Ako sa vyrovnať s rozpadom rodiny?

Ahojte vsetky ktorym sa to stalo.
Odisla som od manzela, ktory nas doma psychicky tyral --- to ze sa to dialo som si az uvedomila ked mi psychologicka ktora sa venuje tyranym zenam povedala ze ty si nasa :(
Odisla som, ale ten pocit tiaze je neskutocny, ked su deti kazdy druhy vikend pri nom, neviem dychat. Neviem nic robit, viem, kazdy mi hovori vyuzi ten cas pre seba ale nejde to. SOm paralyzovana, depresivna, smutna, neviem dychat, hybat sa...
Ale viem, ze ak by som s nim ostala za par rokov by som skoncila... Ako fotograf si rad dvihal ego fotenim polonahych zien a samozrejme neostalo pri foteni. V nasom vztahu bola neustale tretia osoba - paradoxne stale ina. Uz som nevladala znasat aka som v jeho ociach spina. Aj ked mi hovoril ako ma lubi.
Ako sa vyrovnat s tym, ze budem rozvedena zena ked som vsetky taketo pary odsudzovala? Ze budem sama, ze deti nebudu mat pri sebe oboch rodicov? Neviem sa s tym zmierit. Prejde to casom ci ta bolest bude stale rovnaka ze som zlyhala?
Odisla som vlastne ked som pochopila slova psychologicky ze detom je lepsie v neuplnom ako v nefunkcnom vztahu a presne kvoli nim je potrebne odist. NIe ostavat.
Pomozte aspon peknym slovom prosim. :(