Ako sa vyrovnať s uprednostňovaním súrodenca?
Ahojte, už dlhšie ma trápi trápi tento problém, neviem ci by mi pomohol psychológ. Moji rodicia odmalička robili rozdiely medzi nami súrodencami a pokračuje to dodnes, aj na našich detoch, ich vnúčatach. Vždy som bola ja ta zla, neschopná, všetko som musela robiť aj za súrodencov, ale na druhej strane všetko som mala zakázané, mladší súrodenci všetko dovolené. Fyzické násilie len na mne, na mladších otec ani raz ruku nezdvihol. Napriek tomu som vyštudovala, nasla si prácu, muža, založila si rodinu, ktorá je pre mňa všetkým. No naďalej som pre rodičov len ta zlá, neustále mi niečo vyhadzujú na oči, ponižujú ma. Na detoch hľadajú chyby, ostatne vnucata sú lepšie, a pod. Cítim potrebu im neustále dokazovať ze sa mýlia, stále mam snahu robiť niečo aby ma začali mať rady. Vplýva to potom na môj pokoj a pokoj v mojej rodine. Ako z toho von?
To vážne začali mať reči? Ale že majú reči na teba a hľadajú ich aj na vnucatach im nieje úboho. Mne by bolo jedno čo si kto myslí, keby mi toto robia od detstva. Je to smutné, ale..... Zamyslela by som sa. Je mi toto potrebné a ešte aj mojim deťom. Musím im niečo furt v kuse dokazovať. Vieš čo osral ich pes
@evansova si šikovná, máš môj obdiv. Ja mam v sebe niečo, čo ma núti neustále ľuďom dokazovať že sa mýlia a dosť ma dokáže zaboliť čo si o mne kto myslí. Ja som tiež napriek ťažkým podmienkam vyštudovala vš (aj keď som si musela vybrať školu v mieste bydliska, internát mi bol zakázaný). Na gymnázium samé jednotky, vš s červeným diplomom, jednoducho som sa vrhla na štúdium, to jedine ma napĺňalo, tam som mala uznanie. Od skončenia gymnázia som si platila všetko sama. Poznala som len školu, brigádu a prácu doma. Pekne som si dokázala našetriť. No po skončení školy som bola pre rodiča doslova ich slovami pos*any inžinier, ani len kvety na promócií som nedostala. Nasla som si prácu, po 3 rokoch som bola na riadiacej funkcií. V praci,v škole som bola vzdy obľúbená, len doma nie. Vydala sa (veľmi moje detstvo a dospievanie poznačili môj vzťah k mužovi, nedokázala som sa mu dlho otvoriť, prejaviť city, len tak ho pohladkať, nedajbože navrhnúť sex). Mame deti, o ktoré je postarané, prerobený domček, obaja pracujeme, venujeme sa deťom, no aj tak som taká a taka dcéra. Stále nie dosť dobrá. Je to veľmi boľavé, niežeby som závidela, ja druhým doprajem, ale keď vidím tie rozdiely medzi nami súrodencami je mi do plaču.
nechápem, prečo ti toľko zálezí na názore ľudí, ktorí sa nikdy ako rodičia nesprávali. Len ťa splodili, dali na nejaký čas jedlo, ošatenie a strechu nad hlavou a nič viac. Ty nie si im nič dlžná, ani len vysvetlenie, nechaj ich so svojou zlobou, nech sa tým navzájom zožerú a ty si ži svoj vlastný život. Nerieš ich.
@autorka Ako sa prejavujú tie rozdiely? Podľa mojich súrodencov som ja to protezovane dieťa a keď sa môj manžel spýtal môjho brata ako sa to prejavuje odpoveď bola: "už len to,ako sa mama na ňu pozerá,to nepochopíš." Pritom nemám s mamou nejaký ideálny vzťah a pre otca som neschopné hovno... Ja som po niekoľkoročných opakovaných psychických útokoch od súrodencov s nimi total prerušila vzťahy. Je mi to občas ľúto,nebudem klamať,no na druhej strane to za ten pokoj v živote stojí.
Mila autorka, uz nie si male dieta. Si dospela, mas svoj rozum a pochopila si, ze rodicia nie su neomylni. Nemaju vzdy pravdu a robia blbosti. Su taki isti ludia ako ty. Akceptuj fakt, ze ta nemaju radi. Zalezi ti na tom, co si ludia o tebe myslia preto, lebo sa ti nedostalo uznania v detstve. Uvedom si aj to, ze kvoli tomu sa stavias do pozicie, ktora ti ani prijemna nieje. Mas byt na co hrda, co vsetko si dokazala. Toto vsetko spravovat nejde hned, bude to trvat.
No vidíš! Ved si schopna, sikovna, a ak to tvoji rodicia nevidia, ich skoda. Prerus s nimi styky, nepocuvaj vycitky, ze si ich nevazis, pripadne im odpovedz, ze si ich vazis presne tak, ako oni teba. Hlavne nemaj pocit viny, nic zle si nespravila a nerobis. Uvedom si, ze nie kazdy, kto porodi dieta je rodic.
Vykazujú znaky narcizmu, odporúčam psychológa. Je to veľmi nápomocné keď budete rozhodnutá s nimi prerušiť kontakt.
A na instagrame je na túto
tému zameraná psychologička Dr. Sherrie Cambell, tiež vrelo odporúčam. Má aj knihy. Držím palce.❤️
Toto je tiež vaše však? Myslím, že je načase aby ste sa prestali pýtať a začali konať. Život máte iba jeden.
Ja som zažila preferovanie brata, ja s ďalším bratom sme to znášali dlhé roky napriek tomu že preferovaný bol totálny povalac a feťák bohužiaľ. Nič sa nedeje bez príčiny, až teraz ti začínam chápať po 20r, na regresnej terapií som pochopila súvislosti v rodine spred jednej dvoch generácií..a pochopila.som.preco to mama robila, vďaka tomu môžem odpustiť...a začať žiť slobodne 🙂
U mna podonne, ale ja som najmladsia. Bratove deti su najlepsie. Ked oni maju narodeniny este mama aj mne zavola aby som nezabudla. Ked maju nase deti narodeniny tak v ten den nemozu prist stale nieco maju no ked pridem zablahozelam im. Ja ked nieco poviem nikdy nemam pravdu. Furt ma ponizuju. Tak jednoducho som stopla navstevy. Chodime tam minimalne. Prestala som sa zaujimat. Nič tam nerozpravam. A ked ideme aj na navštevu tak sme tam kratučko. Aaaa co sa stalo zrazu si to vsimli.
A mne osobne to pomohlo take vykupenie po tych rokoch.
Nájdi si podcasty o Toxickej rodine/ toxických rodičoch a postupne budeš chápať že to je o nich. Prospešné bude aj nájsť si niečo o Traumach z detstva tam máš veľa veci vysvetlených. Aj na YouTube nájdeš napr deti jsou taky lidi má túto tematiku. Aj podcasty zdravá duša zároveň má aj rôzne na témy ako sebalaska, pozitívne rodičovstvo.. Určite ich tam bude veľa stačí si len nájsť a vyhradiť čas a pokoj, pomaly to spracovávať.
ja som u rodicov za 10 rokov bola dva krat ... tiez velmi podobny dovod a komplikovana povaha mojej mami.... nestoji ti to za tvoje ydravie ..oni ku nam chodia to vzdy nejako pretrpim deti ich maju rady lebo ich takmer nepoznaju ked pridu na par hodin 3 krat za rok.. nekayim im iluzie.. sama som mavala krce v bruchu a nervove vypatie niekolko dni pred ich naystevou.. pomaly sa to po troske zlepsuje snad to raz moj organnyzmus prehryzne,
Pri najblizsej navsteve im vymenuj vsetko z coho ta nezmyselne obvinovali a teda z tohto dovodu ich nebudes obtazovat viac svojou prítomnostou. A nech ta nebombardujú sprostostami o akejsi nevdacnosti, ze to ta nezaujíma. Jedine co prijímas je ospravedlnenie tebe a tvojim detom. Pokial tvojim smerom pojde co i len jedina negativna veta, nech sa neunúvajú, ze to v tvojom zivote a v zivote tvojej rodiny nemá miesto, u vas je miesto len pre pozitivitu a respekt, nie pre neustale ponizovanie,vycitky a urazky, na to nech si najdu niekoho, ty nie si splachovací zachod pre ich toxicitu. A zmenila by som na cas aj tel.c. alebo ich vsade rovno zablokovala. A naozaj ich odstrihni,aj na velké sviatky (vianoce, narodeniny....), nepolavit. Aj ked je ti to luto. Im to totiz luto nebolo cely tvoj zivot.
Odstihni ich,konečne si ži v kľudne po svojom a niekomu už nič nedokazuj
Byť vami, skončím s nimi..nestojí to za vaše úsilie a nervy..oni nato prídu neskôr
Jedina rada,prestan sa s nimi stykat🙏lebo nikdy to uz lepsie nebude,ale aspon budes mat ty klud a pokoj na dusi
Vycitky mat nemusis,snazila si sa,vies z esi urobila vsetko co sa dalo,ale nestacilo to. Toto je jedina cesta ,bohuzial 🙏drzim palce
prerusit/obmedzit kontakt na minimum s rodicmi a objednat sa k psychologovi, mam nieco malinko podobne v rodine, ich uz nikto nezmeni, treba zmenit svoj pohlad a prijat to
Ja som prechádzala 30 rokov niečím podobným. Otcovi boli cudzí ludia prednejsi a vzdy ja s bratom na vine. A čím sme boli starší, tak sa to stupňovalo. Ja som odisla z domu v 19 a popri štúdiu pracovala a postavila sa na nohy. Aj tak blbe reči, že aj VS budem vykladať tovar v obchode. Brat ušiel z domu v 18 a uz 12 rokov s nim nekomunikuje a uz nikdy ani nebude po tom co ho roky psychicky týral.
Ja som sa aj snažila, ale toľkokrát ma vyhodil z domu (aj tehotnu) a posledne na mňa za blbosť išiel fyzicky zaútočiť na Vianoce a ponizil ma pred dcerkou, tak som to definitívne vzdala. Povedala som mu svoj názor o nom a odvtedy nie sme v kontakte 2 roky. Nepozvala som ho na svadbu a neunuvala som mu dat vedieť, že je z neho dvojnásobný dedo, keďže ani o prvú vnučku nemá záujem. Ani sms na meniny a narodeniny. Ja som zvedava, čo bude robiť na staré kolená, keď takto doviedol vlastne deti k nenávisti voči nemu a odohnal ich 🤷♀️ A nebol treba ani žiadny psycholog, len milujúci muz a prerušeniu kontaktu. Odvtedy mam pokojný život bez krcov v bruchu, že čo zas bude, keď sa stretneme.
Ja by som sa stretávala len na nevyhnutný čas, tj ak ta pozvú na nejakú oslavu. A podľa správania by som pripadne ešte obmedzila kontakt. Inak by som úplne obmedzila kontakty. Následne psychológ. Plus odporúčam knižku Deti jsou taky lidi.
Držím prsty
@0silvia0 matka nás opustila, ked som mala 5 a brat 2 roky. Od 13 rokov nás vychovávala s otcom aj nevlastná mama a ta postupne otca s jeho povahou huckala este proti nám ako sme sa osamostatnili. Aj posledná hádka bola skrz nej. Ja som to s rodinou nevyhrala, ale uz mam vlastnú a som stastna ❤️ Beriem to tak, že rodinu si nikto nevyberá a niekedy to proste nefunguje, aj keď je snaha.
@autorka Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty - to je to, s čím Ti pomôže psychológ. A ešte s tým, aby si vedela nakladať s pocitom viny, ktorý sa v Tebe snažia vyvolať len preto, aby s vami udržali kontakt zo zvráteného dôvodu - aby mali koho ponižovať a na úkor koho vyzdvihovať ostatných. Ja by som to nedovolila ďalej páchať na svojich deťoch, ponesú si to celý život presne ako Ty. Musí byť náročné sa celý život snažiť byť dosť dobrá, je to ako liať vodu do studne. Porieš si to a uvidíš, ako ľahšie sa Ti bude žiť.
Sadla si si niekedy s nimi povedala si im to čo si tu napísala akosi sa cítila ako dieťa že si neprajes aby robili toto alebo hento. Neznášam reči typu vdacna rodičom keď mal človek život naprd žiadne dieťa sa.sem.nepyta na tento svet keď si ho dvaja ľudia urobia oni sa maju starať a následne deti teda keď mali pekné a dobre detstvo nájme milujuce majú sa postarať o rodičov ale ak nie tak nechá no rodičia nečakajú lásku keď sú starý. No nič k teme jednoducho porozprávať sa na rovinu a ak to neprestane tak prestanú oni existovať pre vás viem je to občas ťažké takt na rovinu ale čo si necháš ešte aj život v dospelosti pokaziť ? Aj svojim deťom?
prerusit uplne kontakt.tvoje deti budu trpiet,ze ich stari rodicia nelubia tak ako ostatnych.nezasluzia si ta
Osloboď sa, venuj energiu svojej rodine, nemusíš nikomu nič dokazovať, čím skôr to pochopíš tým lepšie. Keď nechceš úplne stratiť s nimi kontakt, raz za mesiac zdvorilostnú 20 min návštevu, čo majú nové, ponižujúce narážky ignoruj, zmeň tému pri prvej hlúpej narážke......nezmeníš to nikdy, zmier sa s tým, kľudne navštív psychológa...
Nedovoľ, aby rodina z ktorej pochádzaš, zničila rodinu,ktorú buduješ ❤️
Prerušiť kontakt
Zazila som, zial, nieco podobne. Otec ma nemohol ani vidiet, ak som okolo neho mlcky presla,hned spustil.. co pozeras ako keby si sedem dedin vypalila.. a pod. Tlkol ma ako hada, vsetkym co mal po ruke. Mala som asi 8 rokov, ked ma tlkol poriskom z lopaty tak, ze ma zlomil ruku. Mama ma donutila, aby som na pohotovosti povedala, ze som sa smykla na lade.
Odisla som z domu tak rychlo, ako sa dalo. Vybrala som si strednu skolu tak, aby sa nedalo dochadzat a mohla som byvat na internate. Znacnu cast prazdnin som travila u starych rodicov. Casom sa to zacalo menit, utoky sa zmiernili, ale bolesť v dusi zostala dodnes. A vies co? Zatala som sa, ja im ukazem kto som! Maturita s vyznamenanim, vysoká skola s cervenym diplomom... Hned v roku 1989 som zacala podnikat ( dovtedy som pracovala ako riaditeľka mensej organizácie). Som davno za vodou, vsetko co mam som dosiahla vlastnou hlavou a rukami. Mam skveleho manzela, deti, vnucata, pravnucata a velmi som si dala zalezat aby moja rodina zila v svornosti a laske. Podarilo sa, všetci si navzajom rozumeju, pomahaju, mam z nich obrovsku radost.
Nedaj sa zlomit, odstrihni sa od nich, kriticke reci nechaj vysumiet bez odozvy. Sustred sa na svoju vlastnu rodinu, v tej najdes lasky ze ju ledva unesies. Da sa to, nech som ti prikladom. Verim, ze budes spokojna a statna a zvysok rodiny nech si zije ako dokaze, teba sa to uz tykat nebude.