Ako sa rozhodnúť medzi dieťaťom a doterajším životom?
Ahojte, som tesne po 30tke v stastnom partnerskom vztahu a prirodzene premyslam nad otazkou dietata. S partnerom sa chranime a vieme, ze by sme obaja niekedy v buducnosti chceli mat dieta ale zatial to nijak neriesime. Ja som to vsak v poslednom cas zacala riesit sama v sebe. Na jednej strane by som mozno aj chcela dieta ale viem, ze by som tym prisla o vsetko co mi v zivote robi radost. Mam nejake (nechcem specifikovat) psychicke problemy, kvoli ktorym je pre mna dolezite, aby som sa citila dobre, mohla sa poriadne vyspat, mala cas na svoje hobby, uzit si "me time". V podstate si teraz uzivam cas len pre seba, mam svoje hobby, ktore je casovo narocne a do toho sa snazim este aktivne travit nejaky hodnotny cas s partnerom, cestovat a robit si karieru. Neviem si predstavit sa tohto vsetkeho vzdat, ale predpokladam, ze casom bude tuzba po dietati vacsia a vacsia. Chcela by som sa preto opytat vas, ktore ste mali naplneny a busy zivot, ako ste sa odhodlali komitnut k tomu, ze odteraz budete najblizsie mesiace iba s dietatom. A ako to zvladla vasa psychika.
😂😂😂 sranda ze práve môj prispevok si autorka pochopila ako od “úzkostlivej mamičky” .
Pritom ja som úplný opak, totálny vetroplach a dieťa som mala ešte ako pomerne mlada 26 r. Ked sa dcéra narodila chodievala som 3 do týždňa cvičiť do fitka, aj sa len tak previesť do obchodu, aj raz za čas na nejaký koncert, strážil chlap alebo svokra ked sme chceli ist obidvaja. Do prace som sa vrátila na pár dni v tyzdni ked mala 1,5 roka.
Dcera uz je stredoskolacka a môžem povedať ze ja som si tej slobody,cestovania, festivalov, športových výkonov užila pomerne dosť ked sa porovnavam s inými
Ale predsa, ten vnútorný podvedomý pocit ze nechceš opustiť svoje dieťa tam bol a kým bola bábätko bol aj velmi intenzívny.
Rozum síce hovoril ze musíš ist cvičiť lebo to potrebuje tvoje telo aj hlava, aj som išla a aj mi to samozrejme veľmi prospelo … no stále tam bolo niečo v podvedomí .
Ty si založila tému kde sa pýtaš či ti bude chýbať tvoj “me time”, samozrejme ze bude, každej mame to chyba. Niektorej viac, inej menej záleží od povahy.
Pointa môjho príspevku je v tom ze nájsť si priestor a čas na seba pri malom dieťati nieje ľahké aj ked mas na to super vhodne podmienky, muža co sa postará a peňazí na mraky.
@bluka2 povinna nie, ale nechces zhanat niekde v riti na chate v noci panadol, ked decku vybehne 39ina teplota. Ja som sa poucila jeden krat a odvtedy vsade beriem aspon jeden typ lieku na znizovanie horucky. Vsetko ostatne pocka do rana😂
Autorka, ja som akcn typ, vzdy som bola. S par mesacnym dietatom sme uz precestovali cez pol sveta, kazdych par mesiacov sme boli niekde, chodila som s nim na bajk, na turistiku, plavat, paddleboardovat. Ja nehovorim, ze sa to neda. Ale idealizovat si to, ze muz pokryje polovicu starostlivosti o vsetko bola chyba aj u mna.😂 a nehadam sa, urcite na svete existuju aj take zazraky, ale ja v okoli takych ozaj nepoznam. My sa s muzom o tom vela bavime teraz, akurat mam novorodenca, a som zvedava, ako on preveri nas vztah, lwbo ten prvy bol ozaj zberak. Dostala som aj baby blues, prve tyzdne po porode boli pre mna masakralne…a moj muz si aj tak vybehol obcas na ryby na noc, na jachtu siel ked mal syn par mesiacov, samozrejme ze bez neho. Ja som bez neho zo zaciatku nechodila nikam, nie ze by som nechcela, ale mne sa to proste neoplatilo, na hodinu a pol, kym sa volakam dopravis autom, uz mozes ist aj naspat domov. Takze ten hnev na muza tam bol a dost vazny
@majlo1234 ja mám takých kamosov, čo nedávajú žiadne bežne lieky na horúčku nikdy. Raz som u nich spala, tradične som nemala nič pri sebe a oni mi dali nejaké homeopatikum na tu teplotu 39. Ja, že ok, skúsme a vieš čo? Fakt do rána prešla. Ale tak bolo to vo Viedni, do nejakej lekárni určite nie daleko. Zas ja nechodím bežne na chaty “do riti” 😂 ale máš pravdu, keď som bola v Afrike, tak som mala aj niečo na teplotu, aj niečo na rany (antibioticky prášok) lebo tam sa rany zvykli infikovať. Pozerám, že z malej ranky na kolene každý den väčšia ranka 😵💫 ani som nevedela popravde, že to je možné, takže ten prášok som tam fakt potom mávala v taške pre istotu.
Tu v Európe ma úprimne povedané teploty ani tak netrápia, lebo prejdú a nemusím ist ani na test na maláriu. Ľahký život tu 😉
@autorka
"Ale ved predsa zijeme v 21. storoci kedy je milion moznosti a proste neverim, ze sa neda napriklad naucit dieta aby v pokoji zaspalo."
Neda. Mam dieta 21. storocia. Zdrave. A napriek tomu 3 roky nespalo. A ver mi, ze som vyskusala vsetko mozne aj nemozne, lebo spankovy deficit je proste zufalstvo.
@cookie29 tvoje dieta mozno len nwvie, ze je 21 storocie😂😂😂
Ale ved je normalne a bezne, ze deti sa v noci budia to ircitej doby. A kazde to ma inak. Je to loteria, ako so vsetkym. No a potom je este ten spankovy trening, ktory somcja zavrhla, ja sama som kontaktna, nedala by som to.
@bluka2 ved ano, ja nevravim ze horucka je nieco extra vazne. Ale stresovat sa zbytocne sa mi uz nechce, radsej sa nabalim. A do nemocnice/na slovensku pohotovost sa mi teda absolutne nechce, nikdy som tam s deckom nebola a ani sa nechystam😂
@majlo1234 celý čas sa snažím povedať, že každý ma svoj systém, ako mu pasuje. Mňa skôr stresuje baliť, nosiť kopec veci a moc plánovať.
@yoxinka stále si nemyslím, že si autorka mysli, že dieta je bábika. Ma dobrú prácu, pise na úrovni alebo ako to povedať. Založila tu diskusiu, lebo sa pýta, či sa to da zvládnuť v psychickej pohode. Zamýšľa sa nad tým a to tiež nie je znak nechapavej ženy. Myslím, že si aj uvedomuje, že nebude vedieť všetko až kým neskúsi.
Ma túžbu po dieťati, ide na to zodpovedne. Ja myslím, že to je veľmi dobrý základ. To (možné) dieta ma šťastie narodiť sa niekomu, kto sa snaží už pred počatím. Pozri si všelijaké zúfalé témy, toto je od toho dobre daleko.
Každá sme mali s materstvom nejaké prekvapenia, normálka.
Nikdy som deti nemala rada, vyslovene mi prekazali. Az potom neskor som si nasla partnera (teraz uz ex), ktory mal v tom case 3 rocneho syna a to bola neskutocna transformacia mojej osobnosti. Aj ked bol v mojom zivote len kratko, tak za ten cas som rychlo pochopila, ze mat dieta je krasne a obohacujuce, vyliecila som si vdaka nemu svoje vlastne traumy na terapii a vtedy som si tak naozaj uvedomila, ze urcite chcem mat dieta. A nerozumiem niektorym komentarom, ktore ma vykresuluju vo velmi ignorantskom svetle. Samozrejme, ze to dieta, nech sa narodi aj akekolvek zdrave, je obeta. Mam svoju pracu a nezavislost rada ale urcite si to nepredstavujem tak, ze rovno z porodnice (aj ked chcem idealne rodit doma, haha) pojdem do officu. Idealne by som chcela aj dojcit, ak to pojde. Ak nie, tak nie. Maly s nami striedavo spaval v posteli aj v 4 rokoch, tak mam zazite nejake tie nocne zobudenia, aj ked sa to urcite neda porovnat s novorodencom. Chcem len povedat, ze niektore veci som mala moznost zazit, aj ked sme ho mali "len" v striedavke a vdaka tomu dokazem teraz, predtym nez mam vlastne dieta, identifikovat co potrebujem a taktiez vdaka mojim empirickym skusenostiam viem ake vycerpavajuce bolo balancovat v tom. Zohrava tam trochu ulohu aj to, ze ex bol cely cas sebecky idiot, tak tazko povedat ake by to bolo vo vyrovnanom partnerstve, toto nemam uplne zazite. Je to uz nejaky cas ale velmi to vo mne rezonuje a vlastne odvtedy mam nejak hlbsie v sebe tuto tuzbu a snazim sa svoj zivot smerovat tak, aby som sa na to dokazala ked nie pripravit, tak aspon skusit nastavit. Viem, ze aj s najidealnejsim partnerom sa mozem najviac spoliehat len na seba a vzala som to do uvahy pri mojom materialnom zabezpeceni. Ale stale mam proste pred ocami to do akych sraciek sa dokazem dostat ked nie su a AJ moje potreby naplnene. Casto tu citam o tom spokojna mama => spokojne dieta, a preto ma prekvapilo ake reakcie som dostala ked som tu spomenula svoju potrebu sebarealizacie ako nevyhnutnost pre moje zdrave fungovanie. Mam za sebou naozaj neskutocne vela prace na sebe, viem co je vztahova vazba a ako funguje ale potrebujem do toho proste zakomponovat aj sama seba. A nie som hlupa, chapem, ze pridem o vela veci, ktore su pre mna teraz uplne samozrejme ale zaroven som ani za tie dva roky nezazila nejake velke obmedzenia s malym. Chodieval spat cca s nami okolo 10tej vecer a ja som si fakt uzivala nase spolocne vecery, on bol strasn zlaticko, rano som mala predtym nez vstal cas aj na seba ale zaroven som nikdy nezazila tie veci co tu niektore spominate s mladsimi detmi a tie hrozive situacie, ktore sa tu opisuju 😀🙈
Hej a este som tu nespomenula, ze skrz moju diagnozu a tendenciu k black-white thinking som nachylna k tomu, ze sa chcem obetovat pre to dieta a viem, ze by to takto bolo. Ale ked mam takto nad tym nadhlad, tak vnimam, ze to nie je uplne spravne a chcem mat aj v role matky vlastnu osobnost. Ja sa napriklad citim zle a nespokojna ked mam kila navyse, a preto viem, ze musim makat. Lebo ked som nespokojna tak to som bitchy 😀 Ale zaroven ma to neskutocne nabija a mam potom viac energie, ktoru potom dokazem rozdat. Ja sa citim ako kralovna zemegule ked sa vratim z treningu alebo vikendovej prechadzky v Karpatoch a nic (takmer, ha) ma nerozhadze, ked som v takej tej mentalnej pohodicke. A toto by som si chcela uchovat a ma zaujimalo ako si to pripadne uchovavate vy 🙂
@beronsche hej s tym spanim chapem, ze to moze byt narocne. Ja si to predstavujem tak, ze ak to nepojde tak ako by som si predstavovala ja, tak dam priestor tomu dietatu nespat, snad najlepsie vie co potrebuje.
@bluka2 okolie si vyberas 🙂 cize to, ze vo svojom okoli mas ludi, ktori to maju tak, je vacsinou preto, ze si si take vybrala, to neznamena, ze je reprezentativne. Vcera som bola na jednej konferencii o specifickych potrebach deti. V uzkom kruhu. Z 10 rodicov, mali vsetci viac-menej podobny pristup, co sa tyka emocii a pod. A napriek tomu prednasatelka povedala, ze bohuzial 95-98% ludi ma uplne iny pristup. Ja mam v okoli len ludi s podobnym pristupom. Takze skreslene by som mohla povedat, ze ich je vela...
@yoxinka presne 🙂
@autorka pozri, ja neviem co presne myslis stratou svojej identity. Ak si myslis, ze Ta materstvo nezmeni, tak sa setsakramentsky mylis. Zmeni. Poznaci. Zatrasie to Tebou ako osobou, zatrasie to Vami ako parom a Vasim vztahom. Su veci, ktore mozes pocut, vidiet atd, ale ak si to neprezijes sama, nepochopis. A kludne priznam, ze toto je fraza, ktora ma fest iritovala ako bezdetnu. A pochopila som ju az ako mama. Uprimne, je nemalo zien, matiek, ktore sa obetuju a zabudaju na seba, o tom niet pochyb. Ja osobne patrim k tym, ktore myslia aj na seba, pretoze zastavam nazor, ze ak ja nie som v pohode, deti nebudu a ak ja si nedobijem baterie, nemam z coho davat. ALE nie vzdy si vyberies. Ako som pisala moje prve dieta bolo high needs baby. Vkuse na mne, nikoho ineho nechcelo, nespalo. Plakalo az modravelo atd. Mam aj druhe, mensie, s rovnakym pristupom k nemu, ktore nema problem zaspat samo, zahrat sa samo atd. Starsie nehrozilo. Je to loteria a cesta spat je nemozna... A napriklad mne obe deti boli chore prvy rok, asi tak, ze kazdy tyzden sme boli u doktora. V noci lieky a podobne. Mladsie bolo ABKM a este len teraz z toho vyrastlo, cize specificka strava, prisna eliminacna dieta a podobne... takze niekedy si proste nevyberies, ze mne sa teraz nechce varit, alebo ja si potrebujem pospat. a podla toho su obdobia, ked pri najlepsej voli mas toho casu na seba malo, ak vobec. A su deti, ako moje druhe, ktore je pohodove, ziaden problem... a mozu Ti ludia vykladat, ze to je o nastaveni hranic a pod, nie, nie vzdy.
🤣🤣🤣 Tak po skúsenostiach s troma deťmi ti rozhodne neodporúčam nechať dieťa nespať. Keď si myslíš, že necháš dieťa nespať a ono sa unaví a potom zaspí, tak sa priprav na šok, lebo tak to rozhodne nefunguje. Unavené dieťa vrieska, kričí, nijako sa nevie upokojiť a potrebuje niekoho, kto mu s tým pomôže. Čím väčšia únáva, tým väčší stres a krik. Pri zdravom dieťati neexistuje horší stav ako únava a hlad 😉.
@cookie29 prepac, ak som sa ta dotkla s tym spanim, nebol to moj zamer.
@autorka nedotkla... ja len reagujem na komentare typu ze KAZDE dieta moze spat, nauci sa spat atd... ako pise @yoxinka su veci, ktore ked nezazijes nepochopis. Vela deti spava. Novorodenec prespi denne aj 20h. Ale su vynimky... a tam sa mozes poskladat a nic neurobis. Moje dieta proste prve 2-3 mesiace vecer prerevalo v kuse 4 hodiny. Nech som robila co som robila. Vyskusali sme vsetko mozne aj nemozne a neslo to. A tiez som si kladla otazku, co robim zle, lebo kamaratky vedia ist aj na kavicku, aj na prechadzku a to moje nic... Ziaden rezim nic napriek snahe. Myslela som, ze sa zblaznim. Nastastie to nie je vacsina, ale vzdy sa najdu aj take...
@bluka2
Veď samozrejme, ja ti rozumiem. Len nemám pocit, že ona je ten typ, ktorý si nechá spať dieťa na cicke. Každá príčetná žena to robila takto, aj ja, lebo je to jednoduchšie, ale okolo roka som to zrušila a uspávala hladkaním v postieľke, lebo už ma to obmedzovalo. Len spánok rok v polohe, ktorá mi nevyhovuje, nebola pre mňa úplne blahodárna, ako spala som, ale nebolo to úplne na 100%. A tuto autorka číta len, aká si sebavedomá a s identitou, to, že si spala xy času s dieťaťom v posteli, to už nevníma a mám silný pocit, že tento druh reality by bol pre ňu dosť náročný na akceptáciu.