Ako beriete partnerove deti?
Isté je tu veľa mamičiek ale aj oteckov, co si našli partnera s dieťaťom/deťmi. Ako beriete tieto deti? Vadia vám? Nežiarlite na nich? Beriete ich ako za vlastné, akože ste ich rodič a chcete ich vychovávať? Nemáte problém s tým, že vás nemajú radi a že ich vlastné neviete vychovávať, lebo nie sú vaše? Zmenil sa váš pohľad na deti od začiatku vzťahu, keď ste ešte bola len priateľia, keď už druhovia a aj v manželstve? Na čom sa s partnerom hádate o deťoch?
Stažilo...
Muž má syna, školáka. Ja dospelú dcéru. Bežne chodím pre malého ja. Keď je muž pracovne preč, bežne si zoberiem malého ja. Ľúbim ho. Moja dospelá dcéra ho ľúbi. A on ľúbi nás. A otázka, že či vadia partnerove deti? To je čo za otázku? Nechoď do vzťahu s niekým, kto má deti, ak chceš žiarliť a nechceš tie deti ľúbiť.
Tvojou ulohou nie je vychovavat jeho deti. Nehraj sa na macochu. Bud sama sebou,priatelska,mila,chod im prikladom,ale nezasahuj do vychovy. Hlavne neziarli na partnerove deti. Deti musia byt vzdy na prvom mieste a to musis pochopit.
Nemám ich rada ,nezaujímajú ma,nestretávame sa,niesu to moje deti
Priatelove dcéry som spoznala, ked uz jedna bola dospelá a druha mala 15 ci 16 rokov. Mam ich rada, obľúbila som si ich a myslím, že to je vzájomne. Alebo aspoň rešpektujú, že som s ich otcom.
@minenkak to je super nastavenie
@lenka567899 áno ja viem,preto je to tak ako to je
z tej zostavy a tónu položených otázok mám pocit, že máš partnera s deťmi a že ti vadia. Rozhodne do takého vzťahu nechoď, nie je to pre teba a tie deti si to nezaslúžia
Najprv som sa snažila držať odstup, ale keďže muzova ex je hrozna žena, ktorá sa nedokáže postarať ani o seba nie ešte o dieťa zbližovala som sa s malým viac a viac aj sa viac o neho starala keďže mal byť u nás na víkend a mladá pani si pre neho neprišla aj 6 týždňov. Aj to tak dopadlo, malý nám je už 4 roky zverený, volá ma mama a uz ho beriem ako svojho, nerobím žiadne rozdiely medzi "našim" a "tvojim". Ale veľmi v tomto záleží od situácie a veku dieťaťa, samozrejme ze s nejakými pubertiakmi to bude oveľa ťažšie ako s tak malým dieťatkom. A nie nikdy som na neho nežiarlila ani nič také. Aj keď niekedy mame rozličné pohľady na výchovu ,predsa len som s detmi väčšinu času ja takže to aj tak stojí na mne.
@danica2711 tiež sa mi tak zdá.
Autorka mam známu ktorá si začala s chlapom co ma uz 3 deti z predošlého vzťahu, teraz spolu majú dokonca babo. Ale tie deti s nou nechcú mať nič spoločné, dokonca k nim nechcú chodiť, takže chodí len on tam a známa dosť nato žiarli, lebo vtedy nieje s ich dieťaťom a non stop sa zato hádajú. Maju naozaj hrozný vzťah a uz si myslím ze su spolu len kvôli tomu babatku. Tu máš príbeh aj z opačného konca ako je ten môj.
Záleží aj na tom, či žijete spolu, alebo chodia len na víkend. Mm ma už dospelú dcéru, nebývala s nami a áno niekedy sme sa aj pre ňu pohádali. A bohužiaľ som vždy mala pravdu ja. Samozrejme ani teraz nechce počuť, že ju mal "vychovávať" inak. Ja neviem ako dopadne naša spoločná dcéra, ale robím všetko pre to, aby mala iný hodnotový rebríček.
Ked sme spolu začali, dievčatá mali 6 a 10. Mladsia este dakde v kutiku dufala, ze mama a otec budi slolu-aj ked mam mala uz vyse roka noveho partnera. Presli asi 3 roky a ich mame sa narodil syncek. Vtedy jej ta nadej uz asi zhasla a ked o rok a pol na to prisiel druhy maly brat (z mojej strany) tak to bolo jasne. No od zaciatku sme si sadli, do vychivy nezasahujem, nejake veci vyzadujem-poriadok, pomoc v domacnosti ...ja sa beriem ako taka ich dospela kamoska, su situacie ked si rozumieme lepsie ako ony s mamou (móda, hudba, zivotny styl 😀) bude to uz 8 rokov a sme jedna velka patchwork rodina de-svk. Dobre vztahy su zaklad. Lebo raz by to explodovalo
Neviem si predstavit vztah s clovekom, na ktorom mi nieco vadi, a este k tomu nieco tak zasadne, ako deti… ani ja by som nebola s niekym, komu vadi moje dieta…
Ja som v opacnej situacii - a nikdy som ani len v naznaku nepocitila nieco ako “to nie je moje dieta, nezaujima ma…”
@marca12 s tou poslednou vetou nie úplne súhlasím. Že dieťa musí byť vždy na prvom mieste. Áno, jasné, dieťa (či už moje, partnerove), bude vždy v mojom živote a je pre mňa najdôležitejšie. Ale, bola som v situácii keď dieťa bolo rodičovi všetkým, aj keď bolo dosť zle. Všetko sa mu prehliadlo, prepacilo. Dieťa často "zneužívalo" prílišnú dobrotu otca. Práve v takýchto prípadoch nesúhlasím s tým, že dieťa musí byť vždy na prvom mieste, i keď na úkor všetkých naokolo. Nechcem tu rozpisovať veľmi podrobnosti. Ale bola som v situácii, keď vzťah šiel dolu vodou aj kvôli deťom. Lebo už na nič iné čas nezostávalo. A brali sa do úvahy len požiadavky dieťaťa.
Mame a bez toho, aby som prijala partnerove dieta z predosleho vztahu, nejde aby som bola s nim. Bud obaja, alebo nikto. Ked som sa zalubila do partnera, neznamenalo to, ze som automaticky lubila jeho dieta. Aj ked jasne, ze je tam to, ze to dieta mate radi a budejete vztah. Ale chce to naozaj akoby chcenie zo vsetkych stran. Treba na vztahu prirodzene pracovat. A mame to super! Lubim jeho dieta ako kona! Ked potrebuje radu, pride za mnou. Uprimne, bez natlaku. Vazime si seba navzajom. Viem, ze da na moju radu, aj ked “nemusi”.
Sucasne nesuhlasim s nazorom, ze nemas vychovavat. Ano gro vychovy je na bio rodicoch, ale neda sa, ze by som to dieta nevychovavala. Ako by to bolo v domacnosti kedze mame uz aj spolocne dieta? Ved pravidla a nasledne aj ista miera vychovy patri aj pre toto dieta. A tu nejde o nejake pchanie inych nazorov, hluposti do hlavy. Ale ked napr sa sprava nevhodne, poviem to. Rozumieme si a chape preco to poviem. Neodprace si po sebe zo stola? Tak poviem, ze je potrebne to spravit. A toto je pre mna ta miera vychovy. Aj v situacii, ked sa radi so mnou o probleme. Z casti je to akoby aj mierny zasah … neda sa to oddelit. A ja viem, ze ex partner/partnerka co to dieta ma to asi nerado pocuje. Teda taki, co nie su nad vecou a taki co si skodia atd. Nemaju prebolene. Ale to je prirodzene.
Mám skúsenosť s dvoma deťmi ex. Dcéra mala 1 rok a syn mal 3 roky. Otec sa nestaral samozrejme. Bral som ich ako vlastné. Po čase sa nám narodil spoločný syn, rozdiely som nerobil, samozrejme s ohľadom na vek dieťaťa. Bolo to náročné samozrejme, často sme sa hádali kvôli deťom - iný názor na výchovu.
Nakoniec sme dopadli tak, že sme sa rozviedli, ja sa starám o nášho spoločného syna, keďže ona nemá záujem. Jej deti má už tiež nezaujímajú, keďže samozrejme žiadna vďaka nič, stále boli na jej strane a je toho viac.
Ona už čaká 4te dieťa so štvrtým chlapom, ľutujem toho chlapca už teraz, presne viem čo ho čaká a to má ešte 2 deti z predchádzajúceho vzťahu. No tak to je, keď sa dáš dokopy so štetkou od prírody. Raz keď to má v sebe človek nezmení sa. Akurát mi je ľúto jej deti o ktoré som sa staral, vyrastú z nich to isté ako je ich mater.
S odstupom času to ľutujem, určite by som znova do toho nešiel.
Ďakujem krásne za príbehy. Nie, nevadia mi nikoho deti. Nie som v takej situácii. Skôr sa snažím pochopiť správanie partnerky exmanžela, ktorá má síce svoje dieťa, ale k mojim sa nevie správať ako žena čo už je matkou. Niektoré tu máte perfektný postoj a veľmi by som si želala, aby mal partnerku ako vy a deti dobrú kamarátku. Len ma zaujímal postoj iných k partnerovým deťom. Ako to proste vidíte po skúsenostiach vy a ako beriete cudzie deti.
Nemohla by som mať partnera ktoré nemá rád moje dieťa.
Ale zrejme muži rozmýšľajú inak ako ženy. Ale to je žiaľ nie chyba novej partnerky ale muža - otca tých detí ze niečo také dopustil
Autorka ak sa partnerka tvojho exmanzela správa zle k tvojim deťom, porozprávaj sa s nim, je len otázka času kedy k nemu deti kvôli tomu nebudú chcieť chodiť, mal by si doma urobiť poriadok
@tehotna40 je možné, že aj mm dcéra k nám nechcela chodiť. Ja som sa totiž nemohla pozerať na jej stravovanie a pitný režim. Ak u nás nebolo to čo ona chcela jesť, tak nejedla nič celý deň a pila iba colu. Po čase som sa na to vykašlala, keď to jej rodičom nevadí. Mm síce vedel, že je to zlé, ale vedel, že ak bude prísnejší, tak už nepríde. Mala vtedy cca 10-12 rokov. Minulý rok skončila vo vážnom stave v nemocnici, pri prepustení jej dr. Odporúčal to čo som ja hovorila celé roky, a myslíte, že sa niečo zmenilo? Nič.
Tým, som chcela povedať, ona možno na mňa spomína v zlom, lebo som bola prísna a dôsledná, ale najviac jej ublížili jej vlastný rodičia.
@adaam u nas tiez manzelova dcera v podobnom veku s podobnymi stravovacimi navykmi. Nakolko ju vidim len parkrat do roka, zily mi to netrha. Ale spolocne s jej povahou a vychovou doma mi proste nesedi. Najavo to nedam, ale som rada, ked ide domov, nakolko jej prisposobujeme(teda muz) vsetko. Jedine, co zatial fungune super, su vztahy medzi nou a nasim spolocnym synom, to vnimam ako velke pozitivum
Nevada a neziarlim preboha.
Boli od zaciatku naucene ma respektovat. A maju ma radi. Mojkame sa spolu od zaciatku a vsetko.
A ano pohlad sa zmenil. Dovtedy som deti vyslovene neznasala.
Rozhodne mi mužove deti nevadia a ani na ne nežiarlim. Medzičasom sú všetky dospelé a z toho, ze sa mi sporadicky ozývajú, pýtajú radu alebo spoločnú kávu usudzujem, ze mame celkom v pohode vzťah. Dokonca aj nejaké tie súrodenecké aktivity sa objavujú, proste ich beriem ako "naše" deti (tento štatút - dieťa - zvlášť obveseluje "nášho" najstaršieho skoro tridsiatnika), nie som ich mama, nikdy som nebola, som "len" predĺžená ruka ich otca.
Manželove deti boli už takmer dospelé keď sme sa spoznali. A bola som rada a podporovala ho v tom aby sa s nimi stretával, pomáhal im. Aj keď to občas znamenalo že sme museli zrušiť rande. 😊
Keď som spoznala manžela, mal osem ročného syna...bral ma skôr ako kamarátku...potom sme mali spolu syna...niekedy mi vedel povedať, že nášho syna mám radšej ako jeho syna..na to som mu len povedala, že to je pochopiteľné..nikdy ich nebudem ľúbiť rovnako...ale jeho syn ma skôr poslúchol, ako otca...vedela som si ho zastať, keď mal otec proti nemu niečo..potom sme mali dcérku...jeho syn sa už osamostatnil..našiel si priateľku... medzitým sme mali ďalšiu dcérku..no a teraz chodia aj s priateľkou na návštevu..vyrástol z neho naozaj super chalan a vždy ich radi vidíme...aj naše deti ho zbožňujú...
Ja mám teraz aj otca pre moju dcéru v rodnom liste po 18 rokov ale nemala bio otca v Rd