Ako riešiť morálnu dilemu s rodinným tyranom?
ahojte, v posledných dňoch sa potýkam s pomerne silnou morálnou dilemou.
môj starý otec je človek ktorý ubližoval veľmi mojim rodičom, súrodencovi aj mne. bavíme sa o vyhrážaní, vyhodení z domu keď boli moji rodičia v komplikovanej životnej situácií, urážaní a ohováraní, nútenie jeho dćery k potratu, dlhoročnej snahe rozdeliť harmonický vzťah mojich rodičov. dlhodobé výsmešky na naše osoby, vysmievanie sa nám že sa nemusíme unúvať chodiť na návštevy, že nám nikdy žiadne dedičstvo nenechá. ani jednému z nás nikdy nešlo o dedičstvo, ale svojim správaním si odohnal všetkých okolo seba a zostala s ním žiť len stará mama, s ktorou prakticky nekomunikujú a oddelene majú vo svojom dome každý svoje poschodie. tieto návštevy sme vnímali skôr ako povinné, aby mal aspoň nejakú formu sociálneho kontaktu.
k poslednému pokusu o rozvrat ich manželstva došlo v októbri 2023, kedy sme sa veľmi pohádali - začal si vymýšlať lži o mojej mame, ktoré skutočne pravdivé neboli; ja, rodičia aj súrodenec sme povedali že jednoducho už viac neprídeme, pretože nepotrebujeme aby sa k nám správal niekto takýmto spôsobom.
teraz k mojej dileme - pár týždňov spadol, sám šiel do nemocnice kde bol hospitalizovaný a nikomu nič nepovedal. 3 dni bol preč a neozval sa ani starej mame. v nemocnici mu našli nádor na mozgu, pľúcach, v kostiach. konkrétnejšie informácie nevieme, ale bolo nám povedané že mu zostáva pár mesiacov života.
je pre mňa ťažké zahodiť všetko za hlavu, ísť za ním a opätovne sa pretvarovať. na druhej strane moja empatická stránka to prežíva s ním, sú to informácie ktoré nie sú ľahko stráviteľné, aj keď vo vyššom veku človek už ráta s niečim takým. s históriou jeho prehnaných reakcií, neviem ako by sa zachoval. ešte horšie je to určite pre moju maminu, ktorú naozaj celý život psychicky týral a máme podozrenie aj na fyzické týranie, aj keď sa o tom nikdy neotvorila.
som typ človeka ktorý verí tomu že na konci života častokrát ľutujeme viac veci ktoré sme neurobili, ako tie, ktoré sme urobili, bojím sa a nechcem ho ďalej riešiť, na druhej strane sa bojím že to budem jedného dňa ľutovať.
ako by ste takúto situáciu riešili vy?
@mdnghxthgts dotycny moze mat podla napisaneho poruchu osobnosti, napriklad narcisticku poruchu osobnosti, hranicnu poruchu osobnosti. S takymito ludmi sa tazko vychadza. Rob ako to citis.
V podstate súhlasím so všetkými príspevkami, že dedo si je strojcom svojho osudu.
Pomohla by som však babke, zobrať ju odtiaľ, lebo to teraz bude mať veľmi zle. Veľmi.
A tiež čo som si všimla - on ako spolumajiteľ nemohol prepísať pozemok, na nikoho, bez súhlasu babky, ako druhej spolumajiteľky. Toto si pozrite, poriešte, nie kvôli mamone, ale kvôli právnemu stavu.
@mdnghxthgts nechala by som to na nom. Ak sa ozve, bola by som ochotná mu pomôcť, byť pri ňom ak si to želá. Ak sa neozve, znamená ze vás nepotrebuje a nepchala by som sa mu do zadku. Ak sa neozve znamená ze o to nestojí (o vas)
Sú ľudia ktorí sa na staré kolena spamataju (viď môj svokor), ti sú ochotní uvedomiť si svoje chovanie a snažia sa pred smrťou všetko napraviť.
Je úplne jedno, čo momentálne urobíš. Dedo Vám aj tak ostane na krku, lebo babka sa o neho ležiaceho nebude vládať postarať. Tak nad tým aj tak zbytočne rozmýšľaš. Prischne Vám jeho doopatrovanie.
@koniarova preco by im prischlo. Kľudne môžu odmietnuť doopatrovať ho
@mdnghxthgts karma to stihla ešte za jeho zivota
@rorino vraj je 2024 karmicky rok..
@mdnghxthgts 🤷môže byť.Ty sa riad podľa vlastného srdca,aby si ty bola vysporiadana s tým,ako sa k nemu zachovať.Zasial hnev,tak žnie búrku.
Moja mama je podobná ako tento pán a poviem ti, že pred pár mesiacmi naozaj utiekla hrobárovi z lopaty a myslíš, že sa zmenila? Obrovský omyl... A to som si ju ešte aj na krk zavesila. Dohnala ma k depresii..
@cacianka pozerala som teraz kataster, pretože mi to nedalo, vyzerá to tak, že je pozemok rozdelený na dve časti. ono je ťažko povedať ako to celé bolo, keďže oni nevedia že my vieme že je to prepísané. je to osoba ktorá by s prehľadom bola schopná sfalšovať podpis starej mamy. toto je prakticky to čo nás zaujíma najmenej, viackrát sme odmietli hocijakú formu dedičstva, sme všetci rozhodnutí že ak by sa náhodou niečo stalo, tak sa ho zrieknuť. ani jeden z nás na to nie je odkázaný, celkovo v tom dome je veľmi zlá energia. ale len tak na pobavenie, mal viacero pozemkov ktoré chcel predať, my sme ich chceli kúpiť za bežnú trhovú cenu, odmietol nám ich predať a predal ich niekomu inému totálne pod cenu. bavíme sa o naozaj veľkých pozemkoch, ktoré posunul za pár tisíc a nový majiteľ ich po pár rokoch predal za cca 90 tisíc.. jedna z mála vecí ktoré spravil, na ktorých sme sa dobre pobavili. :D čo sa týka babiny, má 70 rokov, stále chodí do práce, nie pretože musí, ale jednoducho sa doma nudí. aj nad tým som premýšľala - čo bude ďalej s ňou. aj napriek tomu že sa oni dvaja medzi sebou prakticky nebavia, keby sa niečo stalo, aspoň si (dúfam) pomôžu. či by babina chcela predať dom a potom sa presťahovať do Bratislavy aby bola bližšie k nám netusím.
@koniarova toto by sa určite nestalo, jediný kto by na to mal čas je moja mama, ktorá by na to naozaj nervy nemala a ani dostatočne stabilnú psychiku. po tom k akým veciam ju tlačil a ako bola vychovávaná má naozaj silné traumy, ktoré ovplyvňujú jej život a aktuálne odmieta psychologickú pomoc. ak by to nezvládala babina, musel by mať opatrovateľku, ktorú pochybujem že by môj otec zaplatil, už len principiálne. ako som spomínala, vyhodil nás z domu keď moji rodičia na tom boli naozaj finančne zle - tak, že sme nemali ani na jedlo. rozhodol sa predať jeho druhý dom, pretože si chcel kúpiť nové auto. 🙂 keď sme sa presťahovali, zavolal mojej mame, vysmial sa jej a povedal že jej nedá ani korunu. dnes má síce auto, ale všetko predal extrémne pod cenu, aktuálne žije len z dôchodku, takže na opatrovateľku sám nebude mať. čo by urobila babina so svojimi úsporami je zase druhá vec, možno by sa zľutovala.
@mimusha3 ja od neho neočakávam naozaj nič, ak sa tu mám priznať, jedna moja časť si aj vydýchla, pretože to je vyslobodenie pre moju mamu a aj jej mamu. ja mám bohužiaľ až privysokú mieru empatie, častokrát prežívam bolesť s inými ľuďmi a niekedy mám pocit že možno aj silnejšie ako oni sami. to je jediné čo ma na tom trápi, že sa identifikujem s jeho bolesťou a do istej miery mi ho je ľúto, ale neospravedlňujem žiadne z jeho rozhodnutí. mrzí ma aj to že si si tým musela prejsť, naozaj sa s tebou viem stotožniť. dúfam že si vyhľadala aj profesionálnu pomoc..
@mdnghxthgts
Napis o nom knihu, aspon pre studentiv psychiatrie😂
taky podobny Ukaz spachal samovrazdu v berlinskom bunkri 1945😡😅
@ahhola čo ti poviem, a to si tu dávam pozor na detaily ktoré spomínam, aby to náhodou nenašiel niekto kto by si to spojil a nezaniesol mu to, aby mohol ešte viac nadávať. :D inak tú poslednú hádku mám aj nahranú, vtedy hovoril tak z cesty, že mi to ozaj nedalo. teraz spätne to presne mojom byť už ten nádor, ale my sme to brali tak, že si opäť len cielene vymýšľa. nevie zniesť to, že tatino začal podnikať, s mamou cestujú prakticky stále niekde po svete, ja som študovala v zahraničí.. strašne ho hnevá to, že sa mu nepodarilo zničiť našu rodinu. inak ten dom v ktorom žijú, má tri poschodia. čakal, že sa tam nasťahuje naša rodina aj rodina jeho syna. netuším, kto by to tam s ním vydržal.
@mdnghxthgts nestastnik v jadre, no. Zlo priamo v DNA.
@mdnghxthgts máš šťastie že ťa netrápi mamin, že ste sa rodina vypracovali a viete sa vysrať na dedov majetok (prepáč za slovo)
@mdnghxthgts a čo teda urobíte, keď bude ležiaci a babka nebude vládať?
@koniarova už len z logistického hľadiska, bývame 200 km od nich. takže my s tým nemáme úplne čo urobiť, ako som vravela, otec mu opatrovateľku platiť nebude a o mame je to ťažké povedať. má ešte jedného syna ktorý je ženatý, má dve dospelé deti a skôr oni sú tí, čo by mali záujem o dedičstvo, takže je možné že sa postarajú oni. aktuálne je ťažké polemizovať nad tým, čo by bolo keby, keďže sa to jednak ešte nedeje pretože sa dokáže sám o seba postarať, chemoterapiu podstupovať nebude, pretože v jeho štádiu už zmysel nemá a nebola odporučená. hlavne sa to rieši posledných pár dní, ako som spomínala, moja mama ešte ani nevie že o tom viem, keďže ma čakajú dve posledné skúšky a nechce ma stresovať. povedal mi o tom tatino, ktorý sa od toho (právom) dištancuje
To je ako s alkoholikom, ktorý by týral a bil Teba, mamu, deti. Tiež sa mu dá pomôcť, až keď to bude sám chcieť. Od takého, ktorý sa liečiť nechce, sa odchádza, pretože ľudskosť Ti káže chrániť a pomôcť sebe, deťom, matke. K Tvojej otázke, ak by sa on sám aktívne zaujímal a nastal by v ňom prerod, išla by som to poslednýkrát skúsiť. Túto to vidím skôr nato, že by to využil ako poslednú príležitosť vám vynadať, ako nedostanete jeho majetok a trápil by vás ďalej nezmyselným ubližovaním-uvedom si, že nemáš mať prečo výčitky, ak ten dotyčný nemá záujem zmeniť sa, zmieriť, pomôcť si. Ty na vine fakt nie si.🫡Venuj pomoc niekomu, kto ju potrebuje a je normálny a vďačný.
@mdnghxthgts nemusis byt s nim stale v kontakte, ale ozvi sa mu.
@mdnghxthgts Nemusíte mu skákať okolo riti, nechať nech si k vám dovoľuje atď. Ale treba si odpustiť a rozlúčiť sa v dobrom. Pozri, jeho čas sa blíži, dlho ho už nebudete musieť tolerovať.
Teraz treba nabrať posledné zvyšky sily, trpezlivosti a lásky a byť mu oporou. V rámci možností. Svoj trest už dostal a snáď ho pred smrťou aj osvieti a uvedomí sa...
možno ten trest pride až po smrti, tiež som nikdy nechapala, ako môže človek totalne nevysporiadany ist na druhy svet, ale ako vidno, ľudia s tym nemaju najmenší problém a Boha sa neboja
@karolinakr v tomto pripade mi to pride ze trest ma uz na zemi. Ale nechcem to hodnotit lebo nam neprinalezi posudzovat.

@ninka297 neuvedomí, zažila som niečo podobné, dotyčný ešte urazil moju mamu ci si prišla po dedičstvo