Ako ovplyvňujú hormóny výkyvy pocitov vo vzťahu?
Ahojte ženy, dlho sa sem odhodlávam napísať, možno sa bojím odpovedí, ale možno mi pomôže sa len vyrozprávať.
Mám priateľa niečo vyše dvoch rokov, ale už od začiatku je to také ťažšie ako vzťahy pred tým, ja som žila pred tým roky sama, on tiež a každý z nás je svojský. Máme svoje zvyky, on má niektoré svoje návyky veľmi zvláštne, ale povedala som si, že ho musím brať takého aký je, lebo vadiť mi bude na každom niečo.
Ale k veci.. nerozumiem sama sebe.. Viem o tom, že mám hormonálnu nerovnováhu, potvrdenú lekárom (aj keď nechcem svoje pocity zvaľovať na toto). Ide o to, že dva týždne z mesiaca svojho priateľa milujem, vidím ho najkrajšie ako sa da, sex mame skvely. A skončí mi ovulacia a ten čas do MS mi vyslovene lezie na nervy, neviem ho vystáť, ani cítiť doslova. Tieto dni mám pocit, že k sebe nepatríme, že nemáme nič spoločné, že sa musíme rozísť. A takto to ide dokola už asi 8 mesiacov .. som z toho smutná, neviem si predstaviť byt bez neho ale takisto si aj on zaslúži pri sebe niekoho, kto ho nebude 10 dni z mesiaca “nenávidieť” :(
Myslíte si, že môžu za to iba hormóny? Aj keď aj to treba samozrejme vyriešiť. Alebo tieto moje pocity sú naozaj skutočné?
Ďakujem vám pekne za odpovede.
Sice u mna to nikdy nie su az take stavy, ze uvazujem na rozchode, ale ja som tiez uplne iny clovek pocas PMS...neznasam seba a aj cely svet, v tych dnoch mi lezie na nervy vsetko a kazdi. Je to velmi neprijemne a tiez s tym nic nenarobim, aj ked proti tomu bojujem...
Pokial je to naozaj tak, ako pises a taketo pocity mas iba pred MS, tak to budu velmi pravdepodobne hormony.
So mnou to vzdy tak zatocilo, ze som sa niekedy nevedela ovladat poriadne ani v praci, aj kolegovia vedeli odhadnut, kedy mam toto obdobie, taka som bola hnusna. Vraveli mi, ze vtedy som uplne iny clovek 🫤😮💨.
Manzel sa ale uz za tie roky naucil tieto moje stavy akceptovat a hlavne nepripustat, sama som mu vysvetlila, ako to je, ako sa citim a preco to neviem ovladat, aj ked sa snazim. V konecnom dosledku, je to "iba" cca. tyzden v ramci mesiaca, nikto nie je dokonaly a ten spravny partner by ta mal akceptovat aj s tvojimi nedostatkami 😁.
pridávam sa do klubu, mám to presne rovnako a presne tie pocity - nič pre mňa nemá význam, len by som sa rozchádzala (s niektorými som sa aj rozišla 😀), všetci mi idú na nervy, odpovedám sarkasticky a som protivná. hovorila som to aj dr, ale ten všetko otočí na srandu a mám si dať 2x denne magnezko + manžel mi má skludniť hormóny (sexom). že mi nechce zbytočne nasadiť hormóny. no tak som začala teraz brať pravidelne magnezium + thiamín (B1, prospieva pri psych.poruchách) a objednala som si aj calcium (vraj je na hormonálnu nestabilitu). tak uvidíme, čo tento balíček so mnou urobí.
podľa mňa aj to má svoj vplyv, že si bola dlhšie sama, zvykla si si na to svoje, máš svoje návyky.... aj týmto som si prešla a keď som začala po 5r od rozvodu bývať s novým partnerom, myslela som, že ho pošlem naspäť... 😀
A nie je to skôr vzťah z rozumu? Ze boli sme obaja dlho sami, tak sa teda dajme dokopy.
Ďakujem vám za odpovede, ale aj za možno iný pohľad.
Momentálne som vo fáze že s tým chcem skončiť, lebo mat každý mesiac takéto pocity, nie je vôbec dobre. Ale prejde týchto pár dni a budem sa samej sebe čudovať, že ako som mohla vôbec uvažovať o rozchode ..
@autorka
Žiješ s partnerom v jednej domácnosti a uviedla si..."on má niektoré svoje návyky veľmi zvláštne, ale povedala som si, že ho musím brať takého aký je, lebo vadiť mi bude na každom niečo."
Ano, máš úplnú pravdu, každý muž/žena je iný/á, každý má svoje návyky, ale spoločné bývanie je level, kde sa obaja snažia urobiť "kompromisy, aby obaja boli v pohode (nepíšem zmeniť sa, to nejde, dospelý človek nie je dieťa), a obaja boli stotožnení, mali dobrý pocit z toho, že sú/chcú/môžu byť spolu.
Z toho čo si uviedla čitam medzi riadkami dačo "mega", čo ti je proti srsti a s čím sa nevieš stotožnit.
O čo ide, ak ti neprekáža nám to napísať..?
Písala si, že más diagnózu týkajúcu sa hormónov a stav pocitov týkajúcich sa konkretne k PMS...
"Myslíte si, že môžu za to iba hormóny? "... z mojej skúsenosti ti poviem, čo partnerky, to iný priebeh/zmeny v povahe, správaní... Niekedy dali skutočne "zabrať", cez tieto dni... Nie raz vystriedala zúrivosť plač... To je však v poriadku, hormónovú show sa ovládať nedá. Nie každý chlap to ustojí v pohode.
Myslím si, že tvoje úvahy nad rozchodom z "dôvodu" tvojho pocitu, ktorý vychádza z PMS, nie su ok, resp. chcem povedať hoď to za hlavu 😉. Neubližuješ nikomu, inteligentný chlap je pre teba vždy oporou, blezkozvodom, najmä počas týchto "výkyvov", to mi ver 😉. Miesto kryku, či výbuchu je najlepšie silné objatie 😉, hoc by si ho najradšej rozhrýzla v zuboch 🙄🙂. Vôbec sa s tým nezaťažuj, všetko je v poriadku... 😉.
Podotkol by som vsak tú vec s návykom v spoločnom bývaní. Otázkou je, keď si v pohode (mimo PMS), ako vnímaš spoločný život s partnerom, teda .."ako sa cítiš"..., to je veľmi dôležité...☝️
A ak nie... je možné, aby partner urobil v tom, čo ti je proti srsti "kompromis"..? 🙂
Len aby sa jedného dňa karta neotocila,že on ťa už bude mať plné zuby......
"Už od začiatku je to ťažké, ako vzťahy predtym". Tam máš odpoveď. Nie, nemá to byť takto a nie, len hormóny za to nemôžu. Rieš príčinu, nie dôsledok.