Ako sa vyrovnať so strachom z rozchodu?
Ahojte, viem, že tu už bolo veľa diskusii na túto tému ale rozhodla som sa napokon aj ja podeliť o svoj príbeh. Ide o to že už som aj nabrala odvahu na rozchod a povedala to partnerovi ale on to nechce prijať a opätovne mi vždy napíše, mne príde ľuto, odpíšem mu a stále sa takto trápime. Je to veľmi dobrý človek, láskavý, citlivý, pozorný vnímavý. Začali sme si písať dlhé správy v ktorých sme sa krásne vnútorne zdieľali. Problém nastal v tom že sa mi fyzicky dosť nepáčil, bol dosť zanedbaný oblečením aj postavou, veľmi plachý, tichý v spoločnosti, skrátka extrémne silný introvert itečkar. Hneď na začiatku som bola voči nemu otvorená až tak nepríjemne že som mu povedala, že mám problém prijať jeho výzor, že ma to mrzí, ale je to tak. Podporila som ho trochu vo fyzioterapii, na ktorú aj začal chodiť a zistili mu tam dosť veľa problémov, aby sa lepšie stravoval, boli sme spolu nakúpiť nejaké nové oblečenie po 10 rokoch (nemal od stužkovej na sebe nikdy oblek, sako, či kabát, na všetko používal jedny topánky). Začali sme aj vzťah, ale on ma slovami dosť zranil, tak som to skončila. Potom sa ale nekonečne ospravedlňoval, ja som sa už nechcela vrátiť ,ale povedala som si že ok a nejako sme zase skončili spolu. Chvíľu to bolo fajn ale ja som stále bojovala s niečím, akože sa za neho v spoločnosti hanbím, preto som mu znovu povedala že to nedokážem prekonať že prežívam niečo ako hanbu v spoločnosti, že mi to je ľúto. On mi ale znova veľmi veľa písal a presviedčal ma, že veľa žien jeho kamarátov malo problém prijať výzor na mužoch a napokon sa do nich zaľúbili a sú z toho krásne manželstvá, že za všetko môžu moje zranenie z detstva, že som povrchná a pod., že to čo riešim je pre život úplne nepodstatné. Radil sa o tom aj so svojou sestrou a tá sa o mne vyjadrila, že som infantilná a detinská, že riešim tieto vonkajšie veci, že moje názory sú hodné strednej školy. Vravel mi tiež že hľadám princa na bielom koni a že kým v sebe neuzdravím nejaké veci (moja mamka totiž nevedela prijať môj výzor a mali sme veľmi náročný závislý vzťah ,ktorý som v tom čase aj riešila na terapii) tak nenájdem nikdy to čo hľadám a budem blúdiť. Boli to silné slová a tak som zase premýšľala že čo ak má pravdu a jeho výzor mi bráni prijať to, že doma ma nikdy neprijali s mojim výzorom (vypočula som si aj vety typu že bez líčidiel sa na mňa nedá pozerať). Rozhodla som sa pre 2mesačnú pauzu že si nechám utriediť myšlienky a znova sme teda skúsili vzťah. Začalo to ale dosť haprovať na viacerých veciach (hlavne že bol pomalší, na všetko potreboval čas, chýbala tam asertivita, pružnosť v rozhodovaní) ako keby mi začal ísť na nervy. Ja som mala taký pocit ako keby ma dusí láskou, že je až príliš dobrý a ja to nezvládam, že mi hneď odpúšťa, všetko príma, je mi nekonečnou oporou a pod. Paradoxne mne to vôbec neprinášalo dobré pocity, prehĺbili sa mi úzkosti a bolesť až tak že som sa rozhodla vyhľadať psychiatra a poprosiť o antidepresíva. Napokon som sa opäť rozhodla pre rozchod, ktorý nechce úplne prijať a mňa navyše trápi hrozný pocit viny, že robím zlú vec. Mám už po 30tke a vyzerá že som stretla veľmi milého, dobrého a charakterného muža, ktorý by mi bol oporou, vo všetkom ma bezhranične príma, ale ubíja ma vzťah s ním a nemám na to logické vysvetlenie a bojím sa, že robím hroznú chybu svojho života. Nedokážem racionálne vysvetliť svoje pocity, prečo prežívam taký pocit tlaku a úzkosti a či je to, čo zažívam normálne. Na terapii mi len povedali že mám sa riadiť svojim vnútrom a je mi trošku ľúto že za takúto radu platím tak veľké peniaze. Vopred vďaka za prečítanie príbehu.
V prvom rade si si s ním nemala začať keď sa ti nepáčil. Chodit s niekym a hovorit mu že sa za neho hanbis je poriadne protivne. Ale to čo on stvára tiež. Uz ho necitaj a raz ho to prejde. Osobne som mala zlu skusenost keď som išla na rande so skaredym chlapom. Najprv sa zdal fajn, kludne by som s ním išla na dalsie, mne nejako nezalezi na výzore, skôr vona, pekne detaily aj keď je celkovo výzorom nič moc. No on akonahle zistil že som ochotná s ním ísť znovu, dohodli sme termin a miesto, tak mi začal do sprav kritiku čo bolo zle, čo som zle povedala, presiel k výzoru... Len som pozerala... A teda vedel paradne trafiť citlive miesta, nejak to vycítil. Vlastne ma poučil aka som hrozná a čo by mi prospelo. Pravdaže sa dalsie rande nekonalo a ja som už odvtedy chodila na rande len s peknými 🙂
A potom tu budete presvedcovat muzov, ze vzhlad vobec neni prvorade. Nevadi budu ficat obchody s vinom a chovatelske potreby.
@reanda Nepríde mi ok ísť s niekym do vzťahu kto ma nwpritahuje a od začiatku mu vravieť ako sa ona za neho hanbi a ako on vyzerá zle to je tiež deptanie.😀 to ze ona nemá ok veci v hlave je hádam jasne a to, že on ju neskôr citovo vydiedal tiež nie je ok.😀 Ale ak sa k nemu takto začala správať, mohlo to aj g jeho stravy zas vyeskalovat do týchto toxickych veci. 😀
Nájsť si niekoho a do očí ho urážať? Načo?
@vanilkovazmrzka Mne vadi to, že namiesto rozchodu jemu tvrdila aky je on škaredý a ako sa za neho hanbi... Keby muž takto vravel tu žene permanentne tak asi tiež by ste neboli prekvapene ze zena by potom šla aj do muža...
Vravím za mňa obaja potrebuju pomoc a k psychiatrovi to nebola urážka, lebo osobne si myslím že pri takýchro veciach človek potrebuje terapie.
@mimka1402 to, ze mu to od zaciatku vravi, je ale tvoja interpretacia.. ona napisala to, ze sa za neho hanbi, ako svoj pocit a nie, ze to tak povedala jemu, alebo mu to nebodaj od zaciatku stale opakuje.. jemu mohla iba povedat, ze ju fyzicky nepritahuje a vidi to ako problem.. to nie je urazanie.. mozno by si potrebovala nejake terapie aj ty, ked si takto domyslas a prehnane reagujes
@reanda Nemyslím si, priznala to sama, že bola k nemu takto otvorená. Tak či tak, žiadne zdravo rozmýšľajúci človek netaha iného človeka za nos a nezačne si s niekym kto ho vôbec nepritahuje a koho výzor považuje priam za zahanbujuci. Voči nemu je to stále nefer, ja nič iné nevravím len mi ide o tento bod. Nikto ju do toho vzťahu nenutil... 🙂 Určite mu to ublížilo, tebe by nie? Niekoho si vyberies kto sa ti páči s kým chceš byť a druha strana ti začne rozprávať ze sa mu fyzicky nepáčiš. Každého by to zranilo. Každeho..
Ďakujem terapie sú určite super, môžeš tiež skúsiť keď ťa toto vie tak vyniesť z miery.😀
Ahojte baby, vdaka za vsetky nazory aj tie negativne.Ja nehovorim ze to nebola moja chyba, urcite aj bola. Ano viem ze som bola neprijemne uprimna ale to som povedala este pred vztahom ako dovod preco do vztahu nechcem vstupit. Ten clovek bol vsak blizko, neustale sa snazil a v istom momente ma to zlomilo. Kebyze mne partner povie to, co ja jemu, asi s nim tiez nie som. Ja som si prave myslela, ze ho to vsetko odradi, pochopi to a necha ma ist, ale on sa stale velmi snazil. Dokonca tvrdil aby som tomu dala cas, ze si na neho zvyknem. V spolocnosti som sa hanbila hlavne za to oblecenie ale aj spravanie. No on ma povzbudzoval a utesoval ze je super ze som nabrala odvahu ist s nim do spolocnosti, ze je na mna hrdy ze som to prekonala a tak. Cele divne, ja viem ked to niekto takto cita. Fyzicka pritazlivost tam potom aj bola, ale zanedbanie mi vadilo a vzdy som bola z toho podrazdena ked sme niekam sli, bola som kriticka, prskala som. Nasledne vecer plac, lutost, pocity viny ze mu ublizujem, lebo on bol v role tpho dobreho ktoremu na mne nic nevadilo a prijmsl ma so vsetkym. Hladala som riesenie aj na terapkach
Mala som pocit, ze som hrozny clovek, ze ublizujem nevinnej osobe, ktora ma nadovsetko lubi a ja si to nevazim. Zacalo sa to kumulovat a dost ma vystrasila veta ze toto budem mat s kazdym, ze vzdy mi nieco bude vadit. To ma mega spochybnilo a zacala som sa bat ci je to fakt tak, ale uz je to jedno..len prezit tu bolest a ist dalej...este raz dik
@lesna_luka celá tá tvoja "láska" k nemu bola postavená na zlých základoch.. na pocite viny, na výčitkách, vlastne si k tomu bola ako keby dotlačená (ním, okolím, pocitmi viny)... toto nikdy nemá perspektívu. Keď príde ten pravý, určite bude mať milión nedostatov, každý ich máme, ale nebude ti na ňom vadiť nič.
@lesna_luka ak ťa ten vzťah nenapĺňal a je ti lepšie, že si sa s ním rozišla, tak ho nechaj a keď ťa bude kontaktovať, "neľutuj" ho a už sa s ním nedávaj dokopy. Dospelý muž sa musí vedieť o seba starať, umývať sa, obliekať sa...holiť a pod. Čiže asi tak.
@lesna_luka Podla mna Ti prisiel do zivota prave koli tomu vyzoru, aby si sa ty sama v sebe uzdravila zo svojich zraneni co sa tyka vztahu s mamou. Mozno prave preto si ho stretla aby si tie zranenia nezakopala niekde ta het a niekde by to potom "hnilo" ale aby si to mozno znova otvorila a zacala to riesit a uzdravovat to (mozno aj skrz pyschologa, psychoterapiu a pod.) Ale urcite ked nemas dobry pocit z toho celkoveho vztahu s nim, tak urcite rozchod.