Ako nájsť podporu po strate mamy?
Ahojte, toto bude dlhšie, pls ak vás unavuje dlhší text, tak to ani nečítajte 🙂. Som sklamaná a tým, že nemám nikoho, tak som si tu prišla po radu. Dlho som nemala priateľa - 4r a moji rodičia, konkrétne moja mamka tu bola pre mňa a kedykoľvek som sa s ňou mohla o hocičom poradiť, vypočula a povedala mi svoj názor. Moja mama bola posledné roky aj moja najlepšia kamarátka. Žiaľ mamina mi náhle zomrela. Po jej smrti som sa vrátila k bývalému priateľovi, resp. sme sa vrátili obaja k sebe, spoločné rozhodnutie. Predtým sme boli spolu 8r. Veľmi mi psychicky pomohol prekonať toto celé a bez neho by som tu už nebola. Aktuálne spolu nebývame a ani bývať nebudeme, je so svojimi rodičmi, stará sa o mamu a je na OP. Tým, že nemám súrodencov a ani veľa priateľov, tak on bol a je jediný, s kým môžem prebrať bežné veci v práci, svoje zdravotné problémy, osobné veci, čo sa cez deň stalo, čo mám nové, čokoľvek. Mám ešte jednu kamošku, ale je vážne chorá už dva roky, 4. štádium - a teda ona ma úplne iné problémy, ako sa so mnou vykecávať i keď sme si stále veľmi blízke, nemá na mňa kapacitu a ja ju nechcem otravovať svojimi vecami. Počas dňa priateľovi nevyvolávam, napriek tomu, že on je doma, ja v práci, skôr volá on. Keď hovorí na rôzne svoje témy - ja si ho vypočujem a nezastavujem. Iba ak mám dôležitý meeting a nemôžem už ďalej hovoriť, keď som doma mimo pracovného času, nikdy mu nepoviem, že už nemám čas. Keď mi zavolá on - tým, že sa nevidíme každý deň - ale tak 3x do týždňa na hodinu a pol, poviem mu, čo sa stalo, čo som dnes vybavila, čo je nové v práci apd. Ale ja ho normálne otravujem už všetkým. Uvedomujem si, že je jediný človek, ktorého mám a to nie je dobre. Ale v tejto chvíli to neviem zmeniť. Dnes napríklad volal on, 3x, ja ani raz. Naposledy som mu hovorila, čo som vybavila v SP a už ma išiel prerušiť, že musí ísť, lebo nestíha. Hocikedy keď mi zavolá vždy to ide ukončovať tým, že musí utekať na wc, do sprchy, variť, jesť, do obchodu, s mamou na prechádzku, že si ide ľahnúť a to aj po 2 min telefonátu... chápem, že ho unavujú moje reči, ale ja naozaj neviem s kým sa mám baviť o normálnych témach. So psychológom? Inak bola som 2x u psychológa, stálo ma to 2x50e a sama mi povedala, že ja nepotrebujem ju, ale len človeka, čo ma vypočuje a povie mi svôj názor a že toto je drahé riešenie pre mňa. Tak som raz volala na linku dôvery a chceli vedieť, aký mám problém. Aký mám? Že sa potrebujem s niekým porozprávať a aby mi poradil? No oni mi radiť vo veciach nebudú a odporúčajú mi rozprávať sa so svojím partnerom. Dnes som už bola naozaj nahnevaná a povedala som mu, že ak ho tak obťažujem, tak si nebudeme volať, iba písať. Ak bude niečo chcieť, niečo potrebovať, tak nech napíše. A už som ja za zlú, že sa urážam bezdôvodne a že on mi nemôže nič povedať. Hm, hej, on mne nemôže nič povedať 🙂
Tak ja neviem... s kým sa má človek rozprávať?
Dík za vaše postrehy.
Trochu čudné ze chodí spať tak neskoro, a vstáva tiež neskoro. A rodicov sa ako stará, ved starí ľudia vstávajú skoro ráno. To čakajú kedy sa uračí zobudiť?
@bielasovicka nie rodicia vstávajjú neskoro. Ale v zásade, ak by vstal za nimi, tak sa obriadia, naraňajkujú. Potom vstáva onm dáva im lieky, idú na prechádzku, do obchodu, ku lekárovi apd. Na čo je prosím dobre toto? Lebo sme totálne odbočili od mojej pôvodnej otázky a som tu na výsluchu asi.
Info pomohla. Treba plávať a chodiť na vychádzky. Prvé nápady - klub NW, dovolenka pre single, cvičenie na chrbticu, literárne večery... Všade stretneš ľudí.
Info pomohla. Treba plávať a chodiť na vychádzky. Prvé nápady - klub NW, dovolenka pre single, cvičenie na chrbticu, literárne večery... Všade stretneš ľudí.
@andrea2667 no to by ste sa cudovali, ale plavanie mam zakazane . Jedine pokial viem plavat krawla s hlavou pod vodou. Co neviem. Takze ten moj styl prsia je absolutne cele zle a toto teraz nemozem vobec. Nie som single a ani nechcem byt single, ja priatela lubim a mne toto vyhovuje. Jediny problem, ktory mam je to, ze ma nepocuva, nechce pocuvat. Ale za to sa s nim nerozchadzam.
Nič som nepísala o rozchádzani, ale o možnostiach stretnúť priateľských ľudí. Lenže ty si radšej pasívne agresívna. Možno preto nechce komunikovať. Končím.
V dnešnej dobe uz asi s nikým, tiez nemam nikoho a na tvojom mieste by som odstrihla toho priatela zial pride mi to také jednostranne aj ked ti pomohol po smrti mamy, porozpravat o com? Aky si mala den? Sa nato vykasli, rob co mas robit a hlavne zi
Je od teba pekné, že si doopatrovala rodičov, i keď už v tak mladom veku. Väčšinou keď opatrujú svojich rodičov, tak už majú dôchodkový vek. Vy ste obaja v produktívnom veku. Možno by si vedel priateľ i lepšie zariadiť život, keby sa nerozhodol venovať ho rodičom. On vníma, ako ty si na neho hrdá, že sa stará o rodičov, rodičia sú radi, že im je k dispozícii, jeho sestra je spokojná, že starostlivosť o rodičov vybaví telefonátom.
Ale zdá sa, že tvoj priateľ až tak spokojný nie je. Je to síce pre neho pohodlný život, ale kompenzuje si ho ponocovaním a teda ponocuje omnoho dlhšie ako trávi cez deň čas s tebou! Je to jeho odreagovanie? Únik z reality? Je takto určite spokojný? Zdá sa, že je frustrovaný z tejto jeho životnej situácie, z tohto nekončiaceho kolotoču starostlivosti. A zjavne ty si jediná, ktorej je ochotný povedať nie, teba počúvať nebudem. Smutné.
Viem si predstaviť, že by si častejšie zašla porozprávať sa s jeho rodičmi. Ty chceš byť vypočutá a oni určite ocenia tvoju spoločnosť, keď sama ich vnímaš ako super. Zároveň by to priateľa odbremenilo a možno by potom mal viac energie venovať sa tebe.
A ak chceš kamošku a nikam nechodiť, je možnosť skúsiť i online kamarátstvo. Ideálne, ak máte niečo spoločné, hobby, záujmy...
Stále sa staviaš do pozície obete, ja chúďatko, ako presvedčím môjho chlapa, aby ma zo záujmom počúval, ale tak aby som nemusela nič zmeniť na sebe a našich životoch?!
Je od teba pekné, že si doopatrovala rodičov, i keď už v tak mladom veku. Väčšinou keď opatrujú svojich rodičov, tak už majú dôchodkový vek. Vy ste obaja v produktívnom veku. Možno by si vedel priateľ i lepšie zariadiť život, keby sa nerozhodol venovať ho rodičom. On vníma, ako ty si na neho hrdá, že sa stará o rodičov, rodičia sú radi, že im je k dispozícii, jeho sestra je spokojná, že starostlivosť o rodičov vybaví telefonátom.
Ale zdá sa, že tvoj priateľ až tak spokojný nie je. Je to síce pre neho pohodlný život, ale kompenzuje si ho ponocovaním a teda ponocuje omnoho dlhšie ako trávi cez deň čas s tebou! Je to jeho odreagovanie? Únik z reality? Je takto určite spokojný? Zdá sa, že je frustrovaný z tejto jeho životnej situácie, z tohto nekončiaceho kolotoču starostlivosti. A zjavne ty si jediná, ktorej je ochotný povedať nie, teba počúvať nebudem. Smutné.
Viem si predstaviť, že by si častejšie zašla porozprávať sa s jeho rodičmi. Ty chceš byť vypočutá a oni určite ocenia tvoju spoločnosť, keď sama ich vnímaš ako super. Zároveň by to priateľa odbremenilo a možno by potom mal viac energie venovať sa tebe.
A ak chceš kamošku a nikam nechodiť, je možnosť skúsiť i online kamarátstvo. Ideálne, ak máte niečo spoločné, hobby, záujmy...
Stále sa staviaš do pozície obete, ja chúďatko, ako presvedčím môjho chlapa, aby ma zo záujmom počúval, ale tak aby som nemusela nič zmeniť na sebe a našich životoch?!
@jarka1980 ďakujem, určite to pre neho je frustrujúce, ale sám si to vybral. Ponúkala som mu niekoľko možností. Ale pre neho bolo lepšie ostať doma a dostávať 615 eur/cash ako chodiť do práce za 800 eur v čistom ( v jeho prípade ). Tá starostlivosť spočíva v doprevádzaní vonku a v dávkovaní liekov. Nejde o prebaľovanie, kúpanie, umývanie. Mama varí, pečie, upratuje, otec sa riadne zapája, upratuje, vysáva. Obaja sú neurologicky absolútne v pohode, čiže žiadna demencia, azheimer, parkinson apd. Rodičia majú 80 rokov. Nehovorím, že to tak bude stále, ale nateraz je stav stabilizovaný. Doprevádza ich ku lekárovi, na úrad, do obchodu, na prechádzku. Keď sa stav zhorší, bude situácia zrejme iná. Popravde si neviem predstaviť, že by to zvládol sám - on nie je schopný nič uvariť, nie je schopný rodiča polohovať a zdvihnúť, kvôli svojim vlastným zdravotným problémom. Ja sama som mala ocina zaplienkovaného, s vážnym srdcovým zlyhávaním a demenciou. Išla som na dno svojich síl a posledný rok musel byt v zariadení, lebo som to nevedela fyzicky zvládnuť - on v noci absolútne nespal, no celé zle. Čiže pre vysvetlenie - on si vybral túto cestu. Ja jeho rodičov a jeho supportujem ako viem. Rozprávam sa s nimi, vozím ich, keď môžem a nie som v práci. Dokonca si vyberiem aj voľno, keď treba. Ale nie vždy to ide. To, že ma nechce počúvať je žiaľ realita. O to ťažšie mi príde, že so susedom sa vykecáva o politike každý deň, so sestrou telefonuje denne hodinu, ale keď chcem ja niečo povedať, už je zle a nepočúva ma. Jediné, čo na neho bude fungovať je zrkadlenie. Ktoré momentálne robím.
@jarka1980 ďakujem, určite to pre neho je frustrujúce, ale sám si to vybral. Ponúkala som mu niekoľko možností. Ale pre neho bolo lepšie ostať doma a dostávať 615 eur/cash ako chodiť do práce za 800 eur v čistom ( v jeho prípade ). Tá starostlivosť spočíva v doprevádzaní vonku a v dávkovaní liekov. Nejde o prebaľovanie, kúpanie, umývanie. Mama varí, pečie, upratuje, otec sa riadne zapája, upratuje, vysáva. Obaja sú neurologicky absolútne v pohode, čiže žiadna demencia, azheimer, parkinson apd. Rodičia majú 80 rokov. Nehovorím, že to tak bude stále, ale nateraz je stav stabilizovaný. Doprevádza ich ku lekárovi, na úrad, do obchodu, na prechádzku. Keď sa stav zhorší, bude situácia zrejme iná. Popravde si neviem predstaviť, že by to zvládol sám - on nie je schopný nič uvariť, nie je schopný rodiča polohovať a zdvihnúť, kvôli svojim vlastným zdravotným problémom. Ja sama som mala ocina zaplienkovaného, s vážnym srdcovým zlyhávaním a demenciou. Išla som na dno svojich síl a posledný rok musel byt v zariadení, lebo som to nevedela fyzicky zvládnuť - on v noci absolútne nespal, no celé zle. Čiže pre vysvetlenie - on si vybral túto cestu. Ja jeho rodičov a jeho supportujem ako viem. Rozprávam sa s nimi, vozím ich, keď môžem a nie som v práci. Dokonca si vyberiem aj voľno, keď treba. Ale nie vždy to ide. To, že ma nechce počúvať je žiaľ realita. O to ťažšie mi príde, že so susedom sa vykecáva o politike každý deň, so sestrou telefonuje denne hodinu, ale keď chcem ja niečo povedať, už je zle a nepočúva ma. Jediné, čo na neho bude fungovať je zrkadlenie. Ktoré momentálne robím.
@autorka ja si tiež myslím, že potrebuješ kamarátku. Ako bolo vyššie spomenuté, mužov spravidla nebavia také tie rozhovory o ničom x-krát denne. Ja som žena, ale telefonovanie vyslovene neznášam. Vybavujem veľa vecí denne aj telefonicky, ale pracovných. Ak mi niekto zavolá, aby sa ma spýtal, ako sa mám a čo nové tak to naozaj pretrpím rozhovor. S deťmi sa rozprávame samozrejme, aký sme mali deň, ale len osobne. Mám síce kamarátky/kamarátov, s ktorými sme v kontakte viac vďaka telefónu ako osobne pre vzdialenosť, ktorá nás delí ale píšeme si, max posielame krátke hlasovky na ktoré odpovieme, keď máme čas a chuť. Lebo ak mám v diáry xy vecí, ktoré ešte v ten deň vybaviť a niekto mi do toho zavolá a spýta sa, ako sa mám a čo nové mám tlak 300.. čiže ak priateľa ľúbiš, v podstate podľa napísaného súdim, že vzťah taký, aký máte Ti naozaj vyhovuje, tak ho neotravuj hovadinami typu "čo som vybavila na sociálke", ale naozaj si na to nájdi kamarátku alebo kamaráta (ja si tiež viac rozumiem s mužmi). Ale to už je na Tebe aby si si kamarátstvo s mužom obhájila pred priateľom, že Ti ich zakazuje ak máte obaja záujem len o kamarátstvo naozaj nie je na mieste, zvlášť, keď máte kontakt s priateľom taký obmedzený a Ty okrem neho vlastne nikoho nemáš.
@autorka ja si tiež myslím, že potrebuješ kamarátku. Ako bolo vyššie spomenuté, mužov spravidla nebavia také tie rozhovory o ničom x-krát denne. Ja som žena, ale telefonovanie vyslovene neznášam. Vybavujem veľa vecí denne aj telefonicky, ale pracovných. Ak mi niekto zavolá, aby sa ma spýtal, ako sa mám a čo nové tak to naozaj pretrpím rozhovor. S deťmi sa rozprávame samozrejme, aký sme mali deň, ale len osobne. Mám síce kamarátky/kamarátov, s ktorými sme v kontakte viac vďaka telefónu ako osobne pre vzdialenosť, ktorá nás delí ale píšeme si, max posielame krátke hlasovky na ktoré odpovieme, keď máme čas a chuť. Lebo ak mám v diáry xy vecí, ktoré ešte v ten deň vybaviť a niekto mi do toho zavolá a spýta sa, ako sa mám a čo nové mám tlak 300.. čiže ak priateľa ľúbiš, v podstate podľa napísaného súdim, že vzťah taký, aký máte Ti naozaj vyhovuje, tak ho neotravuj hovadinami typu "čo som vybavila na sociálke", ale naozaj si na to nájdi kamarátku alebo kamaráta (ja si tiež viac rozumiem s mužmi). Ale to už je na Tebe aby si si kamarátstvo s mužom obhájila pred priateľom, že Ti ich zakazuje ak máte obaja záujem len o kamarátstvo naozaj nie je na mieste, zvlášť, keď máte kontakt s priateľom taký obmedzený a Ty okrem neho vlastne nikoho nemáš.
@kasssiopea To úplne chápem, ja mám tiež denne 3-4 online meetingy a iné dni osobné, čize nevykecávam sa. Nepýtam sa, čo robil, čo jedol, čo ide robiť, čo bude robiť. Tu ide o to, že keď denne 20 minút rozpráva o vojne na UA a ako, najnovsie Izrael vs. Iran, o Putinovi, o Trumpovi, o filmoch, co videl, co videla sestra, aky dokument si musim pozriet, tak ja ho pocuvam. Vypocujem si ho. Na to som tu. Ale ked idem povedat nieco ja, nieco konkretne, tak nema cas hovorit nikdy. Ja sa smejem, ze on je zaneprázdnenejší ako ja zjavne.
Odkiaľ si? Píšeš mi veľa veci z duše, ako by som 90% hovorila o sebe. Som presne v tvojom veku, odjakživa si viac rozumiem s mužmi. Lebo niesu takí falošní a klebetní ako ženy. A takisto vo veľa veciach postrádam kamarátku. Každá z mojich kamarátok má už svoje životy a nechcem ich zaťažovať. Ak chceš, napíš mi.
Ty brďo, mladá žena a odpísala si sa ako 70 ročná babka.
Na všetko negatívna reakcia - nič nemôžem, nič sa nedá, nikde nechodím, nič nerobím, nič nemôžem a “partner” ( to dávam do úvodzoviek, lebo to ozajstný partner fakt nie je) nechce počúvať moje negatívne výlevy, pričom ja som veľmi ochotná počúvať jeho výlevy, ktoré ma (samozrejme) nezaujímajú.
Sa nečudujem, že nemáš kamarátku, však mi stačilo prečítať tému a mám dosť. Nie každý dokáže robiť bútľavú vŕbu a necítiť sa ovalený negatívnou energiou.
Ty brďo, mladá žena a odpísala si sa ako 70 ročná babka.
Na všetko negatívna reakcia - nič nemôžem, nič sa nedá, nikde nechodím, nič nerobím, nič nemôžem a “partner” ( to dávam do úvodzoviek, lebo to ozajstný partner fakt nie je) nechce počúvať moje negatívne výlevy, pričom ja som veľmi ochotná počúvať jeho výlevy, ktoré ma (samozrejme) nezaujímajú.
Sa nečudujem, že nemáš kamarátku, však mi stačilo prečítať tému a mám dosť. Nie každý dokáže robiť bútľavú vŕbu a necítiť sa ovalený negatívnou energiou.
@sisaka Keď je človek sklamaný zo života, tak tam logicky cítiť negativizmus. Ak by som nemala žiadny problém, tak tu nepíšem. Prečo nemám kamarátku? Mám, ako som spomínala vyššie. Akktuálne po chemo a ožarovaní je na tom zle. Voláme si raz za mesiac, keďže jej nie je dobre a snažím sa ju povzbudiť, alebo nájsť lekára zohnať niečo čo potrebuje. Mám veľa zdravotných obmedzení, tak logicky je odpoveď na mnohé veci nie - ako cvičenie, plávanie štýlom prsia, ktorý ovládam apd. Ale tým, že problémy mám dlhšie, tak to už neberiem ako nie pre mňa, naučila som sa s tým žiť. Ono pre zdravých ľudí je niekedy ťažšie pochopiť človeka, čo má problémy. Ja napríklad som na invalidnom dôchodku. Ale pracujem popri tom, keď môžem. A pracujem veľa, aby som nemyslela na svoje problémy. Keď žijete takým systémom ako my s partnerom, tak si už na tento systém navyknete. Zistila som veľmi skoro, že je mnoho vecí, ktoré nezmením u neho/u nás, tak sa preto nebudem trápiť stále dookola, už ich neriešim.
Jediná vec....nauč sa žiť sama si sebou. Mne už zomreli obidvaja rodičia 2-3 roky po sebe, ibidvaja náhle, nemali ani 70 rokov. Nikto iný ti v tomto nepomôže, ani frajer, ani kamarátky . Je to len odďaľovanie nevyhnutného.
Trochu čudné ze chodí spať tak neskoro, a vstáva tiež neskoro. A rodicov sa ako stará, ved starí ľudia vstávajú skoro ráno. To čakajú kedy sa uračí zobudiť?