Ako reagovali vaše deti na nových partnerov? Hlavne tie malé ? Prípadne ako ste riešili ,keď mali s nimi nejaké problémy? Teda keď šlo o partnera bývalého/bývalej?
Keď som bola v podobnej situácii ako si ty teraz,dostala som radu, aby som mu deti dávala čo najviac,aj na noc. Aby si zažil normálnu, plnú starostlivosť o dve malinké deti aj so svojou priateľkou v čase keď sú choré, myslím prechadene, so svojimi náladami, detskými starosťami. Aby pochopil, že to nie je len o výhodách raz za dva týždne na 2-3 dni, a potom si chodím po vyletikoch, kinách, wellness a venujem sa len sebe a svojej aktuálnej priateľke...priznám sa ti, že ja som to nedokázala svojim dvom deťom urobiť. Presne ako u vás, staršia začala mať problémy psychologického pôvodu, v 3. rokoch jej diagnostikovala neurologička migrény,čo ešte ona v svojej praxi nezažila, v 5.rokoch sa znova začala pocikavat, noo je to na dlho. Pre mňa a deti sa začal kolotoč chodenia po lekároch, psychológoch, neskôr súdnych znalcov, po socialkach, súd nariadil výchovné opatrenie na zlepšenie rodičovskej komunikácie,tak sme museli ako rodina absolvovať sedenia cez rôzne občianske združenia...trápili sme sa ďalších 7 rokov. Nič nepomáhalo, naopak bolo to čím ďalej tým horsie, hlavne pre deti....mala som vtedy pocuvnut tu radu,áno bolo by to možno pol roka fakt ťažké pre deti aj pre mňa, ale otec by sa buď spamätal a pochopil by, že cez deti ma nebude vydierať,ale keď ich skutočne ľúbi,tak ako to prezentoval, začal by sa normálne starať a bral by ohľad na deti v každej situácií. A keď nie,tak by pochopil a musel uznať, že on sa vlastne nechce starať o dve malé deti, ale chce si užívať život a deti nie sú na hranie. Veľmi rýchlo by to pochopila aj jeho priateľka,lebo máloktorá žena sa chce starať o cudzie deti. Dávaj mu deti na víkend a kľudne to predlz do utorka, lebo si chorá,alebo sa necítis dobre, potom mu ich daj cez týždeň len niečo máš, nehladaj opatrovateľku k deťom keď potrebuješ ísť k lekárovi, majú otca. Ver tomu, že po pol roku sa alebo znormalizuje a bude fungovať aby bolo deťom dobre, alebo ti ich nechá. A ty budeš chlapcom poskytovať oporu a pokoj, aj keby ich to teraz rozložilo, dáš ich znova rýchlo dokopy. Netahaj to roky, tak ako my ...to sa už tie škody na deťoch fakt nedajú zachrániť. Veľmi vám držím palce
Keď som bola v podobnej situácii ako si ty teraz,dostala som radu, aby som mu deti dávala čo najviac,aj na noc. Aby si zažil normálnu, plnú starostlivosť o dve malinké deti aj so svojou priateľkou v čase keď sú choré, myslím prechadene, so svojimi náladami, detskými starosťami. Aby pochopil, že to nie je len o výhodách raz za dva týždne na 2-3 dni, a potom si chodím po vyletikoch, kinách, wellness a venujem sa len sebe a svojej aktuálnej priateľke...priznám sa ti, že ja som to nedokázala svojim dvom deťom urobiť. Presne ako u vás, staršia začala mať problémy psychologického pôvodu, v 3. rokoch jej diagnostikovala neurologička migrény,čo ešte ona v svojej praxi nezažila, v 5.rokoch sa znova začala pocikavat, noo je to na dlho. Pre mňa a deti sa začal kolotoč chodenia po lekároch, psychológoch, neskôr súdnych znalcov, po socialkach, súd nariadil výchovné opatrenie na zlepšenie rodičovskej komunikácie,tak sme museli ako rodina absolvovať sedenia cez rôzne občianske združenia...trápili sme sa ďalších 7 rokov. Nič nepomáhalo, naopak bolo to čím ďalej tým horsie, hlavne pre deti....mala som vtedy pocuvnut tu radu,áno bolo by to možno pol roka fakt ťažké pre deti aj pre mňa, ale otec by sa buď spamätal a pochopil by, že cez deti ma nebude vydierať,ale keď ich skutočne ľúbi,tak ako to prezentoval, začal by sa normálne starať a bral by ohľad na deti v každej situácií. A keď nie,tak by pochopil a musel uznať, že on sa vlastne nechce starať o dve malé deti, ale chce si užívať život a deti nie sú na hranie. Veľmi rýchlo by to pochopila aj jeho priateľka,lebo máloktorá žena sa chce starať o cudzie deti. Dávaj mu deti na víkend a kľudne to predlz do utorka, lebo si chorá,alebo sa necítis dobre, potom mu ich daj cez týždeň len niečo máš, nehladaj opatrovateľku k deťom keď potrebuješ ísť k lekárovi, majú otca. Ver tomu, že po pol roku sa alebo znormalizuje a bude fungovať aby bolo deťom dobre, alebo ti ich nechá. A ty budeš chlapcom poskytovať oporu a pokoj, aj keby ich to teraz rozložilo, dáš ich znova rýchlo dokopy. Netahaj to roky, tak ako my ...to sa už tie škody na deťoch fakt nedajú zachrániť. Veľmi vám držím palce