Ako prekonať psychickú bolesť po odchode partnera?

Ahojte, viacere ste ma uz postrehli v diskusiach a nechcem autorkam kradnut pozornost, ktoru potrebuju. Vopred sa ospravedlnujem, ze zakladam dalsiu diskusiu, ale uz asi naozaj neviem ako so sebou dalej. Pred tromi mesiacmi ma opustil manzel, po 12 rokoch, 10 rokoch manzelstva, zial bezdetneho, lebo sa nam deticky nedarilo mat (zdravi sme boli). Naprosila som sa o jeho navrat, lebo manzelstvo, rodina je pre mna najvyssia hodnota, myslim, ze vzdy treba urobit vsetko pre jeho/jej zachranu. Asi najhorsie, ze nemam vysvetleny realny dovod, co sa medzi nami stalo. Zacal byt chladnejsi, nevrly, ale nikdy mi nic nevycital, stale sme sa zhodli na veciach, stale boli nadherne partnerske chvile, az zrazu odisiel. Teraz len tvrdi, ze je sebec a ***** povaha, ale on je stastny a spokojny. Vraj nieco nefungovalo, no ja stale neviem co. Mozno strach z dietata, ohrozenie slobody, konickov? Ci je to so mnou take nezitelne? Odkedy odisiel, cakam na neho, este som sa realne ani nezvladla "nahnevat," mozno na polhodinu, asi ani nechcem zivit nejake negativne emocie, lebo ja ho stale lubim a obavam sa, ze zostanem dusevne stat na mieste, kde ma zanechal a cakat na neho. Chodim na terapie, ale stale som sa nedokazala pohnut. Opat sa mi vratili myslienky, ze vykupenim snad moze byt len moj koniec, aby ma netryznili myslienky ako mi chyba, ako mi na nom zalezi a otazky, preco je ku mne taky chladny, preco mu uz vobec nezalezi na tom ci vobec zijem... chcela som sa pohnut, lebo citim, ze tato situacia ma naozaj dusevne tyra, ale nejde to. Stale sa myslienkami vraciam k nemu, vzdala by som sa cohokolvek za sancu na jeho navrat - naozaj sme zili spolu pekne, ani nase okolie nechape, co sa takto mohlo zvrtnut.😥 Dakujem vam, ak ste sa zvladli docitat az sem. Nechcem vas zatazovat, ale tie myslienky su velmi bolestne a dufala som, ze pride aspon na chvilu ulava, ked budu "na papieri."