Ako zvládať neplodnosť, keď sa iní stávajú rodičmi?

A čo adoptovať, ak vlastné nemôžeš?

@zaneta955 viem, ako sa cítiš. A určite nás je veľa. Mám obdobia, kedy ma to vyslovene štve a potom obdobie, kedy na to ani nepomyslim. Snažíme sa 5 rokov a mam za sebou 6 potratov. Takže to vôbec nie je jednoduché, lebo bohuzial mam niektoré deti kamosiek spojené s tým, že som mala mat termín v rovnakom čase. To z hlavy dostať neviem. Ked ich stretnem, mam to hned na mysli. Porodila uz aj moja mladsia sestra, moje mladsie sesternice...Bojujem ale ďalej, ešte to nevzdávam (mám 34), ale sama seba sa často pýtam dokedy to či psychicky, či fyzicky budem schopná znášať. Odporúčam si pokecat aj so psychológom.

@zaneta955 keď sa bojíš ďalšieho IVF to znamená, že končíš a uzatváras to?Kolegyňa ani ostatní nemôžu za to, že sa vám nedarí, ale je to ťažké.Prezila som to so sestrou vždy to bude boliet

Nezvladala som to a vyhybala som sa kontaktu s tehotnymi/cerstvymi rodickami

@zaneta955 som v tejto situacii 5 rokov. Respektuj sa. Mne sa striedaju obdobia "som v pohode" a "nie som v pohode", vtedy sa vyhybam znamym, ktore pomaly uz ani nechceli dalsie decko, ale co maju robit, ked sa im tak dari.. je to v poriadku odmietnut stretnutie alebo ho presunut na lepsie obdobie, chranit sa pred pocitmi, ktore v Tebe vyvolaju smutok.

@jakoma ako ja väčšinou som v pohode len nejako to stretnutie nezvládam. Ja som človek "zíde z očí, zíde z mysle". A keď príde vtedy keď ju nečakám tak sa neviem dopredu pripraviť.

@hederamonstera tiež to robím, chcem byť silnejšia ale neviem ako. Vždy som si o sebe myslela že som nad vecou vo všetkom čo sa mi deje ale tieto stretnutia naživo nedávam. 🙂

Ja vás obdivujem baby, klobuk dolu,že dokážete takto bojovať ❤️👊 silno vám všetkým držím palce, ale ak to nejde, je krásne si adoptovať. Vam srdce piští po detskej láske a tým deťom v domovoch zase po tej rodičovskej.

@zaneta955 poviem ti , kde v tomto pribehu zacina problem... ked sa nedokazes tesit z ineho tehotenstva... nehovorim to preto, ze ta chcem osocit.. ale to bol moj mindset, ze pokial sa dostanem do tejto fazy, tak mam problem...
viem ta pochopit, viem o com hovoris, moje kamaratky uz pomaly babkami boli, kym som ja otehotnela, boli aj take co isli na potrat, boli aj take, ktorym bolo neprijemne mi povedat, ze su tehotne... ja som ale bola v pohode... neporovnavala sa a snazila sa drzat, dopraj a bude ti dopriate...
neviem aky mate problem, my sme paradoxne nemali ziaden... a ked poviem ziaden, tak naozaj ziaden...
nerozmyslali ste o adopcii?

@sisska96 Adopcia NIE JE nahradou za vlastne dieta. Prosim ta, ked sa budes zapajat do diskusii o neplodnosti, nespominaj adopciu ako riesenie tohto problemu, pretoze nim nie je.

@veselo_neveselo poznám takých ktorí adoptovali deti a sú šťastní

@sisska96 Ale ano, samozrejme. Lenze to su ludia, ktori si chceli dieta adoptovat. Neboli to ludia, ktori boli vo faze, ze chceli mat vlastne dieta a neslo to a nedokazali sa s tym zatial vysporiadat.
Preto je to take bolestive, je to uplne znizovanie trapenia tej zeny, lebo ved existuje na to "riesenie".

A navyse, myslis si, ze existuje co len jedna zena co nemoze mat deti, ktora by nevedela o tom, ze existuje adopcia?
Myslis ze su vsetky take blbe, ze riesia neplodnost ked si "mozu adoptovat"??

Preto ti vravim, a spominam aj @krasneleto @zuzana9393 , nepiste v diskusiach o neplodnosti zenam o adopcii. Adopcia je uplne ina tema, uplne iny mindset, uplne iny vesmir.

@sisska96 ale sú aj takí, ktorí adopciu neakceptujú a je to buď vlastné alebo žiadne. A je to v poriadku. Tiež mám vo svojom okolí dve ženy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vlastné mať nebudú zo zdravotných dôvodov. Ale cestou adopcie by nešli, ani keby trpeli sebeviac.

@veselo_neveselo ja som sa slusne opytala... a hoc si myslis , ze to do tejto temy nepatri... aj adopcia je sucast procesu ako byt matkou a byt stastni... staci, aby autorka napisala, ze toto nie je cesta a nemam potrebu ju nabadat... neviem preco mas ale potrebu ma kocirovat v diskusii... polozila som normalnu otazku

@veselo_neveselo súhlasím. Mne jedna z kamarátok čo deti mať nemôže povedala, že ju to vyslovene s*rie, lebo je to ako túžiť po cheesecaku a niekto ti na to "tu máš slivkovu buchtu"... A ja ju chápem. Každý má ohľadom tohto právo zaujať postoj aký chce...

@zaneta955 vies co, my sme sa rozhodli, ze by sme mohli mat dieta, pred asi 6 rokmi a stale tehotna nie som. Ale mna to ani nejako netrapi. Obcas na to myslim a pride mi to luto, ale beriem zivot ako je. Ja mam pekny zivot aj bez deti a mam vela konickov. A zivot bez deti je pohodlnejsi. Neviem co prinesie buducnost, ale zatial sa snazim si uzivat to co mam. Zbytocne sa trapis niecim co neovplyvnis. Deti nie su vsetko, mozno hladaj zmysel v niecom inom a netrap sa niecim co nie je

ja ta chapem. nam to trvalo 6 rokov a viac veci na klinike... a z ivf jedine embryo mala som pcos syndrom... .jedna kocka na zaciatku tiez nemohla mat dieta... zdielali sme to spolu. im sa potom podarilo a doteraz si pamatam ako sedime na kave ona uz s velkym bruskom a lyta sa ma a co vy a decko? zabolelo to... nezabudla som to doteraz...proste tie deti sa nastastie budu rodit vzdy. treba prscovat na sebe. ine nepomoze. ja som bola pripravena ostat s mojim manzelom ktory ted amal problem s plodnostou nez mat dieta s niekym inym. ked som si to v sebe utriasla takto tak sa mi to cele znasalo lepsie

@krasneleto Vies preco to spominam? Lebo ty chces pomoct, a popri tom tym zenam nechtiac ublizujes. Preto.

@krasneleto ale tu nejde o to že jej to neprajem 🙂 samozrejme sa s ňou teším, len ma zaujíma ako to môžem čo najlepšie zvládnuť tak aby to bolo pre nás obe čo najlepšie. Len žiadam o rady ženy ktoré prežívajú niečo podobné a majú skúsenosti s tým ako zvládnuť náročnú situáciu.

@michaela789 to je jedno z najlepších prirovnaní aké som kedy čítala, ďakujem

@zaneta955 Naozaj to len potrebuje cas, a spracovat. Kolkokrat som v praci slzela, ked sa kolegyne matky stazovali ako to maju tazke (a co ja by som za to dala!)...bohuzial, nemozme od ostatnych ocakavat, ze budu stale na nase trapenie mysliet. Ja som sa aj prestala stretavat s kamoskami ktore vedeli najviac o detoch rozpravat, to sa proste nedalo. Nech som sa snazila odviest rec kamkolvek inam, neslo to, vzdy sme koncili pri detoch. Som z takej kavy odchadzala uplne mentalne vystavena.

Neboj, najdes si cestu, len to potrva. A naozaj, ak ti bude tazko, tak zbehni ku psychologicke, pomoze ti cez to prejst.

@zaneta955 môj pribeh je podobný ako ten tvoj. Tiež som absolvovala IVF, ktoré bolo pre mňa hrozné. Ja mám paniku z ihiel, plus z liekov mi bolo veľmi zle a nakoniec IVF ani nebolo úspešné. Rok som presviedčala samu seba, že do toho pôjdem opäť, kým som sama sebe nepriznala, že mám strach a nechcem to znova podstúpiť. Ja to beriem tak, že nie všetci môžeme mať všetko. Niekto má deti problémové, niekto bohužiaľ choré, niektoré nemajú kompletnú rodinu a tak to má proste byť. Mne nebolo súdené byť matkou, ale zase mám po svojom boku úžasného muža, ktorý pri mne stál a akceptoval každé moje rozhodnutie aj za cenu, že nikdy nebude otcom. Snažím sa pozerať na to čo mám, nie na to čo nemám. Ale chcelo to čas, aj keď ma občas pichne pri srdci, keď vidím mamičky, ktoré si deti nezaslúžia.

@veselo_neveselo nechcela som pomoct.. pytala som sa... a pokial viem, tak nie teba , ale autorky...

@zaneta955 dnes som o tejto problematike pocuvala podcast:
https://open.spotify.com/episode/1GYAutlbl27MqB...

@zaneta955 tesit sa znamena nevyhybat sa a zdielat s nou radost... bohuzial si myslim ze sa netesis, pretoze citis krivdu... chapem ta... v tomto bode potrebujes terapiu... pisem to v dobrom , aby zase niekto nemal potrebu ma oznacit za neempaticku...

@zaneta955 ahoj, ja sice mam dve deti a podarilo sa nam da sa povedat ze hned ( prve bol zamlcany potrat, potom zdravy syn a zdrava dcerka) ale dlho som hladala svoju polovicku,,mala som 27r.ked sme sa spoznali a takmer 30ked sa nam narodil syn...od 25rokov som zufalo tuzila po dietati..ziarlila som na kazdu mladsiu odomna, ze je tehotna,,ze je uz mamina..len som v duchu pocitala kolko ma asi rokov a uz ma jedno,dve deti...a ja ani partnera ☹️ Bola som zufala..preto do istej mieri viem ako sa citis a viem pochopit tvoje pocity,,ja som teda ani nevedela, ci mozem mat deti kerdze som nemala partnera,,ta neistota, strach a neskutocna nenaplnena tuzba ma ubijali..neviem vsak dat radu ako to prekonat, ale vedz, ze aj ta co tuzi po dietatku a tvrdi, ze jej tehule okolo nevedia, trpi..niesi sama..dufam, ze sa vam podari dietatko a ak nie, ze najdes casom pokoj a zmierenie..moja kamaratka tiez nemohla mat s muzom deti,, vysiel az druhy pokus na umelom oplodneni..drzim palce a vela stastia

Pozri,,my mame prve dieta.cez,ivf,,snazoli sme sa.toez,dlho. ( zla morfologia)
A druhe prirodzene ani nevieme kedy...🙂

Ja som bola aj na tej strane neplodnych ( s mojim expriatelom to 5 rokov neslo), cize poznam vsetky tieto rady a poznamky. S mojim muzom som na tej druhej strane barikady, z nejakeho dovodu sa s nim mozem aj v 40tke mnozit ako kraliky. Cakame druhe dieta. Mam okolo vela ludi, co nemozu mat deti, viem ake im to je, zaroven ja neskryjem svoje mega brucho. Proste to tak je, niekto deti ma, niekto nema. Nepoucujem nikoho, max odporucim ked to ide hladat pricinu a dobrych odbornikov. Ale ci sa podari, no to ja neovplyvnim. Zit sa da aj bez deti, alebo adoptovat. Cesty su rozne, skor to cele spracovat v sebe, ze ok, takto to je a vybavene pre tychto ludi, co poucuju a vypytuju sa stylom „ a by neviete ako sa to robi „

@zaneta955 tiež sa nám 5 rokov nedarilo, skúšala som všetko možné aj nemožné. Začali sme sa snažiť počas korony, sedeli sme doma, nudili sa a aj tak to neprichádzalo. Potom sme začali riešiť IVF v aj sa podarilo, ale som potratila. Za ten čas som oplakala každé jedno oznámenie o tehotenstve želanom aj neželanom, a každý článok v novinách kde matka odložila dieťa do hniezda záchrany a že ich bolo hodne. Bytostne sa má dotýkalo že niektoré ženy bezproblémovo počnú a majú to srdce sa dieťaťa vzdať. Kde je spravodlivosť na tomto svete pýtala som sa každý deň. Z množstva dovoleniek som sa vrátila sklamaná že ani po oddychu sa to nepodarilo. 3 krát som menila náplň práce, aby som nemala toľko zodpovednosti a viac podvedomeho stresu. Držal na nad vodou manžel ktorý mi bol oporou, najlepšia kamarátka a rodičia. Adopcia pre nás nebola riešením, chceli sme dieťa ktorému by sme odovzdali naše gény. Rok potom ako som našla prvýkrát 2 čiarky na teste som ich našla znova(po IVF) a tentokrát to už malo dobrý koniec. Termín pôrodu som mala stanovený na rovnaký deň na Vianoce ako pri prvom potrate - asi osud a teraz kocikujem 3 mesačneho betara. Napriek tomu čo som si prežila, neviem poradiť, mne nepomohla ani fertility koučka. Nakoniec som mala pocit že zo zúfalej ženy všetci len ťahajú peniaze. Na cvičenie, na vyšetrenia, na výživové doplnky na bio stravu a nič nezaberalo. Ale asi to tak malo byť, aby som si vážila čo mám. A že to čakanie na syna malo zmysel má to dieťa presviedča každým dňom viac a viac. Prajem aby ťa každá zlá skúsenosť zocelila tak ako mňa a aby to aj u teba malo šťastný koniec.