Ako bojovať pred človekom, ktorému nedávajú šance?

Autorka. Ty si myslíš,že ten lekár mu nehovorí stav! Kde žiješ?

@guudy ved ho musíš povzbudzovať, aj keď je to zbytočne

@lonely66 radsej umriet v nevedoosti ako sa kazdy vecer pri zaspavani bat ze umries. a rana nedozijes...nemas ten pocit? :((((((((((((((
@koniarova zijem tam kde to konzultujeme. oni neklamu o stave ale snazia sa to zaobalit. nie povedat sorry umierate. proste. kvoli cloveku hummany pristup. tiez mu nehovoria ze bude zit neviem kolko rokov
@bielasovicka dakujem ze to chapes.
@lonely66 a ano prsne ako pises posledne tak vseobecne my mu nadeje nedavame ale zaroven nevrvaime ze je to zle. pre mna je to ubijajuce a velmi s tym bojujem vm zivote som nevidela aby clovek z mesiaca na mesiac ostal na lozku a nemohuci v takom mladom veku totlane zle totalne. :(

Ja som mala nádor na mozgu a po operácii som chcela ako prvé hovorit so svojim lekárom, aby mi on povedal, čo to bolo.. lebo keď mi manžel povedal, že operácia dopadla dobre, bála som sa, že ma nejak milosrdne klame.. a úprimne nikdy by som to nechcela, sme dospelí ľudia a keď ma niekto chlácholil, cítila som sa ako dieťa, ktoré sa snažíš o niečom presvedčiť a urobiť z neho hlúpe. Je to smutné, ale určite by som neklamala a že všetko bude dobré. To neznamená povedať - koniec, umrieš. Je veľmi veľa viet a skutkov, ako sa to dá vyjadriť a spolu zvládnuť umieranie. Pomôžu v onokologických alebo paliatívnych združeniach, majú na to psychológov.

@bielasovicka ty o tom nerozhodujes. Clovek ma pravo na pravdive a kompletne informacie o svojom zdravotnom stave. Nemoze za neho rozhodovat rodina.

Autorka. No, clovek sa vie pripravit na odchod, vysporiadat si veci, ktore potrebuje. Ak mu informaciu o zavaznosti jeho zdravotneho stavu niekto zataji, tak o tuto moznost pride. Takisto sa rozlucit s rodinou, kamaratmi. Viem o com pisem. To, ze dufas, ze bude este zit par par mesiacov, resp zivorit (kedze mu bol ponuknuty morfin), je len sebecke prianie rodiny. Nema nic spolocne s dostojnym dozitim pacienta. Nech to znie akokolvek hnusne, prvorada by mala byt kvalita zvysneho casu dotycnej osoby. Nie jeho dlzka.

@bielasovicka povzbudzovanie je strasna blbost. Aj reci o tom, ze musi bojovat a musi byt pozitivny. To su take strasne blaboly, tym akurat onko cloveka riadne naseries.
Ak ma dotycny clovek depresiu/uzkosti, treba to riesit AD.

@guudy podľa mňa také veci radia tí, ktorí sa reálne s ničím takým v živote nestretli, že len si myslia, že by to mohlo byť dobré takto niekoho povzbudiť.. teoreticky.. bohužiaľ realita je iná, presne ako píšeš.

@andrea2323 presne, netusia, ako tym vlastne doslova skodia dotycnemu cloveku.

@guudy presne. Musíš bojovať a buď pozitívny 🤦🤦🤦🤦

Nepoznám tvojho blízkeho, ale ja by som to chcela vedieť. Presne ja 35. narodeniny som začala s chemo a vždy som bola vďačná za všetky informácie narovinu. A nechápem, ako to, ty to vieš a pacient nie. Všetky informácie išli vždy mne, až potom som ich ja posuvala ďalej. Všetky rozhodnutia som robila ja.
Veľmi ma mrzí, čo prežívaš, ale za mňa po mojej skúsenosti, úprimnosť je prvoradá.

@guudy
@andrea2323 drzime to v neutralnej rovine ziadne plany do buducna ci pochovavanie vobec nie
len je velmi tazke neplakat uz pri pohlade na cloveka ktory bol pred par mesiacmi ok

ale vidim ze ani jedna z vas si nepresla podobnou skusenosou asi tazko hladat rady ale dakujem pekny vecer

@tilly tam uz nie su rozhpodnutia zial. tam uz zlyhavaju organy ty si mozno mala nadej tu nie je a je mi z toho zle.

@koniarova ja som mala ma túto vetu nervy. Nebudem bojovať, nemám proti sebe nepriateľa, ale chorobu, musím sa liečiť, nie bojovať. A myslieť pozitívne, to myslím vždy. Vždy, aj v aplikarni som vtipkovala, ale keď mi niekto povedal, mysli pozitívne, tak som mala chuť vraždiť.

Autorka, napis mi prosim sukromne

@tilly on ma par dni mozno tyzdnov nechcem pisat konkrwtne on nema nieco co z toho sa dostane lenbo pomaly ta hnusna pliaga zoziera jeho vnutro tak ze uz nevie sam nic

To mi je fakt úprimne ľúto. Nemalo by sa to diať, ale aj tak keby som bola ja v koží pacienta, chcela by som to vedieť. Napríklad aj rozhodnúť sa,kde a ako chcem zomrieť.
A keď už sám nič nevie, tak asi minimálne tuší, že je koniec. Možno by sa chcel rozlúčiť s niekym, ospravedlniť sa, alebo sa vyspovedať. Aj preto by to mal vedieť.

@tilly kebyze opusti nemocnocu my nemame sancy sa o neho starat je to paliativna liecba 24hod denne

Autorka, ozvi sa mi prosim sukromne, nechcem niektore veci riesit verejne…

Umierala mi na rakovinu moja najbližšia osoba a ja som to nevedela prijať, čo si doteraz vyčítam ale ak to mam pocitovo opísať, tak to bol akoby obranný múr, že nechcem pripustiť, že ma opustí tak neprijmem jej chorobu . Ona vedela ,že jej stav je vážny a už sa nedal liečiť ale nikto jej priamo nepovedal, ze umiera. Ona to ale hovorila stále, plakavala, že nás bude musieť opustiť 😭 bolo to hrozné počúvať keď som si jej smrť nechcela pripustiť. Konzultovala som jej výsledky s lekarmi, hľadala možnosti, že predsa musí niečo existovať na jej záchranu ale keď mi otvorene povedali, že v jej prípade sa nedá ani to ani hento, že určite aj ona sama vie ,že umiera ,prijala som to veľmi zle a do posledného vydychu som dúfala, že sa to zmení, úplne som sa klamala. Neviem si predstaviť ako by som dokázala pred nou vysloviť, že umiera aj keď to vedela. Ani žiadne blaboly som jej nedokázala hovoriť. Snažila som sa fungovať akoby sa nič nedialo a veľmi to ľutujem. Mala som to prijať a otvorenejsie sa s nou rozprávať, viac to precítiť ako sa uzamknut. A po jej smrti to bolo rovnako zlé, úplne prázdno vo mne, skoro sa mi rozpadla rodina, čo som sa mesiace nevedela dat vnutorne do poriadku, plus tie výčitky, dusilo ma to neskutočne.
Ak umiera , pises ,že klamete preto aby to nevzdal ,ale reálne nemá žiadnu šancu? Mal by vedieť, že mu ostáva ešte nejaký čas . Moja osôbka sa s tým časom vyrovnala , par dni pred smrťou len spala a spala, zomrela v spánku 😭

@20erika07 ano dakujem presne toto prezivam :((((((((((((( nemam sil mu to povedat pretoze vsetky ostantne navstvey by som len preplakala ja neviem cor obit

Drzte sa...my sme si pred par mesiacmi presli niecim podobnym s babkou, ktorej zistili rakovinu pankreasu. Je to zahul riadny na psychiku, hlavne ked milujucemu cloveku nedokazete nijako pomoct, len sa vam straca pred ocami a "cakate" na koniec. Ani my sme sa nerozpravali o case, ktory jej zostava, ale ona aj my sme to citili, ked sa ten cas blizil. ☹ je to hrozne. Hlavne ked to pride akoby "z nicoho nic" a do par mesiacov je clovek prec.

Autorka, ani nevies, ako velmi sa mylis v tom, ze sme si tym nepresli….prave naopak, vieme az prilis dobre. Chcela som ti o tom napisat viac sukromne, ale zjavne nemas zaujem… co je v poriadku samozrejme.
Kazdopadne, kedze pribuznemu ‘odchadzaju’ organy a ponukli mu morfin, pocitala by som s niekolkymi dnami/mozno tyzden-dva. A prosim, spravte pre neho aspon to, ze mu ten morfin budu davat. Aby netrpel. Pretoze to je najvacsi strasiak (nielen) onko pacientov.

Ty mu hlavne nic nehovor. Ak je na tom takto, tak sam citi, ze sa deje cosi zle. Nerozpravaj sa o case, hlavne ak ten clovek takuto informaciu nechce a nechcel dostat. AK ju chcel vediet od lekarov je to ine {ti by mu to mali citlivo, schvalne pisem citlivo podat.} Ak sa chces rozpravat tak o roznych veciach, ak mas pocit, ze mu potrebujes nieco povedat, tak teraz je to na cas. A tak ako som pisala z mojej strany, spravaj sa tak ako predtym, a ak je ti blizky bud s nim co najviac. V takychto pripadoch vie lekar zariadit, aby to bolo mozne. Vlastna skusenost.