Ako si vybudovať nové úprimné priateľstvá?
Nemam ziadnu dobru kamosku. Nejako sa to vo mne vsetko nazbieralo tento rok a odstihla som vela ludi z mojho okolia.
Pri jednej kamoske lebo som stopla to ze ma kontaktuje iba ked nieco potrebuje.
Dalsia vzdy ked sme sa stretli tak rozpravala len o sebe, vacsinou len take chvaly a tlapkanie samej seba po pleci.
Dalsia kazdeho len ohovarala, stale len rozoberala ludi aj mne uplne cudzich, stale mala potrebuje riesit niekoho ineho zivot.
A posledna velmi blizka kamoska sa stale akoby na nieco hrala..ze ked sme si napisali ako sa mas co nove a ked pisala nic tak lezala na Ibize..alebo opacna situacia ze sme sa bavili o robote a ako ju to nebavi a nenaplna a ako sa tam nudi a po par tyzdnoch mi plakala do telefonu ze nevie co skor a ze je mesiace vyhoreta z prace a sef na nu spolieha..proste stale akoby mal clovek dedukovat a robit analyzy vsetkeho co povie a ziadne take obycajne normalne pokecanie (tento posledny pripad by bol nadlho toto podivne spravanie).
Vsetky tieto veci som dlhodobo vnimala ale vzdy prevazovalo to dobre, zazitky, spolocne zaujmy.
A tento rok neviem ci je to tym ze som oslavila 30 ale akoby som od vsetkeho mala potrebu precistit si zivot. Vsetko to boli kamosky zo skoly, spajali nas spolocne zazitky ale nove uz nepribudali
Ale nemam teraz ani jedinu osobu s ktorou by som zbehla na kavu, pokecala, zasmiala sa aj pofrflala.
Dokazali ste si v dospelosti vybudovat este take uprimne priatelstvo? Ja mam pocit ze nedokazem nikomu doverovat, ze sa nedokazem nikomu uz otvorit, ze nedostanem zo seba uz viac ako trapny small talk.
Ja mam sice len 25 rokov, ale tiez sa moje kamaratstva este z detskych cias ukoncili… Casom si clovek uvedomi, ze uz si s tymi ludmi nema co povedat, alebo dokonca sa mu protivia. Mam par dovernych znamych, s ktorymi som v kontakte, ale to je tak vsetko. Uprimne, ani mi to nechyba… ved aj tak tie vztahy neboli uprimne, ale presne ako pises, bud len ked nieco potrebovali alebo som bola posledna moznost, ked sa uz veelmi nudili..
Mne ťahá na 40 a mám už zopár rokov pocit, že ma spájajú s kamoškou len spomienky.Keď sme spolu, akoby nepočúvala.Zmenila svoj život, ani ju nespoznávam. Stretnutia sú už dlhší čas len ked ma pozve ona. Mám ju stále rada, ale už ma naše priateĺstvo nenapĺňa a na to,aby som to sekla úplne nemám gule a čakám ,kedy ju to prestane baviť a zanikne to nejako prirodzene do stratena.Nenapadlo mi, že to môže súvisieť aj s vekom, ale môže byť.Minule som čítala kdesi, že sa duševne vyvíjame do 32 roku vraj. Ale ja ani neviem, či by som si dokázala a chcela nájsť niekoho takého blízkehp.V práci si s jednou kolegyňou rozumiem nadštandardne,aj spolu trávime čas mimo práce, ale je to už iné.Ja som nikdy nevedela byť priateĺka s viacerými naraz.Vždy som chcela len jednu dôverníčku.Teraz je to asi môj muž.😁
Našla som si kamarátky práve až ako dospelá. Také, ktoré sú support vždy. Dokážeme sa tešiť vzájomne z úspechov tej druhej, ale aj si povedať úprimne, čo si myslíme o situáciách - a nemusí to byť pozitívne. Nájdeme si na seba čas aj keď sme miestami busy workoholičky. Priala by som si v živote viac takých ľudí a čo najmenej nepríjemných, zakerných.
Ja to mám podobne s veľa ľuďmi .Nikoho som väčšinou nezaťažoval zo svojimi starosťami ale zato vypočula a snažila som sa pomôcť každému a to veľmi rada .Keď prišiel rad na mňa že som mala ťažké obdobie zrazu nikto nemal čas ma ani vypočuť .Veľmi ma to mrzí lebo ja som tu vždy pre každého či je to rodina alebo známi ale pre mňa nikto
@anonym_autor
A čo robíš teraz, pracovné, voľnočasové? Ja som spoznala nové kamošky v práci a cez deti.
Moje staré mám stále, no tiež nežijem na Sk aké vždy sa stretneme keď prídem, pokiaľ sa dá 🙂 aj telefonujeme. Jednu mám dolina aj bezdetný, aké deti má rada.
Tu v AT mi vždy zhruba rok trvalo nájsť si niekoho.
Jednu napríklad na pohovore, prijímala má. Máme podobne staré deti.
Stretávame sa tak ako čas dovolí aké je úprimná, láskavá, vypočuje, poradí a ja tiež.
Ďalšie tiež cez malého v škôlke, no nie som si úplne istá ako má berie. Niekedy ma fakt blbé hkášky. My máme 3 deti, jej je koľkokrát aj to jedno priliš. Naposledy mi úplne odveci len tak medzi rečou zahlásila, že ona má síce slovákov a maďarov rada aké že chodia žiť do AT lebo rodia veľa detí a zneužívajú systém! A i chvíľu na to mi tak s polousnevom splechla, že - aké vy už ste snáď s deťmi skončili a 4te už nebude?!
To bola za mňa iba drzosť teda. Akoby tu matkám na materskej pečené holuby do huby padali a plávali tu v blahobyte. Lebo je úplne super žiť len z materskej a po jej skončení len z prídavkou. No úplne mimo. A takých hlidov mala viac ešte aj k inej máme troch detí, i keď ťa je Rakúšania 😁.
Takže s tou sa rozkamaratim. Nech si tie perly nechá trebárs pre ženy, čo nikdy nerobili a nechcú.
Ale okrem toho mám ešte ďalšie dve dobré kamošky tu. No už to nejde tak ľahko ako za mlada, každý má málo času väčšinou.
Ja mám obrovské šťastie, že mám kamošku z detstva, kamošky zo školy a aj kamošky, ktoré som spoznala teraz pred 30, a tie priateľstvá sú úprimné, obojstranné a napĺňajúce. Takže je to možné.
Ale áno, tiež som mnohé uťala a vypustila, niektoré trvajúce cez desaťročie (mysliac si, ako spolu budeme dôchodkovať😂), lebo pre mňa boli toxic a viac mi brali ako dali. Je to úplné normálne a taký ten kolobeh života. Už sa nad tým extra nepozastavujem. Niekto ti zo života odíde, iný príde.
Zaujímavé ja som veľa super báb stretla práve tu na konikovi a s jednou som v kontakte už naozaj roky a keď prídem na Slovensko vždy ak sa da tak sa stretneme
tiež mám pocit, že je to už utopická predstava. V práci,to končí pracovnou dobou,vo fitku,v obchode no hocikde sa nikto k nikomu neprihovorí a potom hneď domov.
@anonym_autor určite sa dá nájsť priateľov aj v dospelosti. Ja mám veľmi dobrú kamošku z detstva a potom v bývalom zamestnaní som si našla dve. Tieto tri mám naozaj dobre priateľky. A potom mám ešte kamarátky alebo známe, tých mám viac.
Mohli byt zoznamky na priatelstva, nie iba na partnerstva. Existuje nieco take? Vela z nas je osamelych. Tiez mam len syna, tomu rozpravam niektore svoje prihody. Kamaratky z detstva mam, stretneme sa raz do roka a stale si romumieme ako na strednej ale je to malo.kiez by som mala s kym ist vecer na bicykel alebo na kupalisko, na nakupy...
Ja som podobne..odchodom do zahranicia som sa odcudzila kamoskam a uz je to tazke sa k nim znova vratit...k bezdetnym este tazsie kedze uplne ine priority maju. Obcas mam chvilkovo kamosky - maminy kamosov mojich deti...ale dlhodobo to nie je ono .. cize som hlavne s muzom a s detmi...