Ako byť emocionálne stabilnejšia vo vzťahu?
Mame dve deti a teda mám dni kedy som úplne v pohode zo vsetkym , zariaďujeme nové bývanie , teším sa z toho, fungujem normálne s priateľom… A potom príde obdobie kedy nemám chuť nič zriaďovať (nech si partner zariadi podľa seba) , kedy sa cítim na všetko sama,plačem za všetko(samozrejme nie ored partnerom , to by nebolo dobre 😒), kedy neviem či vôbec chcem takto žiť a bojovať stále o “lásku” , dotyky, objatia ,kedy mi to všetko začne chýbať čo mi nedava a začnú mi vadiť veci ako napríklad prečo aspoň raz za týždeň cez víkend ho ráno nenapadne keď vstane skôr dat aspoň kuchyňu trochu doporiadku , zvesiť prádlo , troska má odbremeniť …. Chápem že robí a chodí robiť aj na byt, ale na druhej strane sme tu aj my , rodina , ja sa tiež cely týždeň starám o všetko sama , aj o neho …tak mi je ľúto že si neuvedomí že aha áno , keďže sa cely týždeň vidíme hodinu , nájdem si aspoň pol dňa cez víkend na to aby som bol užitočný, pomohol alebo aspoň venoval ten čas im doma… musím mu to hovoriť a potom ss ešte urazí. A takto sa to zas ututle, ja som zas pár dni, týždňov v pohode , šťastná a potom zas príde toto obdobie 😔
Nezažívali ste to ? Nemáte nejaké typy ako byt trochu stabilnejšia ? 😔
Môjmu tiež treba povedať také typické ženské práce, ak treba niečo urobiť , sám neuvidí. On uvidí také chlapské veci, práce okolo domu, technické veci ale prádlo alebo omrvinky vôbec 😂 No neplačem, proste je chlap
Ked si uvedomis a pochopis,ze muz je muz a nie zena,bude sa vam super zit. Muzovi treba povedat a nie dusit v sebe hnev. Nedavaj mu rozkazom vediet,co urobit. Pekne mu povedz,poskladal by si pradlo,upraces kuchynu a podobne. U nas to funguje. Mojho som naucila vsetko robit a zakladny poriadok urobi aj oprat a vyvesit pradlo vie. Take bezne veci uz spravi aj sam. Ale napr.ked ma vonku vela roboty,betonuje,kosi,stavia tak neocakavam,ze ho napadne upratat kuchynu. Ak ty ocakavas,ze bude robit na stavbe a este zenskym okom vidiet vasu domacnost,tak to zijes asi v sne. Zaklad je ale komunikacia. Vsetko hovorit,co ma traoi ako si to predstavujem a co by som chcela. U nas to funguje a fungujeme vdaka komunikacii. Inak by sme sa uz davno rozisli.
Ja som to tiež dlho videla tak, ako ty. Hnevala som sa, ze jeho to nenapadne (keby mu na mne záležalo, tak by ho malo napadnúť) , a keď niečo poviem (jasne ze ofucana), tak ešte sa urazí. A takto to ide pravidelne zacyklene, v niektorých vzťahoch aj dlhé roky, až kým vzťah neukončia....
Začala som chodiť k psychológovi, viac sa sústrediť na osobný rozvoj a sebapoznanie, pracovať na štýle komunikácie, viac si všímať svoje emócie a reakcie. Tak z mojich skúseností :
- namiesto toho, že sa hneváš, že ho nenapadne aspoň cez víkend upratať ráno, povedz mu to. Nie vyčítavo, ale štýlom " potešilo by ma, urobil by si radosť s tým a tým". Ako hovorí môj psychológ, partnera musis naučiť, čo si ako predstavuješ, a to, že raz mu povieš nestačí.. Keď povieš 30x, tak už aj on bude vedieť, že ahaa, s týmto urobím radosť, idem to urobiť.
Keď budeš na neho hucat a vyčítať to, tak možno to urobí, ale budete mrzutý obaja a v ňom len vyvolá nechuť a odpor a nabudúce aj tak nebude po sebe upratovať, alebo ak áno, tak zo strachu, " len aby sa nepovedalo", nie preto, lebo mu záleží na tvojich potrebách
Pracuj na asertívne komunikácii, a časom uvidíš zmeny na vašom vzťahu. Je rozdiel, či mu povieš :" to není možné, že nevieš po sebe ani špinavý tanier umyť!!!!" alebo povieš: " vidím neumyty tanier, mohol by si prosím umyť po sebe?"
Pozri keď sa chceš hnevať, tak sa musíš hnevať tak, aby on vedel prečo 😂. Nech má aspoň možnosť sa zamýšľať nad tým. Ale inak jediný problém je tvoja komunikácia, ty máš predstavu a očakávania, ktorú mu neodkomunikuješ a potom sa ideš vyrevať, že to neurobil 🤷🏼♀️. Wau. Je to muž, nie jasnovidec 🙂
Chlapi sa nedovtipia, chlapom treba instrukcie. Nie rozkazy, ale jednoducho povedat Prosim ta, pozbieraj pradlo. Treba sa pozriet realite do oci. Chlapi su z Marsu, zeny z Venuse, to ako prve. Ako druhe, nikto druhemu do hlavy nevidi, dokonca ani vlastnej manzelke, takze treba komunikovat. Aj o tom co ti vadi, aj o tom co potrebujes, aj o tom co ta trapi. Places do vankusa, ako ma vediet, ze si nestastna, ked pride domov ty sa tvaris, ze vsetko je v tom najlepsom poriadku?