Ako prekonať výčitky svedomia z minulosti?
Chcem byť lepším človekom ako som bola doteraz. Ale sú činy ktoré neskryjem pod koberec, respektíve keby sa prevalia, veľmi by sa tým ublížilo druhým. A to nechcem. Zároveň má trápi svedomie a neviem čo s tým robiť. Ako sa pohnúť ďalej. Keby to nemalo dopad na druhého človeka tak sa s tým nejak poperiem ale takto som len v bludnom kruhu. Ako ísť ďalej a bez chýb, keď tieto chyby sa už stali a už sa nikdy nezmazu...
Ja ako kresťanka verím, že za moje hriechy zaplatil Kristus svojou krvou. Aj ja som urobila mnoho, mnoho chýb a stále robím a vždy budem. Ale Ježiš povedal “Je dokonané” a zaplatil môj účet. Vďaka Pánovi, že nemusím môj účet platiť ja 🙂
@macekovam tým by sa mi nesmierne uľavilo, no toho človeka by to trapilo asi dokonca života.. a to nechcem vidieť ho takého, radšej sa ja budem trápiť ako on
@eeffka no, uz mi je jasne, preco chodi zlozenie ludi do kostola,ake chodi. Ti najhorsi (aspon u nas) v prvych laviciach..
daj mu sancu rozhodnut sa podla svojho uvazenia.
Neuľavuj svojmu svedomiu tým, že budú trpieť iní. Uvedomuješ si svoje chyby. Poučila si sa. Už ich neurobíš. Všetci sme omylní.
Píšeš, že tie chyby neskryješ, resp. že keď sa prevalia, ublížia mnohým. Kto okrem teba to môže prezradiť? Ak je to niekto nespoľahlivý, je to zlé, ak to vie niekto, kto bude ticho, mlč aj ty.
@maja22 zle som to napísala.
@eeffka Ježiš tiež povedal: vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Vyžaduje veľa, ale dáva mnoho. Na poriadnom kresťanskom živote nie je nič pohodlné. Mrzí ma, že sa stretávaš s kresťanmi, ktorí sú vlažnými a tradičnými, ktorí veľa vecí nepovažujú za hriech, zľahčujú si život, atď. Títo ľudia neodrážajú Kristovu lásku ani evanjelium. Aj mňa samú takíto ľudia niekedy hnevajú alebo odrádzajú, ale nie som členom Cirkvi kvôli ľuďom, neverím v náboženstvo, ale v Boha - za ním prichádzam do kostola, pre neho nesiem svoj kríž a pre jeho lásku ľutujem každý deň čo som porobila, povedala, pomyslela si, či neurobila.
Prečo mám pocit že ide o neveru? No nič...
Nech je to čokoľvek, urobila si chybu. To že je to chyba si uvedomuješ. Z chýb sa treba poučiť aby sme ich nerobili ďalej. A výčitky? Tie zostanú, najmä ak sa nechceš priznať.
@lubkovaandrejka toto ma neprestáva udivovat,ako všetkých tých ludi dokonalo poznáš,ako vidíš do ich vnútra,ako presne vieš,že sú najhorší...
@janinah nepoznam vsetkych, ale dost z nich poznam a keby si videla,co robia a ptoom stoja v prvom rade v kostolet,ved Pan Boh im odpusti. Podľa mna je to velmi pokrytecke. V rodine mame tiez pribuznych,ktori su kazdy piatok/sviatok v kostole a keby si videla, ako sa k vlastnej mame spravali, tak by si plakala. No bohuzial,je to tak. Poznam aj vela dobrych ludi, pravych krestanov, ale zial aj takych ako som pisala vyssie a z nich je mi zle. Neber si to nijak osobne.
a co si urobila?
Svedomie je niečo, čo ťa trápi, lebo si spravila niečo, čo nie je v tvojom ideále vysnívanej osoby, tak ako sa vidíš ty. Ono v skutočnosti, aj keď to odhalíš a ublížiš mu/jej, tak stále to nezmizne. Svedomie tam bude, a možno ešte silnejšie. Jediné, čo zmizne, je strach z odhalenia, ktoré môže raz nastať, a strach z ublíženia (lebo mu ublížiš odhalením a ten strach/napätie bude preč). Taktiež si uvedom, že všetci robíme chyby a to je práve to, čo nás definuje ako ľudí a tvorí tvoju jedinečnú osobnosť. To je to, čo musíš prijať. Ak by sme boli všetci ideálni, tak by sme robili všetci to isté a to by bola nuda. Boli by sme ako roboti. Jediná cesta z toho pre teba, podľa mňa, je priznať si sama sebe, aká si bola osoba, že si spravila chybu a uzavrieť tú kapitolu vo svojom živote. Len tak sa môžeš zmeniť k lepšiemu. Odpustiť sebe samej je paradoxne tá najťažšia vec pre normálnych ľudí ;) Takže si normálna, neboj sa. Prajem pekný večer plný odpustenia 😉
to je nevyhoda svedomia...bude ta trestat teraz.. takze mala by si sa priznat.