Ako získať odvahu zmeniť život s dcérou?
Ahojte. Idem sa vyrozprávať lebo som už zúfalá. Žijem s partnerom a dcérkou v jeho byte. Dcéra má 6 a čoskoro by mala ísť do školy. Náš život nieje šťastný. Chlap je neuveriteľný nervak, ja hľadám byt, no mám v sebe taký obrovský zmätok a neistoty. Chlap vrieska na mňa pre akúkoľvek hovadinu, hádky ukončuje vetou že si mám zavret hubu inak mi ju zavre on... Všetko pred dcérou....zmeniť sa nevie, zrejme ani nechce. Ja mám však veľké obavy z života s dcérou osamote. Okrem rodičov nikoho nemáme, môj brat žije v zahraničí, žiadne deti v rodine, od mužovho brata má síce sesternice o pár rokov staršie ale niesme kôli mužovi v kontakte....ja mám hrôzu z toho že keď odídeme, ostane dcéra už nadobro sama ako prst. Starí rodičia jej nenahradia tu samotu ktorou trpí. Nemáme ani spoločných známych s deťmi lebo keď sme sa s niekym zoznámili a bol pri tom muž, svojim prístupom docielil to, že sa s nami nikto nestretáva. Dcere veľmi chýba súrodenec, kamaráti, často kôli tomu trpí, plače....keď sa odstahujeme , začneme prakticky od nuly pretože pôjdeme buď na opačný koniec mesta alebo mimo.mesto a ja mám tiež veľký problém nájsť si kamarátky s deťmi. Viem že život v rodine kde je hrozne veľa kriku, nonstop nadávanie, arogancia a agresia( nie fyzické násilie) nieje zdravá, no potom si poviem že život iba vo dvojici bude príliš smutný a depresívny pre dcérku aj pre mňa. Muž nás už dvakrát vyhodil z bytu a vôbec nieje vylúčené že to nespraví znova.... Mám už 40 a veľmi trpím aj tým, že nemám druhé dieťa, že dcérka je sama, veľmi ťažko si aj hľadá kamarátky, často sa boji a plače že sa s ňou nechcú hrať, je nesebavedoma, viem že aj kôli tomu, v akom prostredí vyrastá...hypotéku dostanem, v tom nieje problém no blizia sa zápisy do škôl a mňa tlačí veľmi čas aby som dcéru zapísala do školy podľa bydliska..... Čo je horšie? Žiť v rodine plnej kriku alebo v rozpadnutej kde nik okrem nás dvoch nebude?
Určite odíď od neho, tam Ťa už nič dobré nečaká pri ňom. Ty a dcérka nebudete "rozpadnutá rodina", práve naopak, môžete si žiť šťastne spolu ako dve baby, kamošky. Veď to tak nebude navždy, máš veľkú šancu nájsť si muža, veď ten Tvoj terajší nenastavil latku práve vysoko. Už tým že odídeš a zbavíte sa hádok, už to je výhra k nezaplateniu. Čo sa týka bývania, môže to nejaký čas trvať, keď tak skolu zmeníte, to nie je problém.
Odkiaľ ste?
Autorka nechapem ze vobec uvazujes o tom, ostavat zit v takomto psychickom terore, len aby "dcera nebola sama".
Myslim ze preto ze v tejto situacii uz si dlho nechapes ake je to hrozne takto zit. Pre nas, co ziju v klude, laske a laskavosti, je toto tyranie.
Nie je náhodou ten chlap dovod že trpíte samotou a navyše jeho správaním?
Ver ze vám bude lepšie, keď odídeš. Exmanzel robil presne to iste, odohnaval krikom a vulgarizmami všetkých, nik k nám nechcel chodiť. Keď som sa rozviedla a on odišiel bolo to doslova vykúpenie, síce som zostala sama s deťmi ale veľa ľudí mi pomohlo. Tvoja dcérka pôjde do školy, isto si časom nájde kamarátky a ver ze po psychickej stránke sa vám obom uľaví. Držím ti päste 🙏🍀
Urcite odid. V prvom rade takto ukazujes dcere normu vztahov. Taketo spravanie jej mozno pride v buducnosti normalne i u jej partnera.
V druhom rade- pokial sa matka neciti bezpecne a fobre, neciti istotu a bezpecie ani dieta. Preto je nesebavedome a tazko si vytvara vztahy.
Precitaj si nieco o neistej a ambivalentnej vztahovej vazbe a detoch, ktore taku vazbu maju ( napr Telo si pamata). Uplne ti vysvetli spravanie dcery. Idealne, ak financie dovolia, skuste aj psychoterapiu. A hlavne odid. Kvoli dcere.
@gloria31 skúsim
Dik baby, v podstate som nečakala iné odpovede. Veľa veci z nášho rozpadnuteho vzťahu je aj moja vina, aj si to uvedomujem no tie neustále slovné ataky ma už obrali aj o posledný kus sebaistoty a energie. Problém je aj keď zabudnem zastruet po zotmení žalúzie, a zastriet, mne je toto relatívne jedno veď chodíme oblečení no chlap z toho doslova salie a na streche je dvojhodinová hádka....to je len príklad. Ja mám hrôzu z toho že ja budem ta, ktorá fyzicky ukončí nase spolužitie. Dcéra sa napriek všetkému keď sme spolu samé doma často pýta na otca kedy príde z práce, že jej je smutno za otcom atď, napriek tomu že spolu veľa času netravia. A vždy takéto momenty má pripravujú o sebaistotu v tomto vážnom rozhodnutí
a co je akoze tvoja vina to ze nezastries? ty si vyrastala s normalmym otcom ? vasi mali normalmy vztah? odpust sebe ze si hentakeho vybrala ako otca pre dieta. zovot hocikde je lepsi ako hentom doeta potrebuje spokojmeho rodica. nie ustrachaneho a agresovneho. garamtujem ti ze ked odidete najdete si kamaratky aj ty aj ona. rodicia rvoji o tomto vedia? vedia podporit? ty si uvedom ze aj verbalne ustne nasilie je nasilie! pomocobetiam.sk normalne zavolaj na linku pre tyrane zenym lebo ty si to mozno uvedomujes ale tysl si tyrana a aj dcerka
Na bezplatné číslo 0800 212 212 sa obete domáceho násilia či týrania môžu dovolať 24 hodín denne, sedem dní v týždni, 365 dní v roku. Linka pre ženy zažívajúce násilie poskytuje od marca minulého roka poradenstvo aj prostredníctvom mailovej komunikácie – linkaprezeny@ivpr.gov.sk.
mozes im aj poslat mejl poradia tu pravne socialne. potrebujes poriesit par veci. myslum gloria prvynick ti v tom poradi. drz sa zena.
Vyjadrím svoj názor za opačnú polovicu ľudstva. Myslím si, že chlap, ktorý dokáže vyhodiť ženu s malým dieťaťom z bytu je obyčajný hajzel a nezaslúži si žiadnu ženu. A už vôbec nie dieťa. Asi všetky reakcie tu budú aby si odišla. Rozumiem však, že sa to ľahšie hovorí ako robí. Najmä ak je niekto v takej situácii ako ty. To, čo potrebuješ teraz najviac je sebavedomie. Stratila si ho, keď si roky žila v takom prostredí ako popisuješ. Ale ak nič nezmeníš, lepšie to nebude. Ver mi. V 40ke však život určite nekončí. Ale šťastiu treba vždy ísť aspoň kúsok naproti a nečakať, že ti spadne z neba. Podľa toho, čo píšeš, obávam sa, že sama to nezvládneš. Ak ti brat nepomôže, ani rodičia a nemáš ani žiadnu kamarátku, tak to bude síce ťažšie, ale nie nezvládnuteľné. Skús sa napríklad obrátiť na najbližší azylový dom, kde určite nájdeš niekoho, kto má s podobnou situáciou skúsenosti a dokáže to pomôcť naplánovať, čo máš robiť. Nezabudni, že aj psychické týranie je týraním. Určite nečakaj. Ak nič neurobíš, každý ďalší deň bude dňom, ktorý budeš neskôr ľutovať. Držím palce!
@mojemenonikto ďakujem, vážim si reakciu od Teba ako muža. Ja nad azylovym domom nerozmýšľam, nejaké peniaze mám našetrené a s hypotékou sa mi podarí kúpiť byt, hoci skromný no náš. Vo všetkom čo si napísal máš pravdu, no moje sebavedomie je na bode mrazu preto sa neviem dokopat k tomuto kroku. Rodičia momentálne o tom nevedia, pomôcť samozrejme budú vedieť aspoň trochu, kamarátka žiaľ žiadna. Každá má svoju rodinu. Ja som sa po pôrode veľmi uzavrela nakoľko sa dcérka narodila s problémami a my sme riešili iba lekárov, od matiek s bežnými problémami som sa akosi stránila a tak sa väzby nevytvorili a tie čo boli, sa pokazili
@juliet86 ďakujem, začala som už chodiť k jednej terapeutke, no peniaze na ňu mať už nebudem, takže sa budemusiet poobzerať po niečom bezplatnom, skúsim pozrieť niečo z toho čo si písala. Ja mám veľký problém prijať pomoc od kohokoľvek, dokonca aj od rodičov. Naši žijú spolu,hoci sa hádali keď sme boli decká, keď ich vidím viem že sa majú stále radi
Stracas cas, kamaratov, sama seba a sposobujes traumu sebe aj dietatu. Sama pises, ze kvoli chlapovi sa s Vami v podstate nikto nestretava … takze musis odstranit pricinu vasho problemu … v skole si dcera najde kamosky, kt budu chodit aj k vam domov … kym budes mat doma debila pridu raz a naposledy … musis si uvedomit, ze on je problem a pricina Vasej samoty, nakolko dobrovolne s agresivnym arogantnym hlupakom nikto cas travit nebude … lepsie sama ako v zlej spolocnosti … zacni od seba … pomenuj problemy svojim menom a priznaj ich …
Vieš ako sa ti uľavi, keď nebudeš žiť v nonstop strese? Keď na teba hulaka kvôli nezastretym zaluziam, ktoré, mimochodom, môže zastriet on sám, tak na teba hulaka zrejme nonstop. Dcéra ho bude vídať, veď vždy majú rodičia právo sa stretávať s dieťaťom. Dcéra si nájde kamarátky v škôlke alebo škole, toho sa neboj.
@autorka neries vsetky problemy rozchodu naraz, ale krok za krokom.
Prvy krok, v tvojom pripade, je urcit si postupnost problemov, ktore budes riesit.
Ja neviem, ale napriklad:
1. Hypoteka
2. Novy byt
3. Stahovanie
4. Prihlasenie dietata na skolu
5. Oznamenie situacie rodicom
6. Hladanie si novych znamych
7. Vylety
8. Novy priatel
9. ...
Postupnost riesenia problemov si urci, ale sustred sa iba na prvy nevyrieseny problem. Ostatne budes riesit, ked pride na ne cas, teraz sa tym netrap.
Cize byt alebo hypoteka a nic ine neries. Sustred sa na to, aby ste si nasli krasny bytik, kde sa vam bude pacit. Tes sa z tej cinnosti.
O rok-dva budete mat doma pokoj, dcera bude mat vela kamaratok, ty oblubenu mamku niektorej dcerinej kamosky a budete si pomahat, ty budes mat aj noveho sikovneho priatela a kto vie, mozno bude aj zamiesene na babo.
Tych zopar mesiacov nepohody das. A potom nam napis, aby si dala info inym babam, ktore sa boja odist z pekla.
Myslim, ze odchodom sa zlepsia veci. Osamostatnis sa.
Vela veci bude najprv stres, pochybnosti, neistota, panika, ze si na ne sama. Lutovanie rozhodnuti.
Aj mizerna minulost ti pride zrazu ako lakava, lebo co ako bola mizerna, aspon si ju poznala a tusila co (zle) tam mozes cakat. Tak nejak si v nej uz vedela navigovat, uhybat, “vytrimat”. (To mas inak aj teraz. Tento stav.)
V novych neznamych situaciach netusis, do coho ides, o to su spociatku neprijemnejsie (nez zistis, ze o nic nejde, a ked urobis chybu, nic sa na tvoju hlavu nezosype. Nic sa nedeje.).
Postupne sa naucis. Ako male dieta, ktore sa ta najprv desatkrat spyta, co ma povedat na poste, ak chce poslat list. Najprv panika, stres, ci daco nepokasles, nestrapnis sa,… postupne nadobudnes sebaistotu a sebavedomie.
Cokolvek pokazis, povies si: do kelu, a napravis to. A zistis, ze sa nic nedeje. Pohoda. Ziadna katastrofa. Ziadne striehnutie v obave, co zas bude zle, za co pride vrieskanie, chlapska hysteria, urazky, nadavky.
S tvojou sebaistotou naberie postupne pokoj a istotu aj tvoja dcera. Aj ona si najde kamaratky. Ty ju budes ucit, ze nie je nutne sa nikomu zavdacit a vychadzat v ustrety nad mieru, aby si nieco zasluzila, ci nikoho nenahnevala. Ze moze s nimi byt rovnocenna. Ze zivot je aj: mam pravo byt respektovana. (Keby si niesla zo zivota s otcom naucene vzorce, ze treba ludom ist po ruke, aby jej nevynadali a zasluzila di lasku, alebo naopak mala odkukany opacny extrem, ze ked je niekto voci nej ustupcivy, tak ona sa zacne chovat prehnane dominantne, arogantne ako jej otec.).
A bez zakazujuceho, ukricaneho, agresivneho chlapa za zadkom mozete ist k rodine, k starkym, za sesternicami na navstevy. Dcera sa s nimi moze slobodne hrat.
Žiješ s psychopatom, už dávno si mala byť preč, tá malá nemusela byť tak poznačená! Ty aj ona ste také úzkostlivé práve kvôli tomu, že žijete s agresívnym hovädom v obrovskej nepohode, kvôli tomu ani nemáte kamarátky. Odíď čím skôr, chvíľku to bude ťažké plné neistoty a potom príde pocit že sa vznášaš, pohodový život, nájdete si kamošky, choďte na detské krúžky, milo sa prihováraj mamičkám v škole, v bytovke, na ihrisku, napíš na fb alebo tu že hľadáte kamošky vo vašom meste a pôjde to. 😊 Hlavne odíď, včera bolo neskoro.
ved niekolko x pises ze nemaste znamych kvoly muzovi.. odstahuj sa zbav sa pritaze a najdes si zname a aj dcera.. zivot bude jednoduhsi .. uz len teraz ma dcera vyhru-sama a este s otcom debilom co hulaka kazdy den
Začni radšej zasa on nuly ale s kľudom. Neboj, správne kamarátky pre teba a pre dcéru sa potom postupne nájdu.
Ty si si vybrala ostať s debilom ale prečo to robíš dcére? Teba netrápi ako to na ňu všetko vplýva? Máš peniaze, prácu, utekaj kým máš aj rozum.
Odid s dcerou a zabezpec sa, lebo je len otazka casu kedy ta zasa vyhodi a uz natrvalo.
Absolutne sa neboj samoty.Mala ide do skoly.To je skvely novy zaciatok,najde si nove kamosky,mozno aj ty sa zoznamis s nejakymi mamickami.Viac skody sposobis,ak bude vyrastat v takomto prostredi.
Autorka,
preco si predpovedas buducnost bez frajera ako negativnu? Sama vidis, ze frajer si ta nevazi a uz len caka, kedy sa zbalis. To ze od neho odides predsa neznamena, ze pojdes do horsieho. Teraz si nestastna a vnimas, ze potom budes nestastnejsia?
Akoze chces cakat kym vas vyhodi a vylepi zaucho pri odchode aj tebe aj dcere? Druhe decko s takymto kktkom?
Zena odid a aj kamaratky si najdes ale s tymto jovadom budete dve stale, to ste aj teraz
...uvidíš že keď budes žiť len s dcérkou, vôbec to nebude smutné a depresívne, práve naopak. Ja som si to tiež nevedela predstaviť, ale ten pokoj, sloboda, kľud. Už len ľutujem že sa tak nestalo skôr.
treba určite od muža odísť..z tvojich slov cítiť smútok, beznádej..si v depresii a ak to čím skôr neukončíš, tak to bude len horšie. Viem, že sa toho bojíš, čo vás čaká vo dvojici, ale poviem ti jednu vec, keď budeš s malou sama, konečne si vydýchneš..obidve sa bude môcť opať v kľude nadýchnuť a znovu si začať užívať život. Až vtedy si uvedomíš a možno sa budeš na seba aj hnevať, prečo si to neurobila už dávno..To čo píšeš, že nemáš kamarátky ani tvoja dcéra..všetko príde postupne, ja dokonca verím, že si nájdeš aj nejakého super partnera, s ktorým budeš šťastná, ty aj tvoja dcérka..
Píšeš, že nemáš problém s hypotékou..tak ti len poviem, na čo čakáš? Konaj..
Držím vám obom palce, všetko dobre dopadne, ničoho sa neobávaj, choď do toho..
Ver tomu že dcéra by radšej žila sama na strome než s takýmto kktom 😀
Napíš SS.