Ako riešiť problémy so starými rodičmi a deťmi?
Ja už neviem ci som divna , ale dneska sa to už vo mne nakopilo a vybuchla som 😒 mam pocit ze som zlyhala ako matka 😞
Iba tak v skratke. Mam dve deti , syn ma 6rokov a chodi rad ku starkej (moja mamima) , samozrejme lebo mu tam dovolí všetko. Hlavne teda aby mala pokoj tam trištvrtinu času sedí na mobile a vyjedá sladkosti.
Doma mame nejake pravidlá, dovolim mu dat si maskrtu , ale prvorade musi byt najedení. Dovolim mu kuknut si napríklad rozprávku raz za deň, ale stanovím mu čas o kolkej to má vypnúť a urobí to. Snažim sa snim vypravat kazdy vecer o jeho pocitoch, dni, osprsvedlnim sa mu ked nieco prehnam atd…
No ale stou starkou ma ti dneska uz tak vyburcovalo ze neviem uz co dalej … jeden den sa stretne snou a potom si nevie dat pokoj a mrnčí mi kazdy ddn ze chce ist k starkej, dneska ho napr. vzala o 15zo skoly, o 16 mal mat trening (uz mi plakal do telefonu ze on nechce ist dneska, lebo chcel ostat u starkej ) tak som mu to vysvstlila a sme ss dohodli ze pred 16tou ho vyzdvihnem a pojdeme. Prišla som a samozrejme hned vo dverách že on chce po tréningu íst zas k starkej 🙄 pýtam sa a co si jedol? (Naposledy mal obed v skole o 12 , do 16nič nejedol a mal mať trening kde vydava zas energiu) že nič. Moja mamina “pytala som ss ho ci chce kolac(nejaky kupovany), ale nechcel 🤷🏼♀️” a v ustach uz cukriky samozrejme , tak to mu dovoli ale nie zeby mu povedala ze najskor ss najedz a potom si mozes dat 🙄
Mna to uz vytocila, plac , do toho este , do toho som sa snazila ho motivovat na ten trening … mamima sa odula 🙄 a ja som v aute uz vybuchla na syna a nesla som snim ani ns ten trening … vyplakala som sa , aj on , teraz som ss snim povypravala , ospravedlnila a snazila sa mu to vysvetlit… ale pointa ako to mate vy so svojimi rodicmi? Ako to beriete aj v takychto veciach? Pre mna je strava a zdravie na prvom mieste…
U nás je to opačne. Považujem za blbosť lipnúť na pravidlách typu, najprv obed, potom sladkosť. Minule tak hustili stari rodičia do deti (že sa má dcéra pred jedlom ucesat do copu), ze to bola na hodinu scéna a zneprijemnený obed celej rodiny a ja som bola tiež na rodicov nahnevana, že deti zbytočne “buzeruju”. Jedna vec je hygiena, pred jedlom ist na toaletu, umyt si ruky, druha vec je to prehanat. Ja keď by som aj dala čokoládu, samozrejme kúsok-kocku, dve(dávam za odmenu motivačne, keď je treba, tak môžem dat 5 minút na to obed a deti mi ho cely zjedia). A opúšťať sa pred detmi, plakat, za hluposti, to tiež nie je ok. Robila to moja známa pravidelne a v 11tich jej vlastná dcéra bola v roly matky. Je v poriadku vyjadrit smútok nad situáciou, ale rodic má byt emočne stabilný, oporný múr dieťatu, nie múr narekov.
Moja mama keď ma mojich a náhodou prídem a vidím to čo sa deje radšej nekomentujem ,raz som skúsila a povedala mi že bože sa neposer veď som babka 🤭takže tak ,neriešim ,veď to ma svoje čaro že u babky sa všetko smie.sama si pamätám ako som to u nej milovala a mohla som veci ktoré teda doma nie aj keď moja mama je super.takze neviem ,sama mám doma pravidlá ale keď sú u babky nejak zatváram oči.ale tak každá to mame inak
Mňa nemusíš riešiť, ja som sa na názor nepýtala. Ty ano. A pritom nie si schopná prijať iný ako ten, ktorý sama zástavas.
@tramtada31 snazim sa na sebe pracovať. Povedala si to pekne, byt oporny múr , ale niekdy je to tazke ked máš tazsie detstvo , tak to zial cloveka poznačí a ukaze ss to prave v takychto situaciach 😒
@tramtada31 viem že ked sa to uz stalo, to nevratim a nieje to pre mna vela krat lahke. Ked je toho na mna viacej pride mi luto vela veci a je mi do placu… ale da sa to nejako napravit ? 🤔
DramaQueen
Tu som plakala, tam som plakala, tak si sa mu ospravedlnila, tak spolu ste plakali....
Pre boha....
Uvedomujes si ze sa správaš labilne a všetko prenasas na dieťa? Ako má tvoj syn cítiť stabilitu a istotu v živote keď sa jeho mama správa zakaždým ako 5 min pred zrutenim?
Ako prečo si sa mu ospravedlnovala? Nechápem...
Jedine, čomu chápem je, že ta trapi že syn chce byť radšej so starkou. Tu by som sa naozaj zamyslela, ale cukríky v tom určite nie sú.
Moja mama a otec si dcéru doslova kupujú sladkosťami, blbostami, pustia jej rozprávky v tv, dedo sa s ňou aj zahra, babka klasika stále vyvara....
A nie, nechce tam ísť dcéra vždy po škôlke. Dokonca ju niekedy musím aj prehovárať, chodíme tam raz za 2-3 týždne.
Ja nechcem byt zla, ale ak dieťa chce byť kdekoľvek radšej ako doma - doma s MAMOU- tak toto je mega veľký pruser. Ja fakt neviem co sa musí tak veľmi pokaslat, že je dieťa niekde inde šťastnejšie ako doma?
A nevyhovarajte sa na cukríky! Dieťa k šťastiu cukríky nepotrebuje
Ako s ním tráviš čas po škôlke ty?
Na tie tréningy inak chodiť chce, len dnes mal krízu?
Áno dá, prestaň sa vyhovárať a chod na terapiu, keď nie kvôli sebe, tak kvôli deťom.
Jedna vec je plakať, druha vec je sa hystericky zrútiť a revat pre blbosť
Veľa šťastia ☘️
Mne tvoja reakcia nepríde prehnaná. Neviem čo je nepochopiteľné na tom že ty si matka a ty určuješ pravidla. Tiež bojujem. Ale ja mám tvrdé riešenie… netravia deti u babky čas a hotovo. Lenže moja mama ma pred nimi nemá problém ponížiť strapnit uraziť… ona si mysli že mám stále 7 rokov a potrebujem usmerňovať.
Potom sa diví keď jej narovinu poviem čo si myslím, neozvem sa a deti jej nedám ani na pol dňa prázdnin. Vybavene.
@simona20201309 zamýšľam sa nad tým , ale nič ine ako to že doma ma pravidlá a tam ich nemá mi nevychádza. Mozno este to ze ma 1,5rocnu sestru doma , ale to asi vsetky deti maju sem tam nezhody …
Moja mamina je dost slaba osoba (nemala lahky zivot a my lahke detstvo) , preto je nerada ked maly ma plakat, tak ked náhodou nieco , vsetko mu radsej povolí, sľubi (aj ked vela krat nesplní) , ona aj s priatelom su po praci len na mobiloch a pred telkou(tak co tam ma ten maly , je tiez) , pripadne sa idu vozit na aute. Moju mamimu nevidi vyvárat ako klasicku babku. Postiska sa snim , to nemozem povedat, vezmu ho povozit na aute raz za 2tyzdne , ale co je na tom viac ako ma doma?
Mame normalny vztah s partnerom , naucime sa snim a snazime sa vzdy von ist poobede, robime co on chce, spolocenske hry hrame , kukne si aj rozpravku, objimame sa, vypravame sa… neviem kde robime teds chybu ? 🤔
Dneska zacal vymyslat, inak chodil.
@pribinak zacala som chodit ku psychologicke, viem že som emočne slabšia a hnevá ma to… prezila som si traumy v detske a teraz ss bojim ze som sposobila aj jemu 😒
Tak držím palce. Terapie sú beh na dlhu trať, takze veľa trpezlivosti a odhodlania ti želám
☘️
S rodicimi super, ale svokrovci sú nieco podobne. Preto ich nevyhladavam 🙂 prazdniny u nich po jasnych pravidlach, lebo u nich je večera pudding, ranajky piškóty nutelou, prievan vždy a vsade - syn mal problém vždy s usami,jednoducho si nerobím zle,keď nemusím🙂
Tak prečo ho tam vôbec pustas? Načo? Keď presedi na mobile? Prečo ma 6r mobil?
To je tak trochu tvoja výhovorka že chce tak mu neodopriem. Keď bude v 15 chcieť chodiť chlastat s kamošmi, tiež mu neodopries lebo chce? Keď vidíš ze ma to na neho zlý vplyv, robí tam niečo čo mu škodí, tak prečo ho tam pustíš?
Partner je jeho otec?
Véd to je super ze chodíš k psychologicke 👌👌👌
Určite ti pomôže s tým pracovať
Ja ta chapem a to mam este ani nie 3rocneho. To je ako hadzat hrach o stenu. Nic neakceptuje co od nej chceme.maly tam este nikdy neostal sam a aj tak dokazs mu prepasovat kadeco... a maly odtial ide taky ze este 3 hodiny doma skace po gauci a pisti vrieska a nezaspi skor nez o 11tej. My skor bojujeme nie so stravou ale s tym ze oni sa jasia, blazdnia, skacu,kricia.
Moj syn sladke nechce jest ale svokra je schopna mu dat sunku s pikantnou paprikou okolo, nivu, encian, alebo tresku... no nic moc.. chips hranolky posolene ale riadne...
Tak laicky si myslím, že tam chce byť lebo je tam kľud, nikto ho nenaháňa do jedenia toho čo nechce, môže robiť čo chce, malý súrodenec tam nie je tak má všetko pre seba, stačí pomrnčať a babka všetko povolí, ktoré 6 ročné dieťa by to nevyužilo? Nenúť ho vyberať si koho má ľúbiť viac, zo školy ho vyberaj ty a rozhodni kedy a na ako dlho tam môže ostať. A nie pár cukríkov po obede ešte nikomu neublížilo aspoň by mu lepšie chutilo po tréningu.
Ako ja nechapem tomu tvrdeniu ze babka ma rozmaznavat. Nas nik nerozmaznaval, normalne nas vychovavali. Babka povedala aj nie, alebo sme museli pomoct s niecim a tak sme dostali nieco za odmenu. Na jedlo sa nejedlo len sladke ale aj slane. Ucilinas slievat recitovat ako sa spravat.. a nie ze len telefon a mam pokoj. Alebo mozes co chces aj skakat skrinu vyhadzat atd..do skrine sme babke nevosli.
Autorka, v prvom rade si musíš uvedomiť, že tvoja mama je dospelá osoba. Takže jej síce môžeš povedať, čo sa ti nepáči alebo čo by si si ako predstavovala. Ale už je na nej, či si z toho niečo zoberie alebo si bude robiť podľa seba. Keď je tvoj syn u nej, tak proste nemáš právo nič prikazovať či zakazovať. Máš 2 možnosti, buď tam syna nedávaj tak často (predstav si, že matky nedovolia deťom všetko čo chcú-to je výchova), alebo potom akceptuj, že u starkej je to inak ako doma.
Ja sa do toho nestaram ako prebieha den u starych rodicov. Dcera sa tam tesi, rada snimi travi cas, samozrejme ma tam dovolene viac , mozno ak vsetko co si zmysli. Nevadi mi to, dcera ze stastna, vzdy si ten den uzije, a vecer ked pride rozprava mi zazitky. Ten jeden den v tyzdni mi vobec nevadi ked ma ine pravidla. Doma fungujeme normalne, a ona si je toho vedoma a chape, ze doma su ine pravidla ako u starkych. Ja som za to rada aj na jednej strane. Dcera ma zmenu a mne to staci, ked pride domov cela natesena a len rozprava, co vsetko zazili.
Asi budem za divnú, ale je mi to úplne jedno. Ak vidím tučné dieťa, nie je to vinou babky. Primárny čas robím návyky deťom ja. Babka je tu od toho, aby ich rozmaznávala.
Autorka, každý človek si nesie svojich kostlivcov z detstva, nie si jediná, nemôžeš sa dávať do role obete. Zober to ako fakt, pozitívne je, že to riešiš s psychologom. Dokonca mám pocit, že najmenej traum z detstva si nesie môj manžel, ktorého vychovala ulica, lebo otca nepoznal, matka sa odsťahovala k frajerovi a ako taký pozor na neho dávali starí rodičia, ktori boli fakt starí, takže ho nijak neriešili (dokonca tvrdí, že mal šťastné detstvo, možno aj preto, že ho nikto nedirigoval, nekritizoval, nezrazal mu sebavedomie, nedaval mu nezmyselné príkazy). Na ňom vidím, že prehnaná drezúra je u detí na škodu. Samozrejme, treba zasiahnuť v dôležitých veciach, aby dieťa dodržiavalo hygienu, učilo sa, správalo sa primerane k veku slušne, ale neriešiť banality (jak moji rodičia pri tej dcere, že nedostane obed, kým si nespraví cop a nedá dve pukačky do vlasov). A emočná stabilita je dôležitá, určite aj ty si v zivote zažila situácie, za ktoré si v živote na seba pyšná, mysli na to, keď budeš mať potrebu pred deťmi plakať, alebo sa opúšťať. Oni musia cítiť, že sa môžu na teba obrátiť, nie, že tá musia zachraňovať. Inak tá známa z môjho príkladu spomenutom vyššie skoncila tak, že sa muž s nou rozviedol a tá dcéra išla byvat k nemu, lebo matku nedavala. Nech ti je to mementom, že dieťa v takomto prostredí sa nemusí cítiť komfortne.
@simona1306 to by som sa tesila aj ja. Lenze moj syn pride odtial vzdy nahnevany a trva to aj zo dva dni kym je zas v pohode.. a teda nevyprava mi ziadne zazitky 😏
Autorka, tak ho tam nevod a budes spokojna. Pises, ze mate doma pravidla, ze syn vsetko respektuje, tak snad bude respektovat aj to, ze ak tam pojde, tak jedine s Tebou a dohliadnes si, co tam je a robi. To je uplne najjednoduchsie. Navyse, pises, ze Tvoja mama o jeho pritomnost az tak nestoji, tak budete vsetci spokojni. Ja by som svoje dieta nedavala tam, kde o neho nestoja, kde mi to nevyhovuje. Tak preco to robis Ty? Vychadza mi z toho jedine to, ze bud az take pravidla doma nemate a synovym poziadavkam podlahnes prilis rychlo (a zbytocne), alebo Ti prilis vyhovuje, ze mas doma o jedno dieta menej.
Ako myslis ze ho tam davas nedobrovolne? Niekto sa ti vyhraza? Drzi ti zbran pri hlave? On pride odtial nahnevany, babka ma v pazi a tak mu strka mobil. Akoze wtf?
je dobre, ze chodis na terapie, drzim palce, lebo naozaj posobis maximalne hystericky, a az budes ty na poriadku, je dost mozne, ze aj syn bude chciet byt doma (ak je dovodom nestabilita), alebo aj u babky, ale ty uz v tom case budes mat iny pohlad, a zistis, ze stastie je dolezitejsie ako cukriky, taka okrajova otazka: pochopila som, ze si na MD, ze do prace nechodis, ake mas problemy? (okrem cukrikov), lebo na mna to posobi, ze problem je uplne inde, a nemam na mysli traumy z detstva
Najprv pises, ze tam chodi rad a potom, ze pride domov nahnevany. To nejako nesedi.
Ak si mala tazke detstvo, je dobre, ze to riesis s psychologom. Ale, ak nemusis, nezatahuj do toho dieta. Tvoje emocie su velmi velke, pre take male dieta, ono nepotrebuje s Tebou plakat, ukaz mu tu krajsiu stranku emocii. Mozno tym, ze zacnes plakat a ospravedlnovat, tak sa potom citi zle, ze Ti ublizil. Radsej kasli na to, ze zjedol par cukrikov, nic sa mu nestane, obmedz pocet navstev u babky a budete vsetci spokojny.
@darmasiswa a aky problem vidis ty ? 🤔
Mne nejde len o tie cukriky, je to dlhodoby problem. Dlhodobo vyplakava ze chce ist k starkej, odtial chodi nahnevany, zakazuje mu hovorit mi ze mal telefon …a pod… tak proste sa to uz vo mne kopí. Ked som sa snou chcela povypravat isla si furt svoje… takze nie, nieje to len o cukrikoch , viem privriet aj oči
@colsami a vieš co je horsie ? Mat tych starkych v jednom meste a aj tak ich nemas kam dat ked potrebuješ. Takze si nemysli ze moje deti su stale u starkych a nedajbože dobrovolne z ich iniciatívy… moj syn sa proste len “vie napchat” aj ked prevráti očami kolko krat.. moja mamina nieje ochotna pomoct, len nevie povedat nie pred nim. Ale to ze teda uz ked ho tam ma by sa mu povenovala ,to nie. A teraz hovoris ale neviem ci by si bola taka spokojna keby ti je dieta len na cukrikoch (ak ti teda na nom zalezi) …