Čelím častým konfliktom. Kde je chyba?
Toto fórum je skvele v tom, ze sa mozete opytat co vas trápi alebo zaujíma a nemusíte zaťažovať nikoho z okolia.
Poznáte ten výrok, ze kazdy ma v okoli nejakého idiota a ked takého nemate, tak tým idiotom ste pravdepodobne vy?
No tak vam odpisem situacie ale nie velmi konkrétne lebo nechcem aby ma tu niekto spoznal. Som mladá žena myslím si o sebe, ze som nekonfliktna. Napriek tomu kade idem tam konflikt.
Príklad 1 práca. Mali sme v robote novú babu ktorá bola proste nová, nevedela robit rychlo ani z vlastnej iniciatívy. Šéf dohodol na veľkú akciu aby mi pomáhala. Na taký druh akcie treba dve plnohodnotne baby lebo popri tak vela robote nemate cas novej vysvetľovať co ma robit. Klesá tým kvalita prace pre zákazníka. Tak som napisala šéfovi ze ci jej mozem napisat, ze budem robit s kolegyňou. Súhlasil. Napisala som novej, ze ma to mrzí ale budem robit s druhou kolegyňou. Ked sa dohodla výmena smien zrazu sa šéf osopil a urazil, ze to bolo odo mna nefér lebo nova chcela robit.
Príklad 2 robila som v dvoch prácach súčasne a chcela som si vybrať tu, kde viac zarobím. V práci A som dostávala 4€za hodinu v práci B 7€. Mala som radsej menej platenú robotu tak som sa skúsila spýtať šéfa, ci mi da tolko ako mi ponúkajú v druhej robote, kde si ma chcú nechať na stalo. On odmietol a urazil sa a potom ma ohováral kolko som si pytala.
Príklad 3 po porode som nechcela mesiac navstevy lebo som na tom nebola dobre fyzicky ani psychicky a člen rodiny sa urazil a odstrihol ma.
Príklad 4 klasické nezhody ohladne výchovy mojich deti, robim vsetko zle a som zla mama - obmedzila som kontakt ja
Príklad 5 v inej práci som počas tehotenstva nemohla vykonávať fyzicky náročnú prácu a škodlivú pre plod (žiarenie) a mala som aj odporúčanie od gyn na preradenie ale nemal pre mna miesto. Kolegyne so mnou mali stale konflikt, ze tehotenstvo nie je choroba, problémy so zmenami a voľnom na tehotenské poradne. Vydržala som to do 6 mesiaca a sla na pn. Tiez sa urazili a ohovárali ma.
Podla mna moj problem je, ze si beriem vsetko prilis osobne a prilis prežívam krivdu. Stale riesim, ze nieco nie je fer a ze by sa to tak nemalo robit. Od malička som bola podceňovaná, kritizovaná a porovnávana. Podla tej logiky na zaciatku, som ten idiot ja. Neexistuje, aby sa správnemu a dobrému človeku “náhodne” do života stale priplietli konflikty.
Pravdepodobne ma tu zvozite a dourazate ako to býva v inych témach. No mozno sa nájde niekto, kto mi pomoze pochopiť co je za tým. Dakujem a pekny den.
Ja v tych popisanych prikladoch necitam nic, co by naznacovalo, ze by si bola konfliktna. Skor je to presne tak ako aj pises sama - prilis si pripustas idiotske spravanie inych. Viac krat tam vidim "urazil sa" - za mna je akekolvek urazanie infantilne a nedospele spravanie.
Podľa mňa je to normálne čo píšeš,tie konflikty
A neviem prečo máš dojem, že sa to nedeje alebo nemalo by tebe
A keď mas s tým problém, tak skús viac s diskusiou niečo riešiť a keď sa nezhodnete,tak nezhodnete
Veď nemôže sa každý s každým
@anonym_autor "zatazovat nikoho z okolia...." Mrzi ma ze mas vsade okolo seba ludi, ktori ti davaju pocit, ze ich zatazujes.
Internetove forum by mala byt len jedna z moznosti ako vidiet rozne reakcie ludi, a nie zufale posledne utocisko pre cloveka, ktory uprimne potrebuje pomoc.
Neboj sa v zivote oddelit sa od konflitkych a neprijemnych ludi, a nikdy si nehovor, ze "zatazujes" druhych ak sa nieco pytas o svojom trapeni.
Mozno niektori ludia nemaju prave energiu a cas pocut ta, hovorit s tebou, mozno nemaju vzdelanie v teme, v ktorej potrebujes
pomoct, ale to neznamena, ze zatazujes. Znamena to iba, ze niekedy niekto nie je pripraveny vypocut ci poradit. Ale ten, co ma trapenie a pyta sa, nerobi nic zle,
a nezatazuje, proste len v zivote hlada. Ludia su casto plni vlastnych problemov aj predsudkov a tvrdia, ze ich druhy zatazuje, ale je to ich zodpovednost, slusne
vyjadrit, ze zial nevedia a nevladzu pocuvat a zacat sa teda o seba starat.
Ten co potreboval pomoc urobil spravne, ze skusal a hladal. A nie ze zatazoval.
Drzim palce, aby sa ti podarilo najst nove rozne skupiny ludi a typy ludi, s ktorymi si navzajom budete vyhovovat a nebudes sa trapit tym, ze zatazujes.
@anonym_autor Nevidim vobec v tom, co si popisala,ze by bola chyba na tvojej strane. Ludia su zial velmi sebecky vela krat a ide im o ich blaho a neprizeraju na to, co by rad aj ten druhy. Tiez je ale dolezite, ako im to podavas. Ak to hovoris ustrachane, tak mozes posobit nedoveryhodne. Cize skus to podat priamo, narovinu, mozno trosku raznejsie a hlavne odvazne, lebo to co im hovoris, si za tym aj skalopevne stojis🙂 V priklade 1 ti nemal sef odsuhlasit druhu kolegynu a ked ju odsuhlasil nemal sa potom na tebe vyvrsit,ze ty za to mozes. Ty si isla za nim s poziadavkou- on ju odsuhlasil, takze niet o com. V priklade 2 si sa opytala sefa, ci by bola moznost zvysenia platu a povedala si mu dovody, co je uplne normalne, neobchadzala si ho, neohovarala si ho ako malo ti dava, nekomentovala si to na verejnosti za aku "almuznu" tam pracujes. To,ze on sa zachoval ako idiot a potom ta zacal ohovarat, je jeho vizitka a takyto magor by ani nemal byt sefom, lebo po odmietnuti tebe, to mal uzavriet a viac sa k tomu nevracat. Skratka on sa zachoval neprofesionalne. Priklad 3 - ty ako novopecena mamicka urcujes a rozhodujes o navstevach. Raz ked si sa na to necitila, je normalne,ze si chcela oddialit navstevy s novordencom. Neboj, nie si prva ani posledna, co to takto spravi. Rozumní ludia, ked im povies svoje dovody to pochopia bez toho, aby sa urazali. Takze ten clovek co ta odstrihol kvoli tomu je zas len nejaky sebecky magor. Priklad 4 - ano vsetci okolo teba su najmudrejsi ako sa starat a vychovavat tvoje dieta. Ale ty si s dietatom 24/7, nie oni. Ty ako matka vies najlepsie co a ako a kebyze chces poradit, pomoct, spytas sa aj sama. To,ze si ich odstrihla lebo uz ti slovne ublizovali a zhadzovali ta si spravila dobre, proste si nastavila, kde mas hranice👌🙂 Priklad 5- kolegyne ziju asi este v zastarom mode, ze tehotna zena moze asi aj vagony vykladat, kedze tehotenstvo nie je choroba. Oni ako zeny mali praveze pochopit, ze nejake skodlive ziarenie moze sposobit znacne problemy v tehotenstve. Su to kravy, cize vobec si ich nepripustaj. Ty si mala odporucanie od Dr., tak nech sa idu stazovat druhy krat na lamparen😄
Autorka, vobec si to nepripustaj ako pises. Je to bohuzial tak, ale ludia dnes zavidia aj chorobu, ci nos medzi ocami (aj ten krivy) a su velmi spokojní, ak mozu pri ich komplexe zavisti ci inych neduhov druhím uskodit. Ty sa pekne obrn, takych situacii zial v zivote este bude. ALE je na tebe, ako sa s tym vysporiadas. V prvom rade, ako som uz pisala, a ak to je tak, skus veci oznamovat sebavedomejsie, ze vies za cim si stojis🙂 A nauc sa filtrovat - to znamena, ze aj ked ti niekto uskodi nejakym sposobom- takym ako si pisala, tak ze ich viac v zivote nepotrebujes a netrap sa tym. Kym ty stresujes a si z toho nestastna, tí ludia co ti to sposobili sa smeju dalej a vklude spavaju. Nestoja ti za to. Drz sa a hlavu hore🤗🍀
@anonym_autor všetko si popísala správne. Aj v čom tkvie problém. Moc sa v tom rýpeš. Skús nabudúce konfrontovať "urazeného". Napr. šéf sa urazí a začne na ohovárať po firme, že som si pýtala - idem za ním a opýtam sa, prepáč, aký je problém, že som sa opýtala? Čím sa ťa to tak dotklo, že ma teraz zosmiešňuješ? V druhej robote zarábam toľko, ale tu sa mi viac páči, chcela som tu byť dlhšie a možno pustiť tú druhú robotu, ale to by som potrebovala zarobiť tu viac. Pýtala som sa ťa medzi 4 očami na zdvihnutie mzdy. Nechodím teraz po firme a nezosmiešňujem ťa, že si škrob, lebo v druhej firme zarobím skoro dvojnásobok. Tak prečo ty máš potrebu ty mi toto robiť? Sorry, píšem teraz z rýchlika, samozrejme, že by som som si slová voči šéfovi trochu premyslela, ale skúsila by som ho konfrontovať a opýtať sa ho, prečo, keď ja som diskrétna voči nemu, on sa správa ako sa správa? Lebo aj ty sa vieš správať ako chuj a ohovárať po kolegoch... A nerobíš to. A áno, to, že sa nevieš za seba postaviť a len rozmýšľaš, že prečo, súvisí veľa s tvojou sebahodnotou. Ja už mám veľa vecí u riti, nemám pocit krivdy za to že niekoho ego utrpelo tým, že som si dovolila niečo povedať. Buď sa naučíš prácne za seba zabojovať, alebo to príde vekom. K tej kolegyni, čo po tebe zas šéf hučal, tam stačilo povedať "lebo sme sa tak dohodli, mám jej ukázať mail?" Atď. Máš takisto "šťastie" na debilov evidentne. Alebo - čo je tiež možné, tvoj mozog z nejakého dôvodu (nízke sebavedomie) ukladá a prehráva stále len tieto zážitky a tie pozitívne dáva do pozadia (keď ťa niekto pochváli, keď sa vec podarí, atď.). Aj tomto možno skús porozmýšľať.
to su bezne zivotne situacie, popravde nechapem co riesis. ved to ani nie su "konflikty" (ktore ty vyvolavas), proste to je zivot - stale sa o niecom rozhodujeme, nieco riesime, s niekym sa nepohodneme a pod....
aby som sa nad tym takto zamyslala, tak to by bol kazdy den velmi tazky - udalosti bezneho zivota vsetko negativne prezivat ako konflikt?
@anonym_autor nie si TEN idiot, ale značne preháňaš. Takéto "konflikty" zažíva každý človek pomerne často, akurát že väčšina z nás to za nejaký mimoriadny konflikt nepovažuje. Trošku sa uvoľni, nebuď vzťahovačná a sebaľútostivá, take it easy a život bude hneď krajší
@anonym_autor tvoje nenormalne konflikty su pre mna nieco co sa udeje a za 10min to absolutne neriesim. uprimne nechapem ludi co sa dokazu dlhodobo zaoberat bezvyznamnymi vecami a minat energiu na nejake analyzy a rozbory
Dakujem vam za názory. Ano vsetko prilis analyzujem. Dalsi tyzden mam cestovať k rodicom dlhsiu cestu autom a moje deti su este malicke a neradi su v autosedačkách a mne je velmi nepríjemne šoférovať ked tak velmi plaču. Preto cestujeme vzdy na nejaký spanok a ked som povedala rodicom, ze nemôžeme prist vtedy kedy chceli lebo musime ist na spanok tak sa smiali. A mna to mrzí, ze chcem pre deti to najlepsie riesim rezim spanky zdravú stravu, aby im nic nechýbalo a moji vlastní rodicia sa zo mna iba smejú. A to nerobia iba pri téme spanok ale pri všetkom. Preto som s nimi dost radikálne obmedzila kontakt. Ohovárajú ma, ze ich moje deti nepoznajú, ze na nich plaču, ze stale vyrobím ja nejaký problem a vsetko mi vadi. Je to velmi vyčerpávajúce stale čeliť kritike aj ked podprahovej a musiet si zakaždým opakovať, ze to je ich vizitka a ja som dobra mama. Mate pravdu musim sa naučiť asertivite, mat v riti, nevysvetlovat, neobhajovat lebo sa zbláznim a takychto situácii bude este habadej. Ja si to viem takto v hlave racionálne zhodnotiť a povedat si, ako to ma byt. Ale uz v praxi alebo ked som v tej konkretnej situácii to neviem. Vzdy sa iba motam v minulosti, preco bolo nieco ako bolo a ako to zmením. Ako citam vase komentáre tak závidím, ako sa viete popasovať s bežnými situáciami. A velmi pekne vam dakujem, ze ste ma nezvozili. Asi zvážim psychoterapiu lebo ked to nepodchytim tak budem stale iba zaseknuta v chybných vzorcoch.
dospely clovek sa neuraza. fakt je to infantilne. a podla toho, ako popisujes samu seba, mi nepride, ze si konfliktny typ cloveka, len by som skusila popracovat na tom byt viac asertivna.
Ja v tych popisanych prikladoch necitam nic, co by naznacovalo, ze by si bola konfliktna. Skor je to presne tak ako aj pises sama - prilis si pripustas idiotske spravanie inych. Viac krat tam vidim "urazil sa" - za mna je akekolvek urazanie infantilne a nedospele spravanie.
@muzula presne takto vnímam príspevok aj ja… však nech sa nejaký sefko uráža koľko chce a nech ma ohovára… mám v paži…
@muzula presne takto vnímam príspevok aj ja… však nech sa nejaký sefko uráža koľko chce a nech ma ohovára… mám v paži…
@anonym_62dea3 ten šéf ma uz vobec netrápi ani ta druha robota. Ta do ktorej sa mam po rodicaku vratit trochu aj ano ale to je jedno. Len som chcela dat viac príkladov aby ste vedeli, ze tie konflikty mam naozaj vsade chodim 😂 skusim sa na tie konflikty pozerat vašimi ocami, ze o nic nejde, mozno sa nad to budem vediet časom povzniest
@anonym_autor všetko si popísala správne. Aj v čom tkvie problém. Moc sa v tom rýpeš. Skús nabudúce konfrontovať "urazeného". Napr. šéf sa urazí a začne na ohovárať po firme, že som si pýtala - idem za ním a opýtam sa, prepáč, aký je problém, že som sa opýtala? Čím sa ťa to tak dotklo, že ma teraz zosmiešňuješ? V druhej robote zarábam toľko, ale tu sa mi viac páči, chcela som tu byť dlhšie a možno pustiť tú druhú robotu, ale to by som potrebovala zarobiť tu viac. Pýtala som sa ťa medzi 4 očami na zdvihnutie mzdy. Nechodím teraz po firme a nezosmiešňujem ťa, že si škrob, lebo v druhej firme zarobím skoro dvojnásobok. Tak prečo ty máš potrebu ty mi toto robiť? Sorry, píšem teraz z rýchlika, samozrejme, že by som som si slová voči šéfovi trochu premyslela, ale skúsila by som ho konfrontovať a opýtať sa ho, prečo, keď ja som diskrétna voči nemu, on sa správa ako sa správa? Lebo aj ty sa vieš správať ako chuj a ohovárať po kolegoch... A nerobíš to. A áno, to, že sa nevieš za seba postaviť a len rozmýšľaš, že prečo, súvisí veľa s tvojou sebahodnotou. Ja už mám veľa vecí u riti, nemám pocit krivdy za to že niekoho ego utrpelo tým, že som si dovolila niečo povedať. Buď sa naučíš prácne za seba zabojovať, alebo to príde vekom. K tej kolegyni, čo po tebe zas šéf hučal, tam stačilo povedať "lebo sme sa tak dohodli, mám jej ukázať mail?" Atď. Máš takisto "šťastie" na debilov evidentne. Alebo - čo je tiež možné, tvoj mozog z nejakého dôvodu (nízke sebavedomie) ukladá a prehráva stále len tieto zážitky a tie pozitívne dáva do pozadia (keď ťa niekto pochváli, keď sa vec podarí, atď.). Aj tomto možno skús porozmýšľať.
@mikadooo ked som konfrontovala rodicov napriklad kvoli nejakému ohováraniu alebo ked mi povedali, ze sa o dieta nestarám dobre tak to otočili proti mne. Ze to tak nemysleli, som drzá, mam si vážiť rodicov, nepapulovat, nemam ja jediná pravdu a oni to mysleli dobre a preco mam zas nejaký problem. Odvtedy ich nekonfrontujem. Ked mi ublížia stiahnem sa a nechcem s nimi tráviť cas. O deti záujem nemaju takze v kontakte s vnúčatami nebránim.
@anonym_autor Z tvojho opisu to skôr vyzerá, že problém nie je v tom, že by si bola konfliktná, ale že si nastavuješ hranice a stretávaš sa s ľuďmi, ktorým to nevyhovuje. V práci si nechcela riskovať kvalitu, chcela si férovú mzdu, po pôrode si potrebovala pokoj, v tehotenstve si chránila zdravie a pri výchove detí si si nastavila vlastné pravidlá. To sú úplne normálne a rozumné rozhodnutia. Konflikt vznikol preto, že druhá strana mala iné očakávania a reagovala urazením, nie preto, že by si robila niečo neprimerané. Keď niekto reaguje ohováraním alebo ignorovaním len preto, že si si dovolila požiadať o lepšie podmienky alebo o rešpekt, hovorí to viac o jeho nezvládnutých emóciách než o tvojej chybe. Zaujímavé je, že vo všetkých príkladoch sa opakuje jedna vec: ty pokojne povieš, čo potrebuješ, a druhá strana to berie osobne. To je typické v prostredí, kde ľudia očakávajú prispôsobenie sa a hranice vnímajú ako útok. Potom sa môže zdať, že „všade je konflikt“, ale v skutočnosti ide o stret medzi tvojou snahou byť férová a tým, že niektorí ľudia nezvládajú nesúhlas. To, že si citlivejšia na krivdu, môže spôsobiť, že ťa to viac zraní a dlhšie o tom premýšľaš, ale neznamená to, že si problém ty. Práve naopak, z tvojich príkladov vychádza človek, ktorý sa snaží konať rozumne, slušne a chrániť seba aj svoje deti. Normálny a dobrý človek sa môže dostávať do konfliktov presne preto, že nechce ísť proti sebe len preto, aby bol pokoj. To nie je znak „idiota“, ale znak človeka, ktorý sa učí stáť si za sebou, a to je zdravé, aj keď to niektorí v okolí neprijmú.
@anonym_autor Z tvojho opisu to skôr vyzerá, že problém nie je v tom, že by si bola konfliktná, ale že si nastavuješ hranice a stretávaš sa s ľuďmi, ktorým to nevyhovuje. V práci si nechcela riskovať kvalitu, chcela si férovú mzdu, po pôrode si potrebovala pokoj, v tehotenstve si chránila zdravie a pri výchove detí si si nastavila vlastné pravidlá. To sú úplne normálne a rozumné rozhodnutia. Konflikt vznikol preto, že druhá strana mala iné očakávania a reagovala urazením, nie preto, že by si robila niečo neprimerané. Keď niekto reaguje ohováraním alebo ignorovaním len preto, že si si dovolila požiadať o lepšie podmienky alebo o rešpekt, hovorí to viac o jeho nezvládnutých emóciách než o tvojej chybe. Zaujímavé je, že vo všetkých príkladoch sa opakuje jedna vec: ty pokojne povieš, čo potrebuješ, a druhá strana to berie osobne. To je typické v prostredí, kde ľudia očakávajú prispôsobenie sa a hranice vnímajú ako útok. Potom sa môže zdať, že „všade je konflikt“, ale v skutočnosti ide o stret medzi tvojou snahou byť férová a tým, že niektorí ľudia nezvládajú nesúhlas. To, že si citlivejšia na krivdu, môže spôsobiť, že ťa to viac zraní a dlhšie o tom premýšľaš, ale neznamená to, že si problém ty. Práve naopak, z tvojich príkladov vychádza človek, ktorý sa snaží konať rozumne, slušne a chrániť seba aj svoje deti. Normálny a dobrý človek sa môže dostávať do konfliktov presne preto, že nechce ísť proti sebe len preto, aby bol pokoj. To nie je znak „idiota“, ale znak človeka, ktorý sa učí stáť si za sebou, a to je zdravé, aj keď to niektorí v okolí neprijmú.
@anonym_61991a dakujem, velmi pekny a trefny opis 🙂
ááále, jedným uchom dnu, druhým von. Všetkým sa nikdy nezavďačíš, rob, čo vyhovuje Tebe, ak iným neubližuješ. Ako sa niekto urazí, tak sa aj odrazí a ak nie, tak jeho problém
Mne sa praveze paci, ze si sa vo vsetkych prikladoch zastala sama seba. To neznamena, ze si konfliktna, iba sa odpad z tvojho okolia vyniesol sam. S rodicmi je to uz ine, ked ta neustale davaju dole. S nimi by som nielenze obmedzila kontakt, ale po tom vysmievani uplne zrusila. Aspon na nejaku dobu. Nepotrebujes to. A to ti vravim z vlastnej skusenosti. Tiez som utala kontakt, aj ked to bolelo, lebo moja mama zacala mojim detom robit, to co v detstve mne (trestanie mlcanim, vydieranie a pod. a tie male deti nemali sancu to pochopit). Ver mi, ze sa mi neskutocne ulavilo na dusi. Za ten pokoj to stalo. Skonsolidovala sa, no ak to skusi znova, odstrihnem ich navzdy.
@mikadooo ked som konfrontovala rodicov napriklad kvoli nejakému ohováraniu alebo ked mi povedali, ze sa o dieta nestarám dobre tak to otočili proti mne. Ze to tak nemysleli, som drzá, mam si vážiť rodicov, nepapulovat, nemam ja jediná pravdu a oni to mysleli dobre a preco mam zas nejaký problem. Odvtedy ich nekonfrontujem. Ked mi ublížia stiahnem sa a nechcem s nimi tráviť cas. O deti záujem nemaju takze v kontakte s vnúčatami nebránim.
@anonym_autor výborne. Tak vlastne pracuješ na sebe. Tým sa ti takýto ľudia zo života postupne odpracú. Aby mi povedali rodičia dospelému človeku že nemám papuľovať? 😄. Som sa zasmiala, že moje dieťa, moje pravidlá. V tomto prípade vyzerá, že ideš na to dobre, už stačí len prestať analyzovať, prečo sa ti to deje. Deje sa to viac menej každému v rôznych situáciách, proste po svete chodia aj debili. Netreba si tým zaťažovať hlavu.
@anonym_62dea3 ten šéf ma uz vobec netrápi ani ta druha robota. Ta do ktorej sa mam po rodicaku vratit trochu aj ano ale to je jedno. Len som chcela dat viac príkladov aby ste vedeli, ze tie konflikty mam naozaj vsade chodim 😂 skusim sa na tie konflikty pozerat vašimi ocami, ze o nic nejde, mozno sa nad to budem vediet časom povzniest
@anonym_autor tak ale to, čo popisuješ nie sú vlastne konflikty v pravom slova zmysle… však človek sa v živote musí často za seba postaviť. Zas nemôžeš len tíško znášať všetko ako taká chuderka. Jasne, že druhej strane by bolo príjemnejšie mať okolo seba len také ťuťky, čo budú držať hubu a krok, ale to je ich problem, že majú nereálne očakávania a urážajú sa, keď ma niekto protiargument. Ak ti môžem poradiť, hľaď vždy na svoj záujem, slušne, korektne, ale rázne. To, ako to druha strana vezme je jej problem.
@anonym_autor zlatko, ja len toľko, že nemysli si, že kopec z nás bol iný. Hlavné pri prvom dieťati, človeka každá kritika mrzí a výsmech, to je 100x horšie. Choď na tú terapiu, veľmi sa ti uľaví. A na tom, čo robíš a ako to robíš, čo sa tvojich detí týka, ja osobne nevidím nič zlé, jednoducho tvoji rodičia vychovávali ináč, väčšina sme boli tak vychovaní, že na dieťa sa nehľadelo a áno, dieťa potom prestalo plakať, proste to vzdalo, čo už mu ostávalo. To ale neznamená, že tvoji rodičia majú pravdu a ani im to nemusia vysvetľovať. Choď na tú terapiu, veľmi ti to pomôže, uvidíš. Možno zistíš, že rodičia sa museli naučiť byť tvrdí, lebo nemali moc na výber, aby sa nezbláznili a teraz holt už nechápu, že to vlastne ide aj ináč, lebo ty žiješ v úplne iných podmienkach ako oni žili...
@anonym_autor zlatko, ja len toľko, že nemysli si, že kopec z nás bol iný. Hlavné pri prvom dieťati, človeka každá kritika mrzí a výsmech, to je 100x horšie. Choď na tú terapiu, veľmi sa ti uľaví. A na tom, čo robíš a ako to robíš, čo sa tvojich detí týka, ja osobne nevidím nič zlé, jednoducho tvoji rodičia vychovávali ináč, väčšina sme boli tak vychovaní, že na dieťa sa nehľadelo a áno, dieťa potom prestalo plakať, proste to vzdalo, čo už mu ostávalo. To ale neznamená, že tvoji rodičia majú pravdu a ani im to nemusia vysvetľovať. Choď na tú terapiu, veľmi ti to pomôže, uvidíš. Možno zistíš, že rodičia sa museli naučiť byť tvrdí, lebo nemali moc na výber, aby sa nezbláznili a teraz holt už nechápu, že to vlastne ide aj ináč, lebo ty žiješ v úplne iných podmienkach ako oni žili...
@mikadooo dakujem 🙂
Ľudia sú ľudia, každý si pošomre, každý povie občas niečo nevhodné pri čom sa iný urazí. To je normálne, sme ľudia, sme unavení aj nervózni a niekedy prestrelime. O tom je život.
A hlavne si pripomeň, že každý prejav druhých ľudí k nám je ich vlastný pohľad do svojho srdca a rovnako náš pohľad na ľudí okolo nás je zas náš pohľad do nášho srdca.
Ja napríklad neberiem skoro nič osobne, lebo si uvedomujem, že to može byť veľmi veľa veci prečo sú ľudia nahnevaní alebo neprijemní. A to som kedysi bola veľmi vzťahovačná.
Potrebuješ vyriešiť svoje traumy a keď budeš mať zdravé sebavedomie. Uvidíš, že veľa veci ktoré berieš ako konflikt časom budeš vnimať ako hlúposť.
Nemôžeš každému vyhovieť, ani iní nevyhovujú Tebe. To, že niekto nie je nadšený tvojim riešením, to je jeho problém, nie tvoj. Tak sa tým netráp.
Nemôžeš každému vyhovieť, ani iní nevyhovujú Tebe. To, že niekto nie je nadšený tvojim riešením, to je jeho problém, nie tvoj. Tak sa tým netráp.
@777januska777
@loliki dakujem vam 🙂
@anonym_autor a mozno by si mame aj sestre mala povedat pravdu, aky si mala porod, kludne aj raznejsie, ked to po dobrom nechapu...
@anonym_autor nanestastie si to viem predstavit. Myslela som to v dobrom pre Teba, ze ty by si zo seba dostala tu krivdu...
Mala som podobnu mamu, ako popisujes... Presne, po porode prveho dietata sa mi nasackovala domov hned po prichode z porodnice a len mi stres robila. A to u nas aj spala. Nastastie pri druhom dietati som ju uz vedela stopnut a prisla az po 2 mesiacoch.
Cele roky co boli deti male, tak som pocuvala vycitky ako sa jej nevenujem, a ake to mam deti ked ma tolko potrebuju😵 Tiez ked som nechcela konflikty, tak som sa musela bavit o neutralnych temach. Ja som sa uz neskor nevedela ovladnut a byt stale ta chapava a vsetko som jej zo seba dostala... Aj ked to nepochopila, ale ja som to potrebovala zo seba dostat a povedat jej svoje pocity. A nakoniec som musela chodit aj psychologicke, lebo som sa z jej neustalych vycitiek skoro zrutila.
Drz sa, je to tazke s takou rodinou
@anonym_autor nanestastie si to viem predstavit. Myslela som to v dobrom pre Teba, ze ty by si zo seba dostala tu krivdu...
Mala som podobnu mamu, ako popisujes... Presne, po porode prveho dietata sa mi nasackovala domov hned po prichode z porodnice a len mi stres robila. A to u nas aj spala. Nastastie pri druhom dietati som ju uz vedela stopnut a prisla az po 2 mesiacoch.
Cele roky co boli deti male, tak som pocuvala vycitky ako sa jej nevenujem, a ake to mam deti ked ma tolko potrebuju😵 Tiez ked som nechcela konflikty, tak som sa musela bavit o neutralnych temach. Ja som sa uz neskor nevedela ovladnut a byt stale ta chapava a vsetko som jej zo seba dostala... Aj ked to nepochopila, ale ja som to potrebovala zo seba dostat a povedat jej svoje pocity. A nakoniec som musela chodit aj psychologicke, lebo som sa z jej neustalych vycitiek skoro zrutila.
Drz sa, je to tazke s takou rodinou
@januarova ach to ma mrzí, ze si si tým tiez musela prejst. Som rada, ze si to tak skvele zvládla a dakujem za podporu a rady 🙂

Este moze byt problem, ze ked nieco chces (zmenu), tak veci podavas viac doprosujuco. Skor ako ponuku, ci by sa to dalo. Jemne.
Mozno tam chyba ta asertivna raznost: viem, co chcem a takto je to rozumne, tak nad tym pouvazujte, resp. pochopte, ze viem, co robim, lebo to mam premyslene.
Vtedy s tym ludia menej polemizuju a napadaju to. Skor to prijmu ako fakt.