Ako si nájsť priateľov, keď som introvert?
Ahojte,
odmalička som veľký introvert takže vždy bol môj problém nadväzovanie akýchkoľvek vzťahov a fungovanie v skupinách, ale na školách som vždy mala pár kamošov. Problém prišiel skôr teraz keď už som dospelá a po škole, s kamošmi zo školy nie som už prirodzene v kontakte, každý sa vydal svojim smerom. Mám 2 kamošky s ktorými to ťaháme už dlho, ale keďže oni majú tiež svoje životy a nebývame v rovnakom meste, stretávame sa veľmi málo.
Žijem s priateľom s ktorým v podstate trávim skoro všetok voľný čas a on je taktiež introvert, takže keď aj občas ideme niekde na výlety, tak sami dvaja.
Samota mi väčšinou neprekáža keďže takto žijem celý život a nemám rada ľudí, hlučné a preplnené miesta. Ale občas prídu chvíľky kedy by som rada mala nejakých kamošov a trávila čas s inými ľuďmi. V práci s kolegami vychádzam fajn, ale tých neberiem ako kamošov, je to skôr taký bežný vzťah medzi kolegami. Ja som ten typ človeka ktorý sa ľahko neotvorí hocikomu, som taká zatvorená schránka, keď sa ma niekto niečo pýta samozrejme milo odpoviem, keď mám niečim prispieť do debaty tak prispejem, ale nebavia ma také suché reči len aby sme sa o niečom rozprávali. Vtedy som radšej ticho ako viesť nezmyselné konverzácie, ale to neznamená že sa s niekym nechcem baviť alebo že mám s ním nejaký problém, proste som taká. Neviem otvoriť a rozvýjať debatu, najľahšie sa mi rozpráva s niekym ukecaným. Navok možno pôsobim trochu "nedostupne" lebo sa moc neusmievam ale to je taký môj prirodzený pohľad ktorý neviem ovplyvniť 🤣, keď už sa mi ľudia prihovoria alebo tak tak som vždy milá aj sa usmejem, niesom vôbec ten typ ktorý za chrbtom ohovára druhých alebo má s nimi nejaké zlé úmysly, naopak si myslím že som jeden z mála prirodzene dobrých ľudí akých poznám😄
Moja otázka ale znie, ako si nájsť v takomto prípade kamošov? A kde? Jediné miesta kam chodím je robota, obchody a fitko 😀 občas ma oslovia muži ale ja chcem reálnych kamošov (asi viacej kamošky) ktorým sa bude páčiť moja povaha atď. , nie "vzhľad" .. niesom žiadny weirdo ale asi najväčši problém je že niesom na pohľad taká otvorená komunikácii aj keď by som reálne chcela..
@anonym_autor Viem ako sa cítíš 😁 ja mám 29 rokov nemám žiadné kamarárky lebo mi extrémne vadili ohováračky. Nemyslím také že keď vidíme na ulici alebo niekde "vtipnú" osobu že si povieme že jaké má vlasy,topánky alebo šaty jak mníška ale ako také že dnes je so mnou ohovára druhú zahjtra je s druhou ohovára mňa..mala som jednu kamošku ale ona nevedela spracovať že nemôže mať deti a ja mám 2 a prestala sa so mnou baviť 🫢 ale mám 2 dcérky väčšia je už začina byť parťáčka menšia je ešte malá ona len beha 🤣 týmto nechcem povrdať že si poroď kamošku 😅 tiež sme mali jednu mamičku kamošku ma dcéru v rovnakom veku ale je na mňa moc bio,eko,raw ..na ihrisku sa pohra s deťmi a ja sa modlím ja sa nemusím rozprávat s nikým 🥹
Jediná cesta, ako si nájsť kamošov, je proste a jednoducho chodiť na jedno a to isté miesto stále dookola, mesiace aj roky, a ono to príde prirodzene. Presne tak isto ako v škole alebo v práci, kde sme boli „nútení“ socializovať sa a zároveň sme mali spoločnú tému. Myslím si, že je úplne jedno, aké je to miesto... či už nejaký hobby krúžok pre dospelých alebo skupinový šport. Viem, že sa organizujú skupinové behy, cyklotrasy cez appku Strava ale aj ine. Proste prídeš sama a po viacerých pokusoch nie je možné, aby sa ti niekto neprihovoril.
Ja osobne okrem týchto vecí chodím aj dobrovoľníčiť a aj tam som našla fajn ľudí. Len si musíš nájsť aktivitu, ktorá ťa baví, a nie sa do niečoho nútiť.
A ešte by som dodala, že nesúhlasím s ľuďmi, ktorí hovoria fitko. Ja osobne, a aj podľa toho, čo som si všimla, mám pocit, že asi 99 % ľudí chodí do fitka jednoducho cvičiť. Slúchadlá do uší, odcvičiť si svoje série a ísť domov. Úprimne, ani ja by som nebola najradšej, keby za mnou niekto prišiel debatovať práve vtedy, keď mám presne vypočítané série a sústredím sa na cvičenie😅Nie je to úplne sociálny šport, kde by sa ľudia prirodzene rozprávali a spoznávali.
@anonym_autor vieš, človek s vlastnosťami, aké u seba popisuješ, svoje okolie k nadväzovaniu priateľstiev veľmi nepovzbudzuje. Málokomu sa chce dobýjať do nedostupnej zatvorenej schránky, o ktorej vôbec netuší, čo v nej nájde (a či vôbec niečo). Ťažko ťa budú mať ľudia radi pre tvoju povahu, keď im ju prakticky neumožníš poznať. Tvoj prístup k ľuďom okolo teba mi pripadá taký trochu nadradený, prezieravý, vedú suché reči, hodnotia podľa vzhľadu...všetci sú blbí extroverti, len ty si hodnotné introvertné lietadlo... Svoj prístup a hlavne svoje vyžarovanie asi ťažko zmeníš, takže by si sa s tým asi mala zmieriť a naučiť sa spokojne žiť sama so sebou a svojím svetom
To je také ťažké keď len občas máš chuť na kamarátstvo...na vzťahoch sa musí pracovať konzistentne. Musel by to byť rovnaký introvert ako ty a zladiť termíny na chuť socializovať sa
na socialnych sieťach sú skupiny kde sa hladajú kamarátky na písanie turistické skupiny na facebooku napriklad sú aj aplikacie na hladanie priatelov 😉 ja som si tak našla novú kamošku ...alebo ísť na krúžky, kurzy a dúfať že človek najde spriaznenú dušu 🙂
Ahoj, odkiaľ si? 🙂
Treba mať hobby, kde je možnosť stretnúť iných ľudí. A to príde. Ale pripomínam, že to hobby ťa musí naozaj baviť, teda nie že mať len hobby aby som niekoho spoznal, lebo to dlhodobo nevydrží.
Ja som dlhoročná bežkyna, je kopu bežeckých skupín a bežeckých klubov, aj také kde sú len ženy (napr. v Bratislave klub SHEruns ) . Stačí tam prísť a v podstate len s nimi behať. Už z tade poznám kopu báb, aj sa stretneme na káve mimo behov, aj chodíme spolu iba niektoré behať,či trénovať alebo na preteky.