Ako sa vyrovnať so zložitou rodinnou situáciou?
Nemam idealne manzelstvo. Vydala som s zrejme pod tlakom okolnosti, aj ked som citila, ze mnohe veci su medzi mnou a muzom velmi odlisne.
Nema vztah k poriadku, ale velmi ani k detom. Nemam v nom oporu. AJ ked zarobi slusne, nema vztah ani k praci, takze nerobi ani nic pre to, aby to bolo lepsie. Detom nikdy nic nekupil, ani dar, ani nutnost (oblecenie). Vsetko co urobi, urobi len to najnutnejsie, vacsinu obrble, kazdu moju poziadavku mi da negativne pocitit. Nedokaze prebrat zodpovednost za svoje ciny a spravanie. Nedodrzuje dohody. Prekruti vsetko, aby mu to vyhovovalo a este to otoci proti mne. Doteraz som sa premahala, zakryvala oci tolerovala, snazila sa vydrzat. Aby ste rozumeli, ja muzovi nezazlievam, aky je, je to moja chyba, ja som ina, mam ine predstavy a naroky. A kedze som ina, tak zivot s nim mi je skor na obtiaz. Dosla som k zaveru, ze asi odidem. On sam velakrat povedal, ze ked mi to nevyhovuje, mam odist.
No a problem je teraz, ze mame dve deti, 13 rocnu a 9- rocneho. Dcera je cely on, napriek mojmu vychovnemu usiliu, ma tie iste postoje. Syn je iny. Paradoxne, muz aj dcera sami seba vnimaju uplne inak a ked im davam spätnu vazbu, neprijimaju ju vobec, dcera reaguje rovnako ako muz- Okamzite do vyvrtky a otocit proti mne. Dokonca muz ma pocit, ze dcera je po mne a syn po nom, az tak velmi nedokaze celit realite.
Chodili sme 2 roky do poradne, nic to nebolo platne, co si myslim, ze je aj chyba poradkyne, lebo vlastne nic riadne nepovedala, hoci mne, medzi 4 ocami velakrat odsuhlasila to, co som jej povedala.
Uz som parkrat dcere nacrtla, ze co by bolo, kebyze od otca odideme, ale ona nechce. Lenze ja uz odmietam tu robit poskoka a vsetko na mne, citim, ze po tych rokoch mam aj ja narok zvolnit. Zapriahnut sa mi ich velmi nedari, ako vravim, kopec brblania a mna to uz nebavi pocuvat. Si predstavte, ze by ste mali takeho kolegu, ktory 15 rokov brble, ked ma nieco spravit...
Takze som dosla k zaveru, ze chcem odist a syna beriem so sebou. Jasne, bude sud a nebude to lahke, muz bude onho bojovat, kedze si mysli, ze je po nom. O tom sa tu vlastne ani nechcem bavit.
Skor mi ide o to, ze napriek tomu, ze dceru lubim rovnako ako syna (len inym sposobom), nechcem ju so sebou. Lebo obaja ma nesmierne vycerpavaju a neviem im vysvetlit, ze musia zmenit pristup. Odmietam sa hadat nadalej este aj s dietatom na chode domacnosti, pripadne, ked z toho vyvodim dosledky, odmietam sa hadat o tom, ci to mozem/nemozem urobit, aka som ja a ine manipulativne reci. Je to take intenzivne, ze mam pocit, ze oni dvaja ma ani nemaju radi (tak sa ku mne spravaju, ked mam nejaku poziadavku, ktoru odmietaju urobit).
Pritom viem, ze oni dvaja sa tu sami neznesu. Nebude nikto nic doma robit. Z toho dovodu tu nechcem nechavat ani mladsieho syna, lebo bude zanedbavany.
Naozaj si nemyslim, ze dieta ma mat kazdy den na veceru parky, alebo rozok s pastetou lebo je to rychle a pohodlne. Alebo sa nebudu ucit do skoly. Ak by bola striedavka, vzdy ten tyzden si to odskacem ja. Veci budu urcite nepoprane, ucivo nenaucene, oblecenie nove ziadne, - mne sa vlastne nic nezmeni tym, ze syn by bol unho tyzden, naopak, budem to mat potom narazove.
Je to pre mna nesmierne tazka situacia, preto som doteraz zotrvala v takomto stave, lebo si to cele neviem predstavit, tie nasledky. Neviem si predstavit, mu tu dceru nechat. Lenze ja uz ozaj nevladzem. Som na tom tak, ze velakrat som sa citila, ze sa zbalim a uteciem od nich uplne, od vsetkych, nech si tu robia co chcu, mozno im bude bezo mna lepsie.
Vieš čo autorka ja poznám jeden taký pár, ale tam je dcéra s matkou a syn s otcom. Deti si prestriedaju tuším raz za.mesiac na víkend a všetci sú spokojní.
Autorka, ty si nemusis pytat povolenie na mk. Tu aj tak dostanes skor negativny posudok.
Ved pozri ine temy, vo väcsine pripadov sa to otoci voci autorke a malokedy opravnene.
Muz je svojpravny, deti velke. Ak ukoncujes nieco, co nefungovalo, robis dobru vec. Nepodsuvaj detom podprahovo, ze je to voci nim nejako zle.
Zacina sa etapa ich zivota, kde ich mama bude stastna.
Ako si pisala, na synovi trvatj a dcera nech sa rozhodne sama. Daj jej moznost vidiet otca takeho, aky ne. Mozno aj jeho gniavi tarcha vasho nefungujuceho manzelstva a ulavi sa mu, ked odides. A bude dobrym otcom.
Mozno dokonca budu chciet ostat obe deti s otcom.
Nic z toho neries. Sustred sa na logistiku rozvodu. Zabezpec sa tak, aby s tebou deti mohli byt a odid(so synom).
Ostatne sa utrasie.
Podaj im to pozitivne. O nic neprichadzaju, vela ziskavaju.
@oliolijanka Zaujímavé. Presne to si urobila v téme, kde sa autorka chcela poradiť ohľadom kolegyne, ktorá zapácha, ako jej to povedať. A že tým trpí celý tím v práci. Otočila si to všetko proti nej. Ešte z nej si urobila osobu, ktorá je zlá, lebo si dá parfém.🫣A keď si rozoberala susedku a založila o nej tému a pýtala sa, či môže mať schizofrénia, to bolo ok ju rozoberať na MK?Lebo v tej téme o kolegyni šíriacej nepríjemný puch si riešila, prečo si dovoľuje to riešiť na MK. Takže ty môžeš a iný nie?Dúfam, že Ti to konečne otvorí oči. ✌️
Mám exmanžela sebeckého narcistu, odhadujem, že má aj aspergerov syndróm, tak ako náš 10 -ročný syn. Deti som dostala do mojej starostlivosti, máme ešte dve mladšie dcéry. Syn je ale úplne ako jeho otec, reaguje rovnako, a často sa so mnou háda, že chce ísť k otcovi. Keďže bývame na jednom sídlisku, niekedy ho nechám ísť, vráti sa sám. Viackrát som mu povedala,že ho zbalím a pôjde bývať k otcovi nastálo, ale to odmietol. Zatiaľ sa s ním trápim, niekedy mi je do plaču, ale povedala som si, že vydržím s ním čo najdlhšie, aby z neho nevyrástol úplná kópia jeho otca. Ale je to veľmi náročné, veľmi.
@oliolijanka BTW, pozdravujem Tvoju slúžku.🤦♀️
@enmery Preto som v tejto teme napisala, ze sa to voci autorka otoci MALOKEDY opravnene.
Niekedy je autorka naozaj mimo. Ta autorka v teme o parfeme bola prave ta, ktora inych sikanovala, ja som sa zastala kolegyne.
Autorka svoje komentare musela zmazat, lebo skoro alebo mozno vo vsetkych niekoho urazala.
poviem k tomu len toľko... u nás doma bolo kedysi obdobie kedy som si zastávala otca, videla som v ňom len to dobré, pokiaľ som neotvorila oči a nezistila ako otrasný človek to je (len u nás teda išlo aj o to, že pil alkohol a správal sa časom násilne). s mamou som sa vtedy tiež často hádala. teraz? s tým človekom ktorý je môj otec nie som absolútne vôbec v kontakte, ani potom netúžim a z celého srdca ho nenávidím. a to musím priznať, i keď nerada, viem že mám veľa z jeho osobnosti. zo všetkých súrodencov snáď najviac...dokonca pochybujem o tom, či chcem v budúcnosti vlastné deti, pretože sa obávam, že budem otrasný rodič... že sa budem chovať v určitých situáciách ako on. ale snažím sa s tým teda pracovať a dúfam, že sa nikdy nedostanem na jeho úroveň.
a čo sa týka mojej maminy? je to najlepšia mama na svete a otrasného muža ako je môj otec, si nikdy nezaslúžila.
nemyslím si, že vzťah a dcérou máte úplne zničený a nebude možné ho zlepšiť. chce to len čas. verím, že časom otvorí oči a uvidí, že mama je predsa len mama. ale taktiež ju netreba obviňovať z toho aké vlastnosti má zo svojho otca...ona si to totiž časom možno aj sama uvedomí, a verte tomu, že samú ju to možno bude veľmi trápiť a bude si vyčítať že je ako on...
Ja len rozmýšľam nad tým,čo spôsobíte tomu dievčaťu,je o chlapca sa budete bit a o dcéru nebude mať nikto záujem... Je mi jej ľúto. Je to dieťa, vaše dieťa a ešte aj pubertiacka,ktorou nenormálne lomcujú hormóny. Sprav správne rozhodnutie,ale také aby ju to nezlomilo
ja by som chcela obe deti, a ak dcera nebude suhlasit necham ju s otcom. Myslim si, ze ju velmi rani ak budes na sude trvat, ze chces len jedno dieta. A vztah sa este viac zhorsi. A ak s tebou ostane, mozno sa zmeni, lebo nebude mat ten druhy salamisticky vzor, a zisti, ze zit sa da aj inak.
Ak deti ostanu v striedavej starostlivosti kazdy rodic si zabezpeci svoje oblecenie a pomocky. Maximalne si budu balit knihy do skoly a elektroniku (mobil a pod. )
Nemáš náhodou depresiu?
Niekedy sa to prejavuje takto.., zufala, nespavosť, bolesti žalúdka, vyhorena, plná stresu, chudnutie, behanie hore dole, stale dáky problém...neustále myšlienky v hlave, uzkost, paranoja, chces utiecť....
Porozmyslaj.
Určite povedz ze chceš brat obe deti, aj dcéru,resp daj jej najavo ze ju ľúbiš rovnako ako syna,že chceš byť s ňou aj napriek tomu ze ste odlišné. Zároveň jej daj možnosť si vybrať, podpor ju v jej rozhodnutiach vždy s tým,že si pre ňu želás co najlepšie. A pokiaľ si vyberie otca,vždy jej prízvukuj,že tvoje dvere a srdce su pre ňu vždy otvorené. Tiež si myslím ze sa jej otvoria oči keď ostane s otcom dlhšie a určite bude pre ňu ľahšie prist za tebou keď bude vedieť ze je vitana a lubena, bez otázok,bez výčitiek typu ja som ti to hovorila. Ta mala ta strašne potrebuje a jedine ako sa môže zmeniť je vytiahnuť ju z toho prostredia co vidí každý deň a kopíruje správanie. Ale v tomto veku to už nasilu nejde. Nechaj ju vybrať, ale nonstop jej prízvukuj,že ak sa rozhodne pre otca, bude ti chýbať a ani na sekundu ju neprestanes ľúbiť a kedykoľvek si tu pre ňu.
Mne je z tohto príspevku tak smutno.. to čo tu autorka opísala absolútne nieje nič nezvyčajné, ba možno ani dôvod na rozvod.. toto zažívajú možno stovky žien, že je celá domácnosť na tebe, že si zo všetkého unavená? Toto zažíva 90% matiek.. nedá sa ti deti veľmi zapriahnuť do prác? Ako si si vychovala, tak máš. Sú to začínajúci pubertiaci, takí neplnia úlohy rodičov s úsmevom..
Možno keby zmeniš svoj prístup ty, zmenia ho aj ostatní členovia rodiny...
TY si si svojho muža sama vybrala, dala si si spraviť deti, oni si vás nevybrali a teraz majú trpieť kvôli tomu, že si nespokojná zo svojím životom, ktorý si si sama tak zariadila??
Úprimne som zhrozená, daj sa dokopy najprv ty.. píšeš, že muž dosť zarobí, tak si dočasne zaplať upratovačku, alebo donášku jedla - vždy je riešenie, ty sa chceš rozhodnúť pre to, čo je ľahké proste. A že muž nereaguje na tvoje požiadavky? Čo takto sa ho spýtať inak? Alebo si to zariadiť sama a jemu len oznámiť? Ty si matka sakra, nepotrebuješ jeho súhlas, myslíš si, že on chce zostať s tebou aj keď to nefunguje medzi vami? Možno viac zodpovednosti v sebe ako ty momentálne ťažko povedať.
Skrátka ide o to, že pocit vyhorenia zažívame alebo zažijeme všetky.. ak chceš od rodiny zmenu musíš sa zmeniť aj ty, nebudú sa prispôsobovať celý život len ostatní.
Ale je to obdivuhodné, že si skúšala aj iné riešenia ako napríklad tú poradňu.. môj muž by v živote na niečo také nepristúpil aj preto si myslím, že to nieje až také zlé ako si myslíš.
Ak chceš reálnu radu, doma oznám, že si potrebuješ oddýchnuť, že ideš na víkend/deň do wellnessu (tie deti samé vidia, že sa niečo deje netreba im to zvlášť vysvetľovať) keď sa vrátiš môžeš povedať, že sa to bolo skvelé, že na budúce pôjdeš aj s manželom/ dcérou. Ďalej môžeš navrhnúť obed v reštaurácii v nedeľu, alebo kino AJ s mužom aj s deťmi (o pár rokov s vami už nikam nepôjdu).. aj ty potrebuješ vypadnúť z tej domácnosti zažiť niečo iné aj oni potrebujú zažiť ženu/matku ktorá sa vie aj usmiať nie len sa sťažovať ako je všetko zlé a za všetko môžu ostatní...
Ja si na rozdiel od iných nemyslím, že žena má do vyčerpania bojovať a starať sa o deti. 13. ročná je už dosť veľká, nechaj ju u otca. Sama prilezie, keď pochopí a ty sa nevučerpaš k smrti.
@11e207 Ja viem, ze to myslis v dobrom, ale s niektorymi ludmi sa proste neda normalne vychadzat.
Ty si to predstavujes, ze ona navrhne obed a on ju veselo vystiska, ze je to dobry napad a uz sa tesi na stejk.
Ale ked manzel 15 rokov hundre, tak zrazu nezareaguje inak.
Autorka mu navrhne obed v restauracii, on ju ohundre, ze vela mina, ze je tucna, ze potrebuje schudnut, ze on aj tak nema cas. Ze ona furt vymysla hluposti. Nestara sa deti.
Ze sa chce ukazovat a ze jemu mimo domu aj tak nechuti a nechuti mu ani od nej, ale co ma robit, ked sa mu zavesila na krk.
Aspon teda ja si to tak predstavujem, ze prave kvoli tomu autorka uz nevladze. Lebo aj uplne jednoduche zalezitosti su u nich zlozite.
Ty si vybrala dcere za otca debila a teraz sa stazujes aka je otrasna cela po nom 🤷🏼♀️ je to pubertiacka, aj keby bola cela po tebe, tak by v tomto veku bola zrejem “otrasna”. Asi si neviem predatavit ako by mi ublizilo, keby toto moja mama spravila, ze odide a vezme sosebou brata a mna “necha” otcovi. Skus sa nad tym zamysliet.
To co pises o muzovi a stve ta je uplne regulerna vec a uplne chapem, ze s takym clovekom nechces zit, ale to co chces spravit dcere je pre mna velmi smutne. Nepokazis tym iba vztah teba a dcery ale aj vztah s jej bratom.
Možno by si bola prekvapená, že dcéra by v sekunde neváhala a chcela ísť s tebou.Je v puberte, vidí ako sa správa otec, tak je taká aj ona.13 -15r je najhorší vek v puberte.Deti nedel to sa nerobí.Poradit viac neviem más to ťažké s ignorantom.A čo, keď dcéra na súde povie, že chcem žiť s mamou?
Zly vyber partnera. Velmi zle si sa vydala. Velmi zle ze mas s takym clovekom (ktory ti nesedi) deti. Je logicke a samozrejme a prirodzene, ze geny sa dedia. Mala si ma toto mysliet skor. To dievca nijak nemoze za to, ze sa podalo na otca. (ide do puberty, pubertalne prejavy ano to uz je druha vec ale gro osobnosti ma od otca, s tym nepohne ani ona sama). Ono prvorodene deti su vzdy vzdy viac na otca. To si nevedela? A teraz ides rozbit a rozdelit rodinu a surodencov, len kvoli tvojmu zlemu rozhodnutiu? Este verim aj to, ze jej patricne davas najavo ako sa otcovi podoba a ako sa jej obaja hnusite..
Zena. Chybu si urobila ty. Nikto iny. Ked raz viem ze muz je taky a onaky, a LOGICKY s nim pocnem deti ktore SAMOZREJME ze podedia jeho geny (obzvlast prve dieta), naco do toho vobec ist???
Nikdy jej nedaj pocítiť že ju nechceš ,rozbiješ ju na márne kúsky ...
Nech sa rozhodne sama,ak si vyberie otca po krátkom čase pochopí a zmení postoj k tebe .
Keď som ja mala 13 naši boli už rozvedený no viac som chcela byť s otcom a vieš prečo? Pretože otec ma neriešil ..rob si čo chce ako chceš ,žiadne príkazy ani zákazy a toto mi ako pubertacke veľmi vyhovovalo.
Mama práve naopak stále niečo , neskutočne mi liezla na nervy a tak som bola k nej odporná.denne som počúvala že som ako otec a tým sa to všetko stupňovalo . našťastie sa stalo niečo kedy som pochopila že mama je ten človek ktorý je tu vždy pre mňa a nie nejaky hlupak ktorému bolo jedno čo robím,kde som .
Stoj pri nej vždy,no nechaj ju rozhodnúť sa samu .. možno to bude dobrá lekcia pre ňu.
Pozri, veď na začiatok zober len syna, viem, mne by to srdce nedalo, ale keď píšeš, že dcéra je čistý otec, tak budiš. Nech si to oni dvaja vyskúšajú vo dvojici. Veď rozhodnutie sa dá vždy zmeniť a dcéra môže časom, za istých podmienok, rešpektovanie mamky prísť k tebe. No určite v takom vzťahu sa žiť nedá. Už aj kvôli synovi by som to zmenila. A ak ostaneš so synom v tom istom meste, stretnúť sa s dcérou môžeš kedykoľvek poobede po škole a práci.
Ak.by som mala možnosť, tak sa rozvediem a idem napriek názoru dietata preč. Nervovat sa nie je život. Plus v tom prostredí deti nevidia normálne fungovanie domácnosti. Je pohodlné nerobiť nič ako ocko. Úplne opakovať jeho chovanie a preto nemá ani výchova na dvere nejaký extra vplyv. Syn to tiež môže o pár rokov začať robiť. Presne tak isto. Urob podľa seba, zi podľa seba a deti nech sa pridajú. Niekedy stačí, že mama vypadne na dva týždne a deti sa preberú, že ocko nie je až taký Cool, keď nie je čo do huby a co na seba a vlastne, keď nie je rodič okolo...
Netreba nikoho nechávať. Treba nech ma dieťa možnosti, vyberie si, vyskúša, rozhodne sa.
Btw toto je ukazka toho, ako sa da mlademu dievcatu znicit zivot, sebavedomie, sebalaska, sebaistota, ako v nej znicis svoj obraz, obraz matky, a buducu lasku a spravanie sa k muzom. Raz bude mat tvoja dcera priatela, mozno neskor manzela, zalozi si vlastnu rodinu. Ale na pozadi jej budu hrat dookola 24/7 presne tieto traumy. Ty si toto nezazila, nevies ake je to tazke. Ona s tym bude zit a vsetky negativa a chore vzorce si presenie sj tam. A mame na svete dalsi zniceny zensky zivot..
@sasenkas33 tiež som to mala podobne a okrem toho zábava, vylety, menej povinnosti.. až kým niečo nebolo treba. Lebo to tiež všetko bola samoobsluha. Časom a vekom som pochopila, ze je iné keď niekto ma.pracu, vedie domacnost komplet a stara sa o deti a ma akú takú zodpovednosť ako keď je niekto rodič len v dobrých chvíľach. Pripadne všetko "je v pohodeeee".
Vsak sa rozved, ale ber obe deti ku sebe a zacni dceru vychovavat. Ona ked bude bez otca, a bude mat len tvoj vplyv, aspon ciastocne to pomoze..
Ale.inak autorka. Moja dcéra je tiež všetko nie a nič neurobí a tresty nefungujú. Otec a ona v niektorých veciach rovnaký =kopíruje to. Ale spolu byt nevedia. Ale absolútne nie sú rovnaký ako jeden druhý. Ona ma proste takú pubertu. 13r papulnacka q všetko je už len z princípu zle. Čiže ty sa k nej nestavaj ako k mužovi. Riešila by som to láskavo a rozhodne. Nie na základe jej požiadaviek. Aj prístup k nej si treba nájsť iný. Kázne s požiadavky nefunguju
@janette2021 Boze, u nas presne to iste. Tiez mam podozrenie na narcisticke crty a Asperger u oboch, aj dcery aj manzela. Iba kto to zije, to chape, ake je to unavne, frustrujuce.
@vikyy79 Dakujem. ❤ Ano myslim, ze dceru to trapi, ale dokaze to uspesne potlacit tak, ako jej otec, aby sa tym nemusela zaoberat, nieco menit, lebo mozno ani nedokaze.
Viem, ze je tu zopar takych ktore mate narcisticke deti, mozno par rad od vas by pomohlo.
@derdia Nejavi sa mi to navonok, ledaze nejaka skryta depka, nevyznam sa do toho tak.
Ja si plne uvedomujem, co tu pisem, a asi by som to takto na sude neformulovala, ze syna chcem, ju nie, to som napisala sem, ako to citim. Viem, ze je to len dieta, no niekedy uz je mozno nacase znasat nasledky.
Aj moj muz sa citi pri mne zle, ale to nemusi byt nutne moja vina, moze to byt vina jeho rodicov a vychovy. Ja si myslim, ze narcisticky clovek sa bude vzdy citit zle s clovekom, ktory ho nevychvaluje do nebies. Lenze v manzelstve su aj veci, ktore nefunguju dobre a treba ich upravit. Nemoze byt stastny len jeden, ten co vlastne nechce nic pocut a zije si v tej svojej bubline.
@11e207 Prepac, ale tvoje domnienky, tezy a terorie su uplne mimo. Opisujes niekoho uplne ineho a nie nasu situaciu.
@zoja1234 Mas pravdu. Vela som toho nevedela, brala som tak, ze si vychovam. Okrem toho, kazdy mame zle aj dobre vlastnosti. Vacsinu tych veci, co som pisala, ze som videla aj na zaciatku, boli skor take podprahove a medzi riadkami, skor intuicia, ktoru som neposluchla. Navonok sa muz aj jeho rodina tvarili celkom v pohode. Az casom vyplavali na povrch tie horsie veci, ktore viedli u nich k rozvodu.
@sasenkas33 Dakujem ti. ❤ nechces napisat aj co sa stalo?
@zoja1234 S tymto dcerinym postojom ma zavarene na problematicky vztah aj bez toho, ci jej ja sposobim nejaku traumu, tomu zas ver.
@simca06022011 Dakujem. Zobrala som si z kazdeho prispevku nieco, presne to som potrebovala.
Aj my sme rozdelení súrodenci, brat starší o 5r, bil ma, terorizoval a mne sa uľavilo, keď sme sa rozdelili, som úplne iná povaha..
Áno, musel ma vodiť do škôlky, zo škôlky, mal ma stále na krku, za všetko bol na vine on..
Teraz máme úžasný vzťah, aj koli švagrinej, on si naozaj nepamätá, že robil niečo zle, plieskalo ho to už vtedy, bol nervák(po otcovi), on bol tiež nešťastný, že nemohol ísť hrať fotbal atď ale mal ma rád, len vďaka mne nemohol byť chlapec..
Vidíme sa každý sviatok v rodine, objímame sa, občas mu šplechnem ako som sa bála kúpať, lebo som myslela, že ma utopí😂
Nám súrodencom sa uľavilo, keď sme v tom čase nemuseli spolu byť, rodičia sa rozvádzali so všetkou parádou a nevedeli sme sa dočkať, kedy to skončí, kedy už bude kľud 🥹 a možno by to brat ani nezvládol so mnou na krku🙏🏼
A dávno sme si to odlúčenie vynahradili🫶
Treba sa opýtať detí a podľa toho sa zariadiť.
Píšem ti to z vlastnej skúsenosti....ja som bola zufala tiež z celej rodiny. Liecim sa a vsetko je v poriadku. Samozrejme to co ma štvalo najviac sa zmenilo. Skus sa poradiť zo psychiarom... Pretoze ak si chorá, nevies dobre hodnotiť okolie a pot zbytočne rozdelí rodinu...
Co ja viem....mozno len pokec. S psychoterapeut kou. Proste nejaký nestranný názor na celú teba. Ako celok.

@zaba21 ked je rozhodnuta, nikto ju nezastavi a možno bude navrat strateneho syna ..čomu sice neverim, ale ako hovorim, vela veci si človek neuvedomuje, dokial v nich je