Ako riešiť časté návštevy priateľovej sestry?
Ahojte, možno si niektoré z vás pamätáte plodnú diskusiu a môj príspevok spred viac ako dvoch mesiacov o problémovom bývaní s priateľom.
Rada by som napísala troška pokračovanie a znova si prečítala názor, keďže mnohé ste tu múdre ženy, ktoré si toho veľa preskákali. Ako som písala, na poschodie k nám chodí priateľova sestra s manželom a dcérkou na návštevy. Ide o to, že neviem, či je malá teraz s tým ako rastie náročnejšia (nedovolím si hodnotiť štýl rodičovstva, nie som matka; má 11 mesiacov), ale v podstate sa situácia vyvinula tak, že buď je teraz jej mama u nich alebo sú oni u nás (v priemere 7-10 dní do mesiaca, kedy ako).
Naposledy som bola na víkend s kamoškami preč, keď som sa vrátila "domov", bolo to niečo strašné. Ten bordel, čo je stále u nás keď prídu je proste niečo, čo som ešte nevidela. Neviem, ako to mám opísať, ale doslova sa u nás nedá pohnúť, všade na zemi sú veci, hračky, na gauči porozkladané plienky, oblečenie, taktiež všetky stolíky pozakladané vecami. O kuchyni ani nehovorím, nemám chuť v nej ani byť ani variť, celá doska pozakladaná fľašami, proste vecami pre dieťa, je toho milión. V našej hosťovskej a teda ich izbe mám svoje šatníkové skrine. Aj keď som pre nich vyčlenila tretinu veľkej skrine na ich veci, vybaľujú sa tým spôsobom, že pootvárané kufre mi hodia pred skrine a špinavé prádlo a znova kopu tašiek a vecí hádžu ďalej na zem, takže sa každý deň neviem ani dostať k svojim veciam, je z toho prekážková dráha. Naposledy keď u nás boli fakt som už trpela, zakaždým keď som prišla "domov" a videla ten bordel cítila som úzkosť. Keď odídu, poberú si svoje veci a hračky a iné vybavenie pre malú, ktoré ustáva u nás nám nechajú porozhadzované kade-tade. Jej manžel má pol dňa z práce cally, takže treba byť ticho, taktiež keď malá spí, oproti je kúpeľňa, ktorú nemôžme zamykať, lebo ten zvuk ju môže zobudiť. Delíme sa tak o kúpeľnu štyria dospelí ľudia a vrážame si tam.
Posledné dni mi už bolo tak zle, vkuse do plaču, vkuse akási hrča v hrdle. Zbalila pár nevyhnutných vecí a odišla k mame (ona je sama v trojizbovom byte). Neviem, či mi preplo, ale ako keby sa niečo vo mne zlomilo a ja už sa tam nechcem ani vrátiť. Povedala som priateľovi, že odchádzam ale bez narážok na tieto návštevy, k tomu si nedovolím nič nikomu povedaťˇ. Cítim sa otrasne, v podstate som investovala tisíce eur do toho, aby som vytvorila prechodný pobyt pre niekoho iného a ja nemám nič. Čo viem, že je moja hlúposť. Prosím Vás ako by ste reagovali v mojej situácii? Asi som konala dosť neuvážene, neviem čo si teraz myslia jeho rodičia aj sestra keď príde, že tam nie som, ale ja proste už nemôžem.
@maria_22 tak ty radsej ostanes neuprimna voci cloveku, s ktorym si, predpokladam, planovala buducnost a nechas ho v tom, ze mas "len" nejaku depku? Ved ty sa tam pravdepodobne, podla toho, co pises, ani nevratis a tebe zalezi na tom, co si o tom myslia jeho rodicia, ci sestra? Nebudes spokojna a vyrovnana, kym nebudes uprimna a nepovies priatelovi, co ti vadi a ako sa citis a preco si odisla. Je uplne normalne, ze ti tieto veci vadia. Akoze, to, ze ste napchali kopec penazi (hlavne ty) do niecoho, co ani nie je vase (jeho to raz bude ale tvoje?), bolo nestastne, az priam hlupe, rozhodnutie ale budis, spravili ste to, neda sa to vratit spat. Avsak to, ze to nie je vase neznamena, ze sestra si tam bude chodit ako na klavir. Kedy chce a na ako dlho chce. Toto by bolo pre mna neakceptovatelne. Ona musi pochopit, ze tam byvate vy a je to "vase". Vy ste tam teraz, da sa povedat, v podnajme. To kde kto kedy videl, ze sa niekomu do podnajmu natrepe nejaka rodina na par dni, lebo je to dcera alebo syn majitela bytu. Keby to bolo raz za cas a na vikend, nepoviem. Ale aj to az po dohode Vas oboch. Resp. s jeho rodicmi. Predsa len je to ich dom. Ja nechapem celej tej situacii, ze to nikomu nevadi a pokladaju to za normalne. Tebe vsak radim, nenechavaj to len tak a porozpravaj sa s priatelom. Pokial ta nepochopi, pytaj si peniaze, ktore si tam investovala.