Ako sa vyrovnať s pocitmi odstrčenia a neistoty?
Ahoj. Uz som tu na fore parkrat hladala rady a naozaj velmi velmi potrebujem vasu podporu alebo pokojne aj prehovorenie do duse, prosim, hocico. V skratke, mavam panicke zachvaty uzkosti a zdravotne problemy, kt su z velkej casti zapricinene psychikou. Nastastie od decembra uz mam konecne vybaveneho psychiatra a dufam, ze moje fungovanie sa zlepsi, verim, pretoze som strasne zufala kopa nestastia, ktora sa nenavidi a len nabaluje na seba negativne emocie.
V detstve som si zazila otca alkoholika, mamu, ktora nas nutila tvarit sa, ze sa nic nedeje. Ziarlivost, hadky a bitky boli na dennom poriadku, nas ako deti sa to fyzicky nedotykalo, ale mamu hej a ta to vzdy zakopala pod koberec ( tak ako dnes a tvari sa, ze sa vlastne nic zle nikdy nedialo, cize porozpravat sa s nou o tom absolutne nehrozi - dodnes s otcom je a unormalnili sa, takze spolu funguju). Cize take nejake bezne detstvo plne lasky radosti pokoja podpory zazitkov etc…som moc nezazila, len same stresy, ci nasi niesu nahodou zasa pohadani, ci bude doma pokoj, alebo zas budem len cele dni plakat, ze sa hadaju…bola som starsia, takze som musela byt ta zodpovednejsia, vsetko spravit, nosit dobre znamky a spravne sa chovat, inak bolo doma zle. O problemoch sme sa nerozpravali, preto dnes mam velky problem zo seba nieco dostat von. Jedine, co viem, je revat. A to je moj snad najvacsi problem - pri akomkolvek konflikte alebo narocnejsej situacii hned stresujem, placem, lutujem sa a vidim vsetko v tom najhorsom svetle. Do dospelosti som si s tymto priniesla take toxicke vlastnosti, ze s nimi v aktualnom rozpolozeni uz ani neviem fungovat. Prislo mojich sladkych 18, usla som z domu, s rodicmi prerusila kontakt na minimum a zacala si plnymi duskami uzivat slobodu. Vedela som sa o seba postarat, zarobit si, striedala som partnerov, hladala som uznanie, ktore som nikdy nemala. Myslela som, ze je to tak spravne a nic ma netrapilo. Vsetky vztahy mi stroskotali na mojich ziarlivostnych scenach, kazdy ma napokon zacal bud podvadzat, alebo som to ukoncila ja, pretoze som po niekolkych rokoch opat mala potrebu hladat vacsiu a vacsiu pozornost inde. Ked som vo svojich 30 rokoch narazila na chlapa, pri kt mi svietili vsetky cervene varovne kontrolky, samozrejme prve co som urobila? Zalubila som sa a povedala si, tento bude moj. Ja, citliva osobnost a on totalne citovo vyprahnuty clovek, ktory nevedel prejavit lasku. A tak velmi som ja tuzila po prejavoch, po uznani a od neho toho vela neprichadzalo (zrejme to ma nabudzovalo k tomu aby som ho nahanala este viac). Preskakali sme si toho hodne. Ti predtym mi toho tolko tolerovali - moju hysteriu, podvadzacky, ziarlivost- vzdy odpustili a vratili sa zamnou. A presne akoby tu dramu som vo svojom zivote stale a stale nanovo potrebovala, potrebovala som, aby o mna stale niekto bojoval, aby stale na mna niekto ziarlil a tak som tieto situacie vyrabala castokrat narocky, pretoze som sa pri tom citila dobre- chcena. Pri nom nie. On si to nenechal, hned prekukol moje traumy a pri akychkolvek hadkach som hned pocuvala o tom, aka som hystericka, ako vyhladavam dramu a aka som do*ebana z traum zo svojho detstva a ze on to tolerovat nebude. Niekde tu zrazu sa zacali otvarat moje nezahojene rany a ja som to vsetko pochopila. To ja som ta toxicka, nestastna, ziarlivostna, vecne ublizena osoba, ktora potrebuje pomoc. Uvedomujem si vsetky svoje chyby, vsetky svoje problemy. Neviem s nimi nijako pohnut. Chvilku je klud a po tyzdni proste musim vymysliet nieco, len aby som sa uistila, ze mu ozaj za to este stojim, ze naozaj ma ma rad, ze naozaj este o mna zabojuje a zaziarli. Bojim sa akehokolvek jeho kontaktu s inymi zenami, mam nizke sebavedomie. Zacala som v tomto na sebe pracovat a snazim sa nejako normalne fungovat, aj ked to miestami skrie. Byvam momentalne u jeho mami uz treti rok s nim a zacinam si vsimat, ze poslednu dobu som akoby odstrcena na druhej kolaji. Odmietol sa od nej odstahovat, chce fungovat s nou pretoze ju nevhce nechavat samu. Casto sa stane ze prideme domov a on ju zavola von si sadnut do altanku aby pokecali co pocas dna robila, ale na mna sa neotoci a nezavola ma. Pocas dna jej zavola aj 3-4krat, len aby sa opytal, co robi a ako sa ma. Mne nie. Velakrat s nou travi cas a co povie tak to spravi, ja samozrejme rozumiem ze je to jeho mama a snazi sa jej pomahat ako sa da, ale zacinam mat pocit, ze som vedlajsia. Opat je to len moj vnutorny ublizeny pocit ? Ako sa preboha napravit, ako byt zasa stastna ? Pomozu lieky, pomoze terapia ? Mam pocit, ze posledne dni nezvladam fungovat, neviem riesit bezne veci, vecne placem a citim sa ako odstrcena a pritom si zaroven uvedomujem aka odporna osoba som. Kto by chcel fungovat s psychicky nestastnou narusenou osobou? Preco sa zrovna nieco taketo muselo stat mne ? Mam sa s nim rozist a nenicit mu dalej zivot ? Vzdy ked dojde tema k rochodu tak ma prosi aby som neodisla ze sa to napravi. Ale vsetko sa stale vracia na staru kolaj, pretoze ludia sa nevedia zmenit na pockanie. Nedokazem to, aj ked velmi chcem.
@xkristixx Okrem psychiatra urcite vybav aj psychologa. Toto je urcite na terapiu a da sa to velmi zlepsit, len sa treba pripravit mozno aj na zopar rokov snahy a treba mat ochotu naozaj veci menit, vychadzat z komfortnej zony, zvladnut aj neprijemne pocity. Ale pripada mi z tohto prispevku, ze mas schopnost vhladu, co je velmi dobry predpoklad pre uspech.
Uz len to, ze vies sama seba kriticky posudit je ten najdolezitejsi krok k tvojej premene. Az budes mat deti stanes sa pre ne tou najdolezitsjsou osobou v ich zivote. No kym ich budes mat, nauc sa sebalaske a tak vytvoris pohodu a harmoniu, ktoru deti tak velmi pre svoj zdravy vyvoj potrebuju.
@xkristixx ahoj. Je úžasné, ako si začala pracovať so svojimi zraneniami. Určite je cesta von! A uvedomiť si to a priznať je dôležitý krok k uzdraveniu, jeden z mnohých, ktoré si už urobila. Súhlasím, že bude dobré zohnať si aj psychológa, hneď. K tvojej aktuálnej otázke - podľa toho, ako opisujes súčasný vzťah - je možné, že je to len tvojim zraneným vnímaním. Ale je aj možné, že tento týpek ti síce pomohol získať vhľad do tvojej situácie, ale zároveň je aj on vo vzťahu toxický. To sa navzájom nevylučuje. Z tvojho krátkeho opisu mne vychádza, že je príliš naviazaný na mamu, a to nie je dobre. Skús si pustiť podcast Ako si nevziať teľa, zvlášť prvú časť 10 spôsobov, ako vstúpiť do zlého vzťahu. Myslím, že ti pomôže trochu objektívne posúdiť váš vzťah, tvoje aj jeho správanie. https://skpodcasty.sk/podcasty/ako-si-nezobrat-...
Máš nejakú priateľku, ktorá vás pozná, vidí, ako fungujete?
@marianarem absolútne súhlasím, do bodky by som poradila to isté 🙂
Vieš o svojich chybách a traumách, ale pri sebeláske je potrebné si vedieť aj odpustiť, dávať si lásku a uznanie aj sebe a nečakať ju len zvonku. Sebavedomie je základ. Pracuj aj na ňom. Pokiaľ ide o partnera, tak opísané správanie mi príde manipulatívne, keď vie aké traumy máš. Takto sa milujúci partner, ktorému záleží na Tebe, nespráva. On ale môže tiež povedať, že keď ho ľúbiš, tak by si mu tie veci v živote nedokázala urobiť a ospravedlňovať si ich traumami z detstva.
Nerada, niekomu prisudzujem diagnozy, ale tento tvoj osobnostný profil vyzerá na hystrionsku poruchu osobnosti.
@xkristixx teraz ti najviac vadí, že on venuje pozornosť mame a nie tebe? Čo ak ti vracia to, čo si robila ty jemu? Správala si sa toxicky, aby si si uzurpovala pozornosť, teraz ti to možno vracia. Chce, aby si ty žiarlila a chce ti ukázať, že nie si stredobodom vesmíru, možno to robí podvedome. Inak súhlasím s @anna777115
Moja mama je histerion, veľmi vyčerpávajúca osoba.
@0silvia0 To, ti verim tato porucha osobnosti urobí drámu, aj z ničoho. Oni, tažško spolupracuju aj so psychologmi, lebo pravda je len na ich strane a dokažu si ju hystericky vydupať.
@anna777115 ale ona si uvedomuje problém..
@any_soj Ano, ona rieši, to že je jej ublížene, ale nevie zmeniť svije správanie. To je fyzikalny zákon akcie a reakcie.Toti správanie váčsinou pochadza z detstva, keď aki sama autorka piše, že bola zanedbavaná jej osoba, ako taka, tak si teraz v dospelisti, keď už može strháva všetku pozornosť na seba a je jej jedni, akym sposobom ti robi, ide aj , cez mŕtvoly. Ale , ked jej niekdo nastavi zrkadlo a jedná s nou takym istym sposobom, tak to neznesie a nedokaze ti prijat. Kazdý, uvedomelý clovek musí dokázať nesť nasledky za svoje činy a dokázať pochopiť, že každá , moja reakcia vyvoláva akciu protistranou.
@anna777115 moja mama chodí k psychiatričke a ešte ju psychiatrička neprekukla, natára jej čo len chce. Išla tam akože s depresiou, pritom má poruchu osobnosti a aj popíja a psychiatrička o tom ani netuší.
@0silvia0 Áno, presne toto píšem, že oni sú úzasný herci, dokážu každeho presvedčiť, že nie oni ale ten doyčný ktorý má s nimi problém má diagnozu.Ale, rodinneho prislušnika, neoklamu, lebo nedokážu sa pretvarovať 24 hodin denne a to pretvarovanie, vyvolava u nich napátie a potom si to zliznu najbližši v pnej miere.
@anna777115 no presne, ale tak moja mama má už 70 rokov, teraz užíva ovocie svojej debilnej povahy/poruchy, čiže v skratke napísané, každý na ňu kašle a neberie vážne.
@xkristixx musim Ti v prvom rade pogratulovať,ze si sa odhodlala na seba pozriet "inymi očami",vyhladala si pomoc a chceš s tym niečo robiť. Toto je velky prvy krok čo si urobila k uzdraveniu starych ran. Naozaj uprimne si pogratuluj! A podla mna by Ti prospelo pisat si dennik o svojich pocitoch. Pretože ked to daš na papier a časom si to prečitaš o sebe, pozrieš sa na seba z pozicie "diváka". Predchadzajucich partnerov si istym spôsobom "trestala" za veci ktore sa Ti stalu v detstve. Možno si to ani jeden z nich nezaslužil. V duchu ich všetkych popros o odpustenie. A hlavne sa nauč odpustiť v prvom rade sebe. Nikto nie je taký zlý, len naozaj zranený zniečoho a nevyliečeny. Všimni si chovanie zraneneho zvieratka. Niektore nedovolí luďom aby sa priblížili a ošetrili ho, cerí zuby. Iné sa trasie v rohu a pozera smutne. Ktoré si Ty? Podla mna si na dobrej ceste. Všetci riešime najprv telo, pritom je to duša ktora častokrat potrebuje prvu pomoc. Drzim Ti palce. Určite to zvladneš. Vieš sa dobre rozanalyzovať už teraz, takže to znamena že si si vedoma toho čo sa deje a prečo. Už len naučiť sa s tym popracovať.
z tvojho popisu citim jednu vec: zasekla si sa na presvedceni ze "ty si ta zla", toto je bezne presvedcenie deti, ktore zazivaju tazku rodinnu situaciu, a v tomto presvedceni sa na svoj zivot pozeras aj spatne, ako si popisala. ked si v 18tke odisla, mala si si postupne budovat sebavedomie - studiom, pracou, materialnym zabezpecenim, atd, vyhladavala si riesenie seba u chlapov, co bola chyba. v 30tke byvas u svokry, kde tie vztahy skripu a znova riesis sebaobvinovanie. neviem ci psychiatria je ta spravna adresa, skus este prv regresnu terapiu, ale zaujimave je, ze si si vedoma chyb, ale naprava tam nejako nenastava - toto by chcelo prehodnotit a je najvyssi cas, inak budes zit neustale v roli obete, co bude tazke aj pre teba aj pre akekolvek okolie. ty mas cas uz rozmyslat nad materstvom a stabilitou, tieto detske traumy si nechala zajst prilis daleko a ovplyvnovat ta prilis dlho
@anna777115 len to sa práve ona pyta, či je to jeho správanie ok alebo nie. Lebo zase to, že ona robi chyby neznamená, že musí byť vo vzťahu s človekom, ktorý ich robí natruc, alebo ktorý si ich ani neuvedomuje
@any_soj Pri autorkynom správaní, by aky partner bol vhodný.Myslím, že žiadny. Takyto ĺudia, ako autorka nedokážu žiť v partnetstvách, lebo niekto z takehoto vzťahu vždy bude obeťou, nedajbože, ak sú tam ešte deti.Kto, jej bude tolerovať, taketo spravanie, ak má v sebe aspoň stipku sebazáchovy!?
@xkristixx vies co, ty vobec nepotrebujes hocijakého psychiatra. Sama vidis, ze zitie s mamku ti nevyhovuje, ze ten tvoj zajac visí na mamke a naschval ti s tym robí zle, je si toho vedomý, sama vidis, ze mozno zatial si nestretla niekoho na nieco viac, ze ako zila debilno tvoja matka, no ukrizovat ju za to, ze vlastné decká hovnom boli a muz debil za všetko! A co ti má poradit psychiater? Ked chces byt stastna, tak iba stastne zi. Nepis sem a uz nie viacx. Nikto neni zvedavý. Nerob zo seba soplavé decko. Ja by som sa na takeho vyprdla, co opakovane upredností matku a partnerke dá pocit, ze má íst do kútu. Matka sa necíti, ze ty mas byt bokom a ona jeho partnerkou? Sama ta tam nezahrnie, ze pod aj ty ku nám...? On tu dokazuje matke a on dokazuje tebe. Matka je spokojná. Nechat ich samych dvoch v spokojnosti. A tá tvoja vlastná matka, ktorej deti boli za hovno, ale Muž, velký chachar za 100 bodov vždy! Takú gádžu ....., ani nepremýslaj. Zi svoj zivot to, co ta robí stastnou. Vážne. Tvojej matke len tolko, nech sa hanbí
@kassandra25 Ale, taka povaha, akú má autorka nebude so žiadnym chlapom, lebo ona sama píše, že vyvoláva konflikty a dramu, aj tam kde nie su.
Ja, by som autorke poradila, aby odišla z tohoto toxickeho vztahu, zacala pracovať na samostatnom živote a byvani a a začala pracovať sama na sebe za pomoci psychologa a psychiatra.
Všetko je to úžasné, ale chudák chlap, čo jej musel vtĺcť hodnoty do hlavy... Keby chlapy neboli taký mäkký, mohli sme sa mať lepšie. 😂 😂
Súhlasím s názorom ze ty si sa zasekla v tom, že "ty si tá zlá". Ja osobne by som sa na tvojom mieste rozišla s priateľom a teraz keď si to uvedomujes, tak by som na sebe zapracovala po psychickej stránke. Po case sa môžeš k nemu vrátiť a mozno aj si ta bude viac vážiť tým ze sa vies s kludom rozísť a zastať sa seba. Lebo to, že on ma mamu na prvom mieste ta bude deptat a nakoniec vybuchnes aj tak a mozno sa s tebou aj rozíde a ty sa mozes potom zaseknut v sebaobvinovani. Teda to sa stalo mne. Mám rovnaky typ osobnosti. Nezvladala som to, ze nie som mu prednejsia bohužiaľ uprednostnil mamu a mna ma za hysterku. 😅 Uz som rada, že vlastne nemám mamickara, ale výčitky že som sa nerozišla ja a ze som sa nedokázala za seba postavit mám. Lebo som presne ako ty videla seba ako "tu dorananu" a jeho ako "toho čo všetko zdravo a spravne rieši". Ale skutočnosť môže byť aj taká ze ty sice si doranana, ale on za to, ze ta na to upozornil nemusí byť vo vsetkom správny. Môj osobný názor a keby mám sebe do minulosti poradiť je rozchod. Nájdes si podla mna aj takého u koho budes prvoradá ty. Mozno aj z tých predošlých, čo ti tolko tolerovali si predstav, ze najdes takeho co ti bude veľa tolerovať a zároveň ty sa môžeš snažiť nebyť na neho toxic. Ver mi, ze clovek áno spravne nechce mat niekoho dorananeho s traumami.. ale ked sa naozaj zamilujes do cloveka, tak sa snažíš tie traumy vyriesit a nie sa vyhrazat tym, ze takeho cloveka nechces.
Inak este co som si aj na sebe vsimla a aj teraz na tomto prispevku... ty si bud v roli svojej mamy alebo otca... Raz si ten co vyvolava konfliky, skusa hranice, ci ten clovek ostane s tebou. Otec. Citis sa na koni... Alebo naopak mozes byt aj svojou mamou. Citis sa, že si zly clovek a viac si nezasluzis. - Aj na to si daj pozor, lebo ten tvoj to presne na toto otocil a nie je to zdravé. Musis sa skôr riadiť v zivote tym ci si skutocne stastna a ked ti vadi tato situacia s jeho mamkou, tak nehysterci ale ani nerob zo seba tú, ktorá silou mocou musi sa prispôsobit aj na ukor svojho stastia - presne ako tvoja mama. Kiezby som tieto rady mohla dat aj sebe do minulosti. Ale dakujem inak, citim sa lepšie na srdci, lebo sa citim akokeby som svojim sposobom adresovala aj sebe aj tebe. 😇
@anna777115 ona potrebuje dobreho muza, ktory nebude iba brat, ale aj dávat a vela, a ktory ju bude mat na prvom mieste ako zenu, nie mamičku.
Ja mam za sebou nieco podobne to detstvo celkom sedi a asi aj to spravanie (niekedy take hystericke, emotivne)... pomohla by ti nejaka terapia nie je to hanba.. psycholog je super vec
A autorka vies co,,, ked ta bude niekto lubit bude ta lubit aj s tvojimi hysterickymi prejavmi aj so vsetkymi traumami sveta to ti garantujem 🙂
A este ti odporucam knihu vsetkymi 10 Laska bez uzkosti ...si aj ten uzkostny typ preto co si si zazila v detstve
@xkristixx kym samu seba nedas na prve miesto, nikto iny ta na prve miesto neda. Cize teraz v tomto partnerstve sa to asi mas naucit. Lebo to odsunutie bude suvisiet s nejakym tvojim liecenim tohto pocitu. Iba ty vies.