Ako sa zmieriť s nenaplneným vzťahom?
Ahojte. Chcem sa opytat tych,ktore to mate mozno podobne ako ja, ako dalej v zivote. Moj partner, otec mojich 2 malych deti je chlap, co nema v mentalnej vybave byt empaticky, len tak sam od seba napomocny, zaujimat sa aky som mala den (stacilo by aj raz za mesiac), nikdy mi nepovie chod si na chvilu oddychnut, budem s detmi; ako si sa vyspala; ked si natieram krize lebo ma bolia, nikdy nepovie ukaz natriem ti to; upratujem, varim, skladam pradlo atd.s dietatom na rukach a ani ho nenapadne bud mi to dieta zobrat alebo trochu pomoct. Vsetko mu musim hovorit. Ok chlapi su taki, ale vkuse niekomu nieco opakovat je o nervy. Hlavne asi ale ide o komunikaciu. Nevieme sa neutralne v klude porozpravat. Paci sa mi ked si dvaja vedia nieco spolu prebrat len tak v tichosti, ze to ini nepocuju. On rozprava tak, ze vsetci vedia co riesime, resp.mi len odsekava, niekedy aj huci (co neznsam, u nas sa takto nerozpravalo), chyba taka ta intimita pri rozhovore. Na zaciatku taky nebol a ked prisli deti nechcem povedat, ze sa zmenil, ale sa len prejavil. Jeho rodicia tak doma funguju takze to ma odtial. Ma ma rad, ale aj jeho prejavy naklonnosti su, ze ma capne po zadku alebo chyti za prso len tak hocikedy, co fakt neznasam. Velmi ma to mrzi, ze som ho “neodhalila” skor. Chcela by som mat nase deti, ale s inym chlapom. Ide mi o to, ze ja tu vludnost v zivote velmi potrebujem a viem, ze ju nikdy nebudem mat lebo pre, v podstate, taku blbost, rodinu nerozbijem. Som smutna ked vidim ako funguju moji surodenci s partnermi. Nie je to idealne, ale vidim, ze si pomahat chcu a spravaju sa k sebe s uctou a vedia riesit veci v klude. Nemame nejake spolocne konicky, pri nasich detoch o volnom case mozem len snivat a pravdu povediac, keby sme aj ten volny cas mali, neviem ci by som ho chcela travit s nim. Do poradne nechce ist. Sustredim sa na deti, snazim sa prejavovat lasku pred detmi aj k muzovi, ale vnutri akoby zomieram. Ako sa zmierit s tym, ze lepsie to uz nebude? Dakujem
Daj mu precitat co si napisala a aj potom celu diskusiu. Mozno pochopi, ze ta moze stratit ak sa neposnazi.
Odkomunikovat to jemu. A nie raz. Urcite pridu mensie zmeny.
Tak ak zo zaciatku taky nebol, preco by si sa s tym mala zmierit? Nech sa pekne zmeni naspat. Je to vyslovene len o jeho pohodlnosti, alebo o com. Toto neospravedlnuj tym ze oni doma sa tak rozpravaju. Ak vedel s tebou komunikovat v klude a tichosti pred tym, dokaze to znovu. Len musi chiet.
Podla mna si na najlepsej ceste sa mu uplne odcudzit a uz ti bude jedno ci sa rozvedies alebo nie. Vety ako ze: "chces mat deti ale s inym chlapom" a ze "nechces s nim travit volny cas ak by si ten volny cas mala", su velmi silne.
Mala by si mu o tomto povedat aby vedel ze je to vazne a mohol to zmenit.
Tie naklonosti ala capanie po zadku a oblapkavanie z duse neznasam aj ja.
A nie si dnes už tak trošku unavená? Sviatky, upratovanie, chystanie, pečenie. Aj maličkosti rozčúlia človeka. Neboj sa, bude to lepšie. Komunikujte.
Ak sa rozhodneš že je to blbosť, bude to blbosť. Ak sa rozhodneš že je to pre teba podstatná vec, bude to podstatná vec. Rozhodni sa a pomož si sama.
A ked mu povies "prosim natries mi krize" alebo "vezmi malu/maleho kym dovarim", nespravi to? Ak je to naozaj 'len" nulova empatia a ze mu nedojdu veci, treba proste narovinu poprosit, niektori chlapi su taki... Ked dookola bude pocuvat tie iste veci, niektore si aj zacne vsimat. Skuste to odkomunikovat (bez utokov), nech presne vie, co Ti chyba.
Nechces takto asi fungovat dalsich 20-30 rokov zivota.
Pises, ze tak funguju jeho rodicia a ze na zaciatku taky nebol. Nebol, lebo bol zalubeny, potom ta klofol, uviazal na nohu gulu dvomi detmi, tak sa mozu naplno prejavit vztahove vzorce z kmenovej rodiny - ved vidi, ze tam to funguje, rodicia su stale spolu, takze nevidi dovod menit to.
Musis mu to povedat ty - na zaciatku si bol taky a taky, zmenilo sa toto a toto. Ak s tym nieco nespravime, ja takto fungovat neviem a nechcem a rovnako nechcem v tomto systeme vychovavat nase deti. Podme spolu vymysliet, co s tym, aby sme mohli byt stastni. A uvidis. Predtym ako nad vasin vztahom zlomis palicu, je dolezite vyskusat vsetky moznosti napravy - pre svoj pokoj.
Prave vcera sme sa s dcerou bavili, ake maju zeny na chlapov pomylene kriteria - je mi s nim zle, trapim sa, lebo nie su naplnene moje potreby, ale ved nepije, nefajci, nebije ma, nehadze do automatu, tak je vlastne super clovek, co viac mozem chciet... Svoje stastie predsa.
typický sociopat...hneď podľa opisu a to nie som psychológ, ale s takým som ešte ako študentka na VŠ chodila...bol presne taký. Nemal empatiu, ostatní boli nič, len on sám na svete jediný a dokonalý, nemal pre mňa nikdy pochopenie, všetky moje problémy boli nič, len on si zažil reálne problémy a mohla by som pokračovať ako ty. A to podotýkam, že on to o sebe vedel, sociapata mal potvrdeného aj od psychológa, ale reálne s tým nerobil nič, proste sa cítil ako pán ,,dokonalý". Po rozchode sa mi uľavilo. To sú ľudia, ktorí ťa časom dostanú na dno.
Vážne sa s ním porozprávať, ak nenastane zmena, tak mu za to nestojíš a potom už záleží na tom, ako to ty vezmeš. Zvykneš si, čo po pár rokoch budeš ľutovať, alebo urob z neho iba otca.
ale bol taky aj na zaciatku.. ved autorka sama pise, ze sa nezmenil, len sa prejavil.. ono je to totiz tak, ze kym vo vztahu nie su deti, tak fakt ma zena na muza casto minimalne naroky, je prirodzene samostatna a sebestacna, nic nechce a ked sa muz chova neempaticky, tak si to vysvetli tym, ze 'chlapi su proste taki' (to tiez najdete v uvodnom prispevku autorky) .. az ked pridu deti, tak zena od muza zacne prirodzene potrebovat viac, nie len pre seba, ale aj pre tie deti, pre rodinu.. potom zacnu byt problemy tohto typu ovela viac viditelne.. takze nie, nie je to o tom, ze na zaciaktu bol iny a ked sa teraz pekne porozpravaju, tak sa to vrati do normalu.. tam normal nikdy nebol.. strata empatie nie je nieco, co sa cloveku len tak udeje.. to je vec vyvinu od detstva..
Chce to poriadny rozhovor.
.,ach .., teraz si napisala to, co mna tazi uz dlho a bala som sa to vyslovit nahlas.,, :( , ale ze uplne skoro do bodky..,s jednym rozdielom svokrovci su rozvedeny., moj otec vdovec dlhe roky, mamka zomrela, ked som bola mala.,. , :( ., tiez mame ten problem., komunikacia., len sa vyvrestat a vsetko otocit proti mne.,poradnu nechce., mam pocit, ze on je narcis.., uz som dosla aj nato., ze ako keby manipuloval mnou a podsuval mi jeho nazory., a vsetko vie tak ,,spravit” aby som sa citila ja vinna., aj dnes napr.,, s bratom sme sa minali., tak ma dosiel vysibat az teraz vever pred 19tou., mne to nevadilo,, ani to ze nezazvonil pri dverach a sli rovno hore., preco?., lebo dom nieje nas., byvame u otca a jeho brata ., teda spolu oni su dole a my hore aj s 2detmi malymi., ani neni na nas nic prepisane., zijeme akoby v podnajme., takze preto mi to nevadi, ale to by bolo nadlho. A hned pri dverach, ked otvoril vybehol nanho ze to teraz sa chodi sibat a bludy.. nervy vybehol namho akoze privytanie super.,proste sa nevie ovladat a je mu kednomkde co a pred kym povie., proste si mylsim., ze to mal nechat tak preniest sa cez to a povedat si to len medzi nami., ze napr., ten tcoj brat jaky expert ta nevedel sa posnazis skor dojst ., ale nie bez
Rozmyslania uvazovania vyvrieskat sa .,,som sa hanbila jak pes., este ze moj brat ma rozum a pretocili sme to na ine veci., ja som bola rada ze dosli nachvilu aspon., a on zduty vedla., akoby neviem ci sa stalo., neviem mam pocit., ze je totalne na brata (byva vedla nas).,alergicky -zatazeny., lebo sa maju celkovo lepsie ako my.,, maju svoj dom aj financne su na tom dobre.., a podobne., comu sa ja naopak tesim a , doprajem im ., a nic poriadneho nespravi len sa vzdy stazuje na vsetko a vyskakuje., uz som unavena z takeho to manzelstva., podstate je s detmi akoze sa haraju., deti sa hraju a on tuka v kuse do mo ili., bud tipuje abo sa hra hry ako maly chlapec., ja naor.vseim vtedy alebo pracku pustam povysavam., a tak dojdem po 1,5 ke dkonecne dovarim vsetko za sebou poupratujem, aby milost pan sa mohol ist konecne najest , tak ma este zdrbe., ze a kde si bola takmdlho a ze duet sa len piiip., cc kuchyni a bludy., ale ze varim polievku rezance donek zeleninu., napr. Zemiaky treba usuost zeleninu maso nkrqjat vyklepst obalit vyprazit .,, atd. Ale uz nepozera na to.,vecere uz netravime ani spolu kazdy je v inej izbe., ja s mladsim synom spalni., este ho dojcim a on vedla hostovskej., vyhovara sa nato ze moc makky matrac ze spi so mnou syn.. niekedy ho neprekladam dompostielky ked ho nadojcim ale ostane pri mne.,teraz bol vyse mesiaca na pn lebo mal nejake bakterie v tele., a nic len lezal
A sem tam z detmi sa akoze pohral., ked je doma len sa durt hadame.. a in to zvadza na starsieho syna ze to kvoli nemu ., ma 4roky,. Akoze sa mi rozum zastavuje., nikde nechodime., nemame eura nazvys.,ale to mi az tak nevadi., sle on je tak lenivy., aby aspon do lesa sme sli vsetci spolu prejst.,. Alebo len tak na bycikel po ulici s detmi., nie nic., chodim s nimi sama , radsej kuka futbal a a ten mobil ruke., a tak chodime sami.., mam pocit., akoby ma/nas vsetci pristelia opustili a vyhybali sa nam.,,ni je toho vela vsetkoho uz a tiez si neviem tady ako dalej., na koho sa obratit., keho rodina byva na opacnej strane krajinx,, vidime sa raz za cas., a moja., je to zlozite a to len kvoli nemu.,, ako kde co., neviem? Som zamotana v myslienkach a veciach a neviem sa rozhybat a nakopnut,,
pre blbost nerozbijes rodinu? toto nie je blbost.. nezmieris sa s tym.. aj ked by si chcela.. ono ta to casom aj tak nejak dobehne.. dovol si v zivote viac.. dovol si to, co chces.. nemusis pre to hned zacat nieco konkretne robit .. nemusis sa hned rozvadzat.. len si to v duchu dovol..