Ako sa naučiť odpúšťať?
Dnes som si pozerala rozne diskusie tu… a zaujalo ma: že kto nevie odpúšťať, má vysoké ego.
Ja mám problem odpúšťať. Ego, hm neviem. Kedysi ako mladsia som nemala problem odpustat, dnes som starsia a mam.
No viem aj veľmi milovať. som lojalna. snažím sa byť spravodlivá/ ale naozaj s odpúšťaním mám problém. Viem že to tazi hlavne mna, ked neviem nieco odpustit. Mozno tie ine osoby davno zabudli.
ako sa to da naucit??? vdaka
ja som v mladosti mala problem odpustat najma ak ma niekto velmi zranil, no po smrti jedneho z tychto ludi ktori ma velmi zradili som si uvedomila, ze nema zmysel sa trapit a neodpustit tomu cloveku, pretoze je ta "nenavis" a neodpustenie vo mne a ak sa jej nezbavim ublizujem tym len sebe nie inym, tak som sa postupne naucila brat veci z nadhladom a dnes uz nemam problem nie z odpustanim ale som vo faze ze sa ani neurazim pretoze sa na to skusam pozerat z pohladu toho druheho cloveka nie mojho, a casto si uvedomim, ze to co povie spravi mysli casto dobre len ja to inak pochopim... drzim ti palceky
Tiež som mala problém s odpúšťaním. Časom som ale pochopila, že keď niekomu odpustim, urobím tým službu len sebe, ja sa tým zbavim ťarchy ktorá má ťaží.
Fakt mi to veľmi pomáha pozerať sa na to takto. Jasne že s človekom sa nemusíš opäť priateliť napr., ale je veľmi oslobodzujúce nechať to proste ísť
Treba si uvedomit, ze ked odpustis pomozes tym hlavne sebe.
aj snaha sa cení, aj keď to človek ešte v sebe nemá vyriešené
naucit sa to neda.. k tomu musis dozriet.. ale dolezite je rozhodnut sa, ze to chces.. potom sa to uz deje samo
Iba praxou - teda odpúšťaním.
Noooo... Zalezi aj od skutku. Su veci, ktoré odmietam odpustiť. Pokial muz zmlati ženu a doláre jej končatiny, rozbije hlavu atd, uplne chápem neodpustanie. Stačí, keď to ta zena dokáže pre seba spracovať.
Ako raz jedna zlata pani pivedala - odpúšťať? A čože ja som pánbožko či čo?? On nech odpúšťa! Ja su clovek a keď mna niekto veeelmi naberie, no neodpustím! Spracujem v sebe, ale nech mu odpúšťa panbozko, nie ja! 😆
A veru niečo na tom pravdy je. Ani zabudnúť netreba, nemáme predsa alzheimra!
Ten, kto dokáže odpustiť hrozny čin, je bud submisivny alebo anjel.
Ore mna su proste veci, ktoré sú neodpustitelne a bodka.
Ale zase urazit sa ore sprostosti a neodpustit je u mba tuez absurdné.
Existuje kniha - Absolutne odpustenie 🙂 skus pozrieť.
@autorka Odpúšťať máš predsa kvôli sebe, nie kvôli tomu, voči komu cítiš krivdu, tomu je to asi jedno. Podľa mňa ten problém s danou osobou nemáš v sebe spracovaný, cítiš hnev, preto máš problém to uzavrieť a odpustiť. To, že odpustíš ešte neznamená, že zabudneš a opäť sa pri ďalšej skúsenosti s touto osobou popáliš
Odpustiť a zabudnúť sú dve odlišné veci. Tiež by som bola opatrná odpustiť samozrejme záleží čo od koho a v akej situácií ale Nikdy som nezabudla hlavne na to zle či už klamstvo alebo podraz...
Tak to je jeden z najväčších problémov, ktorému sa venuje nielen kresťanský Nový zákon ale aj staré východné náboženstvá. Ježiš dokonca hovorí o tom, že sme príliš pyšní, alebo že dostatočne nemilujeme. Je to to najťažšie, čomu sa človek musí počas života učiť, aby dospel k mieru, pokoju. Lebo len o to nám nakoniec všetkým pôjde. Čiže aj najpodstatnejšie. Z neschopnosti odpustiť často pramení náš vnútorný hnev, ale aj bolesť a utrpenie. A to najhoršie si vieme uvariť sami na seba. Keď nevieme odpustiť sami sebe.
Ježiš má na toto všetko jedinú odpoveď: Láska.
Pozri toto. Raz za čas ma to vždy naštartuje a preberie z letargie.
"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,
5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,
6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.
9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.
10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.
11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.
13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
Stačí chcieť.
Podľa mňa je ťažšie sa ospravedlniť než odpustiť. Na odpustenie stačí byť trochu viac ľahostajný. Na ospravedlnenie sa sa treba prekonať a častokrát veľmi veľmi ustúpiť (z egoistickeho hľadiska).
Tak som sa zamyslela,či sa to vôbec dá naučiť.Asi to človek musí v sebe pochopiť,no nie rozumom.Ja som sa to nikdy nesnažila naučiť,jednoducho viem,že je to podstatne pre mňa a ide mi to prirodzené.Viem,že som si povedala:čo som ja sprostá,aby som zlobu na iného človeka držala v sebe,zatiaľ čo on si vyrehleny bude behať po svete?Budem behať aj ja,a on nech si s tým poradí ako chce😂😉
čím som staršia tým viac si uvedomujem že všetko je márnosť. odpúšťať viem od mlada, ale čím som staršia tým menej to riešim práve preto že všetko je márnosť. bohužiaľ všetko. a život je taký krátky…