Aj ja cítim sama, aj mi to niekedy vyhovuje
Ahojte, neviem čo mi je, mám divné pocity, chvíľu mi je smutno že nemám kamošky, nemám s kým ani popísať o bežných veciach. Napíšem príspevok do lokálnej mamičkovskej skupiny a vzápätí ho zmažem pred odoslaním, že veď aj tak nemám veľmi čas a energiu na nejaké kávičkovanie, stretávanie. Ale je mi smutno že som bez kamošky, aj mi chýba nejaká ženská spoločnosť, niekto s kým si môžem len tak cez deň vymeniť nejaké rady, čo deti vyviedli, potešiť sa spolu na niečom alebo sa posťažovať, zasmiať sa na nejakej blbosti, spýtať sa na názor... Ale na druhej strane si aj tak zaleziem do svojej ulity a akoby potrebujem svoj pokoj a nemusiet vysvetľovať že prepáč ale teraz sa mi na kávu naozaj nechce ísť, lebo naozaj väčšinu času som rada že skončil pracovný týždeň a mám viac času na rodinu a dom... Je to také blbé, aj sa cítim osamelo, aj mám pocit že neviem byť plnohodnotná kamoška s nejakými babskými výjazdami. Asi mi niet pomoci, čo? Máte to tak niekto? Kamošky nemám ani také zo školských čias, kontakty sa prerušili, raz za rok je nejaké ahoj, ako sa máš, čo nové, pozdielame novinky a hotovo. S rodinou tiež tak podobne. Žijem v meste kde som nemala žiadne zázemie, som skôr introvert tak nejaké spoznávačky na ihrisku nemali úspech.
Je to normálne, ja som cely život túžila po najlepšej kamoške ako niekedy vidíš vo filmoch alebo knižkách ale až teraz na staré kolená som si uvedomila ze aj keď po tom niekedy zatúžim, reálne na to nemám povahu l, stačí mi raz za mesiac káva s kamoškou a aj to mam dopredu nervy a rozmýšľam nad výhovorkou ako to zrušiť lebo sa mi na poslednú chvíľu nechce 🤷 už ako decko som taká bola keď som prosila mamu nech ma nepusti von alebo sa tvári ze nie som doma keď po mňa prišli spolužiačky 🤷 ale všetko mi to tak došlo a uvedomila som si až posledné roky a som spokojná, ja som rada sama a ta kava raz za čas mi stačí
@nerya a nechýba ti aspoň niekto že si vymeniť niečo vtipné alebo jeziiis čo ten môj malý zas trepol, alebo tak...či muž stačí? Ja som inak tiež taká že sa dohodneme raz za rok s niekým a potom mám chuť to zrušiť, normálne ma to zaťažuje. Ale aj mi je smutno, že sa nemám s kým poradiť o takých babských veciach. Teda nie že by som chcela len prijímať, samozrejme aj ja by som rada pre niekoho bola taká kamoška...
Tiež nemám čas a energiu na kávičkovanie, ale kamošky som si popri deťoch našla. Stretávame sa alebo píšeme si občas a tak mi to vyhovuje. Na každodenné písanie nemá ani jedna z nás čas a chuť.
Kontakty z mladosti da predsa dajú obnovit.skus to.Ja som to tak teraz nahodou urobila.nevidelu sme sa 35 rokov a uz sme zas v kontakte.
Je to normálne, ja som cely život túžila po najlepšej kamoške ako niekedy vidíš vo filmoch alebo knižkách ale až teraz na staré kolená som si uvedomila ze aj keď po tom niekedy zatúžim, reálne na to nemám povahu l, stačí mi raz za mesiac káva s kamoškou a aj to mam dopredu nervy a rozmýšľam nad výhovorkou ako to zrušiť lebo sa mi na poslednú chvíľu nechce 🤷 už ako decko som taká bola keď som prosila mamu nech ma nepusti von alebo sa tvári ze nie som doma keď po mňa prišli spolužiačky 🤷 ale všetko mi to tak došlo a uvedomila som si až posledné roky a som spokojná, ja som rada sama a ta kava raz za čas mi stačí
@nerya po prečítaní tohoto si uvedomujem ze to mam úplne rovnako 😃 len nemám akurát nikoho ani na tu kávu no
@nerya a nechýba ti aspoň niekto že si vymeniť niečo vtipné alebo jeziiis čo ten môj malý zas trepol, alebo tak...či muž stačí? Ja som inak tiež taká že sa dohodneme raz za rok s niekým a potom mám chuť to zrušiť, normálne ma to zaťažuje. Ale aj mi je smutno, že sa nemám s kým poradiť o takých babských veciach. Teda nie že by som chcela len prijímať, samozrejme aj ja by som rada pre niekoho bola taká kamoška...
@nerya 😃 hej ako tiež keď mám ísť niekde dcéram na vystúpenie alebo niekde medzi ludi už mám v sebe to ze by som sa najradšej vyhovorila 😃 čiže možno aj keby bolo s kým ísť nechcelo by sa mi 😃😃😃
Ľudia sú socialne bytosti. Je dokazane že napr. u drogovo závislých že tí ktorý to prekonajú a ktorý nie závisí od jedinej veci a to či maju komunitu. Čiže priateľov potrebuješ a bez nich budeš v živote neštastná a nebudeš mat s kym zdielat pekne chvile.
A je to niekedy o prekonavani. Ja som dnes nechcela ist na party ale kamoska ma dotiahla a bola som nakoniec za nu rada, lebo som spoznala plno skvelych ludi a bolo mi naozaj skvele a bola som stastna.
Cize sa prinut a vytiahni pety z domu a vybuduj si socialnu siet. To vies jednoducho na kruzkoch a zaujimaj sa uprimne o ludi.

Je to normálne, ja som cely život túžila po najlepšej kamoške ako niekedy vidíš vo filmoch alebo knižkách ale až teraz na staré kolená som si uvedomila ze aj keď po tom niekedy zatúžim, reálne na to nemám povahu l, stačí mi raz za mesiac káva s kamoškou a aj to mam dopredu nervy a rozmýšľam nad výhovorkou ako to zrušiť lebo sa mi na poslednú chvíľu nechce 🤷 už ako decko som taká bola keď som prosila mamu nech ma nepusti von alebo sa tvári ze nie som doma keď po mňa prišli spolužiačky 🤷 ale všetko mi to tak došlo a uvedomila som si až posledné roky a som spokojná, ja som rada sama a ta kava raz za čas mi stačí