Ako pomenovať tento vzťah?
Dámy,pani 🙂 trošku uvaha...neviem totiž,ako pomenovať vzťah,ktorý mám s partnerom už viac než 2 roky...v prvopociatku mi vzťah navrhol on,no po roku som sa s ním rozišla,vadili mi nejaké maličkosti, no vždy sa ozýval a tak nejako sme sa zase začali stretávať, akoby sa nechumelilo,no už sme sa viac nikdy nevracali k téme,čo je medzi nami a ako to nazvať...mna osobne to netrápi,keď mám čas,rada sa s ním stretnem,strávim s ním čas,ale naše rodiny a priatelia od toho rozchodu už na nás pozerajú nejako čudne a ani nás už moc nepozyvaju na žiadne akcie ani návštevy ako par...obaja mame nad 40 r., zijeme samostatne,stretávame sa skoro denne, víkendy travime väčšinou spolu,podľa toho,ako sa mne chce...nie vždy sa mi chce,chcem aj svoj kľud...neviem,či sa mám s ním baviť o Tom,čo je medzi nami alebo nie...vôbec neviem,ako to prezentovať pred známymi...ja si s ním užívam prítomný čas a moc sa nad vecami nezamýšľal,no keďže sme zrazu ostali sami a odstrceni od všetkých,tak neviem....vy ste si s partnerom ujasnili čo je medzi vami jasné a zrozumiteľné alebo ste to nechali plynúť???
@maminuska mas pravdu,ja si chcem už len užívať v akomkoľvek rozsahu (nemám nejaké hranice) a nevesat si na krk chlapa "v zlom" ...to ozaj nie...takže v tomto s tebou súhlasím...
@moonlight1210 súhlasím...vystihla.si to...len nechápem,aká vzájomnosť tam chýba? Ako čo si mám pod tým predstaviť???
Vzájomnosť je uvedomenie si že ja patrím k nemu lebo.... a on patrí ku mne lebo... mame spolu byt dom domácnosť deti , ľúbim ho , môžem sa na neho spoľahnúť ak.... prídem o prácu , zdravie budem pri ňom/ nej , vzájomne pociťujeme záväzok voči sebe , spolupatričnosť , súcit v ťažkých chvíľach , jednoducho previazanosť vo všetkých bežných ľudských sférach. Čo máš ty z toho?
@maminuska no podľa neho všetko,čo si.vymenovala...on sa ťažkým chvíľach nevyhýba, častokrát je to on,čo hovorí o Tom,že by sme mali byť spolu nielen v dobrých časoch,no ja toto všetko môžem pripísať len môjmu exmanželovi lebo s ním mám najväčšie pojitko a preto akosi patrí ku mne navždy aj keď sme rozvedení,viem,že je a bude tu pre mňa navždy....aj keď nič spolu už nemáme,obyčajne ľudský v ňom cítim oporu roky po rozvode...
Segra mala takýto podobný vzťah. Najprv spolu chodili , potom sa z jej iniciatívy rozišli, vraj jej išiel na nervy. A zrazu sa začali len tak stretávať, chodil normálne k našim aj tam občas prespal ale nechodili spolu. Nikto z nás to moc nechápal ale mala už 35 rokov, takže sme čakali ako sa to vyvinie. Záver .... vzťah alebo ako to nazvať skončil , keď sa naozaj zaľúbila a začala chodiť s iným. S tým chlapom predtým (mal už tiež cez 40) to ani nezamávalo, predpokladám že si začal hľadať inú kamošku na voľné chvíle. Takže ja to vidím tak do času, kým jeden z vás nespozná niekoho , na kom mu bude naozaj záležať.
Ja si myslím že nič a to už ani zrejme s exmanželom. Asi by si si terajšieho nenasťahivala k sebe ak by bol po ťažkom úraze, nebrala dovolenku na opatrovanie a on k tebe tiež nie, nepodporovala ho ak by prišiel o prácu. A exmanžel je pre niečo exmanžel tam vás spájajú už iba deti a spoločne spomienky. A vzťah tvoria dvaja a minimálne ty vo vzťahu nie si. A ak aj máš dobre vzťahy s exom po rozvode ste len kamaráti.
Vzajomnost - on nieco pre teba, ty nieco pre neho. Vzajomne prijimanie, vzajomne davanie. Nielen beries, urcujes, vyberas si ako bonboniky z bonboniery. Ale si aj “od ust odtrhnes”, urobis veci, co sa ti nechcu, prisposobis sa. O tom je vztah.
Su tam obidva taketo póly a mali by byt v rovnovahe.
Podla tvojho opisu, ty toho terajsieho priatela len pouzivas.
Mala si, alebo mas takuto vzajomnost so svojim ex?
Lenze ti zalezi na tvojom obraze v ociach ostatnych.
Keby ste mali naozaj vzťah, tak by si to cítila a nepotrebovala by si sa na to nikoho pýtať. Nečudujem sa nikomu, že vás neberú ako pár. Ste tak niekde na polceste. Lenže ak iskra doteraz nepreskocila, tak už asi ani nepreskoci. Váš postoj z vás oboch vyžaruje, vaši známi a rodina to vnímajú, čítajú medzi riadkami, aj keď o tom otvorene nehovoríte, vycítia to. Neviem, či ti ide viac o to, aby si sa zorientovala, alebo aby vás okolie bralo ako pár. Nechápem......máš už toho za sebou dosť, aby si vedela, čo je to naozajstný vzťah, veď si mala manžela, tak asi aj vzťah. Či aj s nim to bolo podobné?
Toto nie je vzťah v pravom slovazmysle. Myslím, že ja by som toto nejako nezvládla. Takéto fungovanie. V tomto veku už by som chcela mať kľud, partnera, nech viem, že sa mám na koho spoľahnúť.
Tak si sa asi ešte neodputala od ex manžela, keď to takto cítiš.Ty si odmerana nechceš spolužitie prečo?možno práve tvoj postoj určil aký je Váš vzťah.
tazko povedat co je precitlivelost. kazda mame vo vztahu to, co si dovolime tam mat. hlavne ak je to vztah bez papiera, deti, spolocneho majetku. je len a len na tebe, ci v tom chces byt a nechas sa vtahovat do takych situacii a pocitov ako si mala vcera.
ja som na pocit ponizenia extremne citliva, takze uz by som to mala davno vyriesene.
pozri, ak ta nezatazuje ta "hra" na to, co si on mysli a co citi, tak hraj dalej a ries len situacie, ktore nastanu. zalezi na tom, ako velmi ta rozhodi nieco take ako vcera. ci ti to ublizilo a chces pripustit moznost, ze sa to este stane. raz, viackrat.
mam pocit, ze ti na nom zalezi.
neviem.. ja sa mam rada. nenecham ludi aby mi ublizovali.
neviem ako fungujete. ak nie ste aspon natolko kamarati aby ste si rovno priamo do oci povedali, "nechytaj ma, nemam naladu na dotyky", "sorry, som nervozny z ..(robota, rodic, kolega, bolave koleno)" .. tak potom neviem naco ti je taky vztah. len aby si niekoho mala? ani city, ani laska, ani dobre doverne kamaratstvo.
ak je to preto, aby si nebola sama a mala spolocnost, potom necakaj nic z toho vyssie spomenuteho. ale minimalne to by ste si mali povedat priamo. nelubime sa, oka.. sme spolu lebo nechcem byt sam, sme spolu lebo potrebujem raz za cas sex..
vztah oprosteny od citov by mal byt o to jednoduchsie vydiskutovatelny. moze ti byt jedno co si mysli ked ho nelubis
@miriam11 nečudujem sa,ale ako spomenula modrava, mali sme si vydiskutovať hranice,čo ešte áno a čo už nie a na čom je postavený takýto vzťah....prijala by som hocičo,ale raz úprimne vypovedané ako neurčité ticho bez reakcie....ja som strašné nešťastný človek čo sa vzťahov týka,neviem v nich chodiť ani sa správať a potom takto tapam a hľadám východisko
tie vztahy si do tejto formy vybudujes ty sama. teraz mas moznost sa vela naucit.
kym je zena vydata a s detmi, uvazuje v uplne inych mantineloch. ale ak mas slobodu a nesies zodpovednost len za seba, je to uz len o pochopeni seba samej. co chces, co druhym dovolis. najst hranicu kde si este spokojna a kedy uz odchadzas. ak si vazis sama seba a spravas sa k sebe s uctou, budu sa k tak k tebe spravat aj partneri. niektori to dokazu, s tymi sa oplati zostat. niektori toho schopni nie su a takych nepotrebujes vo svojom zivote.
mozno to vyzera, ze sa mi lahko keca a teoretizuje, ale presla som presne tym. trvalo roky kym som sa ocitla tam kde som a kde som spokojna. nemyslim vztah k chlapovi, ale k sebe.
Že takmer vzťah. Ja mán také pomenovania že skorofrajerka či takmer frajerka.
To znamená že niečo medzi kamarátstvom a vzťahom. Ja som mal niečo podobné že ani tak ani hentak. Ona sa nikdy netvárila ako zalúbená že by niekedy použila výraz zlatko či láska, nedala si ma (alebo nás dvoch) ako pozadie v telefóne... Proste tie vecičky čo robia zalúbenci. Ale fyzicky zase boli objímačky, bozkávačky atď.
Nemas vztazh. Mas doplnok svojho zivotneho stylu. Zrejme preto to nevies nejak jasne definovat. Chyba tam nejaka vzajomnost. Podla toho, co pises, to vyzera, ze to riadis ty, podla svojich potrieb.
Takze podobne by si sa mohla zamyslat, ci mas vztah so svojim mobilom. Akurat, ze to nie je ziva vec.