Ako sa vyrovnať s odlúčením od dieťaťa?
Dievcata, asi sa potrebujem len vyrozpravat. Nechal ma on, z mojej strany su tam este dost velke city, z jeho nie. Snazim sa o ziaden kontakt (nie kvoli nemu ale kvoli sebe, kedze sa velmi chcem emocne posunut dalej). Ked mam dieta u seba, je to v pohode. Ked je unho, vtedy mam väčšiu potrebu ho kontaktovat. Citim sa sama, chyba mi syn a tym padom aj on. Ako nesklznut do toho pisania? Naozaj sa chcem emocne odstrihnut. Jemu nerobi ziaden problem sa so mnou stretavat, pisat - samozrejme vecne veci. Ale mna to cykli vo vztahu, ktory uz neexistuje. Aj teraz, od rana na nich myslim. A pritom viem, ze byt s nim sam nie je take ruzove. Je to starostlivost atd.
tak povedzme si staré dobré klišé - chce to čas ... dieťa je u neho, ty máš čas na seba - a nič pre seba nerobíš, iba myslíš na nich ... choď na to opačne - dieťa je u otca, môžeš ísť 3x týždenne na jogu, môžeš popratať skrine čo si odkladala už rok, môžeš kopec vecí ... zavolaj kamoške čo ste sa nevideli dlho, upeč koláč a choď pozrieť rodičov ... čokoľvek ...
@biba_18 co ja by som dala za to, aby moje deti zobral niekto aspoň na 2 hodiny 😂😂 ale všetky naraz. Aj s manželom 🤣🤣
Musíš to zobrať z tej strany, že koľko matiek by za toto vraždilo - mať čas pre seba, venuj sa sebe, nájdi si koníček. Musíš to utnuť teraz, lebo príde čas, kedy si on nájde partnerku, a tym pádom to bude ešte horšie..
On ma inu priatelku nejaku?
@kavasmliekom uplne to chapem. Ale pre mna je toto hodne zranujuce. Pretoze ja o tu rodinu stojim.
@oblaacik nie, nema
Buď rada, že má o dieťa záujem, vieš koľko je takých, čo si dieťa vôbec nezoberú a dieťa je smutné? Keby si to musela riešiť, bolo by to horšie. Takto si len naplánuj, kde pôjdeš, pozrieť kamošku, navštíviť rodičov, vybaviť si úrady, lekára, kúpiť si niečo pekné pre radosť, prihlásiť sa na cvičenie, čokoľvek. Uži si ten čas. Je to nezvyk zo začiatku, ale bude lepšie, neboj.
Tak neviem aky tam bol problem ale ked tak mu kludne napis podla mna. Ak ti chyba a citis k nemu nieco, tak preco nie. A bude to lepsie aj pre syna 🙂 ak by ste opat boli spolu.
@oblaacik bavili sme sa o tom. On zaujem uz o partnersky vztah nema. A mne, z toho dovodu, ze tam nie je momentalne ziadna sanca to nerobi dobre. Ja sa potrebujem emocne odstrihnut.
Treba sa pohnúť ďalej dať za tým bodku, jednoducho si rozkázať inak sa utrápiš. Vyplň si čas aktivitami, trochu sa rozmaznaj. Dal ti jasno najavo, že je konečná.
najdi si nejake aktivity na samorozvoj, nieco co budes robit ked syn nie je u teba = co ta posunie niekam, co ma zmysel. Chod medzi ludi ak sa da.
Skús si vždy predtým niečo naplánovať. Ja som začala chodiť na turistiku, na FB sú skupiny spoločných turistických akcií. Zabavis sa,spoznas nových ľudí a domov prídeš zničená,budeš rada,že si sama a môžeš lenosit 🙂 mne to hrozne pomohlo,dlho som depkarcila doma,nič sa mi robiť nechcelo. Alebo niečo iné, čo by ťa bavilo
Stať za rodinou je jedna vec, bojovať za niečo, čo nikdy tvoje nebude, je zbytočnosť. Zamerajú sa na sebarealizáciu, rozvoj, možno časom nový vzťah, ale nechci nasilu niečo, čo ti nepatrí. On s tebou už rodina nebude a ani by som nechcela, ak by ma raz nechal... Aj keby potom už tisíckrát chcel naspäť
Dievcata, mna chyta taky neskutocny smutok. Ma syna tento vikend a na vikend idu na pobyt. Pocas nasho vztahu nikde nechcel chodit a zrazu, si nasiel volno cely vikend a berie ho. Ja by som tam chcela byt s nimi, tak velmi tuzim po tom, aby sa nasa rodina dala opat do kopy. Samozrejme to len moje srdce, moj rozum velmi dobre vie, ze to proste nejde. Ako sa odlubit? Cely vikend bude pre mna tazky. Hlavne v praci sa sustredit, mam toho dnes vela, same deadline, neda sa mi na nic sustredit. Ako to cele prezit? Uz to vidim, ze pridem domov a budem revat alebo civiet do stropu. Nemam za kym ist.
Ja ti úplne rozumiem. Ťažko sa odpútať, keď je človek veľmi emocionálne zaangažovaný. Robí aktivity, ktoré si s ním chcela robiť ty a on nechcel a podobne. Ty by si si vedela predstaviť spoločný vzťah, čas a všetko, on už nie. Z jeho strany je to uzavreté. A plus všetko, čo si popísala je úplne normálne, aj problém sa sústrediť v práci. Zlomené srdce. Myslím, že raz za život si tým každý prejde. Bolí to a aj nejakú dobu ešte bude. Chce to čas. Skús veľa oddychovať, keď máš čas pre seba. Myslieť na to počas, čo chceš a predstavovať si to. Poprípade meditovať, relaxovať. Nie darmo sa hovorí, dávajte si pozor čo si želáte, môže sa vám to splniť. Takýmto spôsobom uzdraviť samu seba. Ďalšia možnosť obklopiť sa mnohými aktivitami, ale tá bolesť aj tak časom príde, keď si tým človek neprejde. Ak sa ti chce plakať, tak sa vyplač. Len pokiaľ budeš mať potrebu ho kontaktovať mimo nutných a vecných vecí a budeš to robiť, tým sa to celé zhorší. U mňa toto trvalo asi pol roka kým to úplne prešlo. Ja som aj schudla, čo mne vôbec ani nechutilo jesť. Na odporúčanie som dokonca vyhľadala odbornú pomoc, pomohlo mi to nájsť nový uhol pohľadu. Zaregistrovala som do rôznych skupín partakov na hory, turistiku a začala som chodiť na túry, výlety, spoznala kopec ľudí a medzi nimi aj môjho o pár týždňov manžela. Ide to. Držím palce
Nemáš rodičov? Súrodencov, kamošky? Nikde, kde by si mohla ísť? Určite by sa niečo našlo. Alebo si urob aj ty výlet niekam, kde si ešte nebola.
Tak vypni mobil, zober vysávač, povysavaj, umy dlážku, choď na nákup, uvar si niečo, zapni telku, pozri film, choď k mame na kávu, či hocikde. Ber to tak, ako keby bol v škôlke 🙂 postupne si zvykneš.