Ako sa vyrovnať so strachom o rodičov?
Ahojte, potrebujem sa vykecat trochu. Cely zivot ma v nejakych fazach sprevadza strach o rodičov,osobitne o mamu. A reraz cez Vianoce ma to opat chytilo. Ma po 70, nejake diagnózy. Velmi sa bojim,ze o nu pridem :( , az ma parazyluje ten strach
no vyzera to tak ze o nu naozaj prides. Je to prirodzene
Ja viem, že sa to ľahko povie, ale skus s tým strachom nieco urobiť a užívať si tie chvíle, ktoré máš s mamou. Každý to mame nejako napísané, mne zomrel ocino, keď mal 28 rokov, ja som bola babatko… proste sú to veci, ktoré neovplyvnis a je obrovske stastie každý jeden den, ktorý si s tým svojim blízkym mozeme uzit. Zial, toto sa nedá vo väčšine pripadov predvídať. Len užívať, aby sme potom neľutovali, že sme nieco nestihli.
Ale raz o nu prides. Treba to akceptovat. Skus psychologa,ak sa s tym nves vysporiadat sama. Zbytocne riesis teraz strachy a bolesti,kt nie su... Potom budes riesit smutok a bolest.
Úprimne, každý raz zomrie. Taky je zákon života, kto sa narodil, musi niekedy aj zomrieť. Len niekto skôr a iný neskôr. Ja som mala 23 rokov a nemala som už ani jedného rodiča.
Bohužiaľ, s tým nič neurobíš, len sa budeš zbytočne stresovať vopred. Keď to príde, tak to príde nezmeníš to, a ubíjať sa vopred už obavami, nervozitou a predstavou, ako to bude, keď mama zomrie, si len sama vyrábas problémy.
Rozumiem Ti, prežívala som toto a mojou mamou. Mala som s ňou celý život veľmi pekný vzťah, nikdy sme sa nepovadili....posledné 4 roky som ju opatrovala, bol tam už Alzhaimer😥. Tento rok sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil a ja som sa psychicky pripravovala na jej koniec. Bolo to pre mňa veľmi náročné obdobie, plakala som už len pri myšlienke, že o ňu pridem. Zomrela v septembri a pohreb som dokázala zvládnuť len vďaka pomoci Zhora. Vždy som sa opustila na pohreboch iných ľudí pri predstave, že ide o moju mamu. A na jej pohrebe som bola pokojná , až som sa sama divila. Obdobie odvtedy bolo dosť ťažké, ale najťažšie sú tieto prvé Vianoce bez nej. Plakala som na Štedrý deň nad jej hrobom, aj pri Štedrej večeri....verím, že čas to prebolí. Prežila tu kus života, dožila sa 78.rrokov keď čítam a počúvam o tragediach mladých ľudí, hovorím si ZAPLAŤ PANBOH za všetok čas, ktorý mi bol dopriaty prežiť s ňou.
Nie kazdy sa dozije dochodku, po 70tke uz musime ratat so smrtou rodicov. Predsa je lepsie, ze deti ich preziju a nie naopak. Clovek sa boji najma o svoje deti, u rodicov to treba brat ako nevyhnutny kolobeh zivota. Skus sa tak nastavit..
Skús sa na ten strach pozerať tak,že si vďačná,že ju máš,že ju máš už toľko rokov. Mnohí rodičov strácajú v detstve,v dospelosti....ty ju máš 70r.
To je obrovský dar mať toľko rokov rodičov.
Ono sa to lahko povie ale tažko príjma, má svoj vek, ma urcité diagnozy, raz o ňu prídeš, kedy, to ti nikto nepovie... a vsetci tak raz prídeme o mamu a je to smutná a desivá predstava 😒
Milion krat som si v hlave vyslovila vetu,keby sa moja mamka dozila 70tky. A nedozila ani zdaleka. Po 70tke naozaj ludia umieraju ako sa hovori na starobu. Telo sa viac a viac kazi a boli... Prijmi to ako kolobeh zivota a nepochovavaj ju uz
. Kludne moze zit este dalsich 10r, alebo i viac. Uzivaj a vaz si kazdu chvilku s nou,a vela jej rozpravaj,urob si videjka, profi foto u fotografa.. a dakuj dakuj dakuj,ze uz teraz je s tebou tak vela
Nechcem byť hnusná, ale vek má viac ako pekný, odžila si toho dosť a ešte kľudne môže byť, že tu bude ďalších 10r 🤷♀️Sú ľudia, ktorí zomreli príliš mladí, napr ako moji rodičia, keď som mala 15r, s polročným rozdielom po sebe, v čase, keď som ich najviac potrebovala. A to som mala ešte mladších súrodencov,sestra mala iba 9r.Predpokladám, že ty už nie si dieťa vzhľadom k veku mamy tak to nepochybne zvládneš. Aj keď áno, bolí to v každom veku..
Skús tomu strachu nedať šancu a skôr sa zameriat na to pekne.vsetci starneme sú veci nad ktorými som pred 5, 10 r ani nepremyslala stále vidíš svojich rodičov inými očami.Vela ľudí má diagnózy po 40,50 tke mamina tu kľudne mozes byt ešte 20r.Moj otec bol v novembri na JIS tieto Vianoce som prežívala úplne inak nemusel tu už byť.A môj strach o rodičov sa znásobil, ale snažím sa na to nemyslieť
Strach ubližuje len tebe,ale bohužiaľ o ňu skôr či neskôr prídeš.A nejde o žiadnu krutosť,keď ti to tu viaceré píšeme,len realita,bohužiaľ .Môžeš sa báť akokoľvek,aj tak sa na tú chvíľu nedá nijako pripraviť.
Po 60tke sa umrieť môže, po 70tke by sa malo, po 80tke sa musí…
Starká moja mala dosť diagnóz v 70tke a nejako s liekmi sa jej nezhoršovali a dožila sa 91. Starký nemal diagnózy žiadne a nedožil sa 70tky. Teda ak sa lieči v rovnakom stave ako teraz môže byť aj 20 rokov a viac a možno ťa aj prežije... Nevieš dňa a hodiny ani mame ani sebe, zbytočne toto riešiť a trápiť sa trápiť sa budeš potom ak umrie.
Smrt je sucast nasej pute na zemi. Niekto zomrie skor, niekto neskor. Kazdy raz musi zomriet a je to prirodzeny proces. Nie je realne, aby tvoja matka zila naveky. Skus to prijat ako fakt, ze jedneho dna sa musime so svojimi rodicmi rozlucit.