Ako zvládať život s chorým partnerom?
Ahojte, mám partnera, ale je žiaľ posledný pol rok chorý a čaká na dve vážne vyšetrenia na vylúčenie onko ochorenia. Áno je slabý, často unavený, veľa schudol a nevládze. Zo 7 dní má dobrý 1 deň. Ja ho chápem, stojím pri ňom a budem pri ňom. Len sa mi čokoľvek ťažko plánuje, keď sa naše plány zmenia z minúty na minútu. Plánujeme, že zajtra niekam pôjdeme - tým nemyslím dlhé vychádzky - len mini prechádzka po meste, a posedenie na lavičke. Ešte ráno povie, že ok, o pol hodinu už mu je a nejdeme nikde. Toto sa však deje pravidelne. V zásade nič, aj keď si naplánujeme kino, tak hodinu pred tým mu príde zle, dostane obrovské bolesti, a už len leží na tbl od bolesti. Chcela by som sa poradiť, je tu niekto, kto si prechádza niečím podobným? Je to asi ťažké, že? Ako s tým dokážete pracovať? Ja by som mu hlavne chcela veľmi, veľmi pomôcť, aby mal aspoň o 30-40% kvalitnejší život.
@anonym_autor ja vám poviem za seba , nemám žiadne onko ochorenie mám len v dezolatnom stave štítnu žľazu , som nonstop unavena , budím sa unavená , hlava ma bolieva z liečby kľudne aj celý deň aj keď sa nasypem liekmi , som nervózna a som s malým dieťaťom doma. Ani zďaleka to nie je také vážne ako onko ochorenie ale poviem vám je to náročné ako pre mňa tak pre muža a aj pre dieťa. Nonstop na smrť unavená matka. Ono ten stav treba rešpektovať , môjmu mužovi ako kmitať niekedy aj za mňa neostáva nič iné, ja niekedy ledva existujem dlho som nevedela čo mi je prikladala som to tomu že takto sa má asi žena na materskej cítiť...
Vy to máte iné , partner je iné ako manžel. Ale jedno vám poviem, nikdy mu to nezabudnem a o to viac si ho vážim že je so mnou aj v chorobe je to rovnako ťažké aj pre neho. Ak ho naozaj ľúbite , rešpektujte ho, netlačte ho, na rovinu mu povedzte ale aj vy ako to vnímate, aj chorý človek vie tomu druhému uznať aj keď ten chorý možno trpí zdravotne viac.
@anonym_autor skus sa s nim porozpravat otvorene, ze ked mu bude niekedy lepsie, nech on navrhne, niekam ta vezme, kde to je aj jemu prijemne, alebo aspon akceptovatelne. Ale klobuk dole pred tebou, ze partnerovi chces pomoct 👍🌷🍀.
u nás v rodine sa stalo.
muž onkopacient. dovtedy spoločenský muž , ktorý každú spoločnosť bavil svojimi historkami, mal problém obsedieť doma, kutil, ktorý neustále niečo majstroval.
Pri tejto diagn. po krátkom čase už nemal záujem o spoločnosť, nevyhľadával kamarátov, už ho prestalo zaujímať aj kutilstvo, viac sa zatváral doma. Psychika zohrala svoju úlohu. Asi pred 3 týždňami náhle zomrel.
Buď mu oporou v tomto ťažkom období, prajem veľa síl.
@anonym_autor trocha rozptýlenia by mu pomohlo.Asi už trpí viac psychicky ako fyzicky.Do práve chodí?Ak to zvláda, tak je to zvláštne.Mojej svokre je vždy zle, keď má niekam ísť všetci si myslíme, že má sociálnu fóbiu, ale k šarlatánom nepôjde.
@anonym_autor trocha rozptýlenia by mu pomohlo.Asi už trpí viac psychicky ako fyzicky.Do práve chodí?Ak to zvláda, tak je to zvláštne.Mojej svokre je vždy zle, keď má niekam ísť všetci si myslíme, že má sociálnu fóbiu, ale k šarlatánom nepôjde.
@anonym_472402
Vidiet ze nemas ani sajnu, ja som onko a ked mas problem prejst z gauca do zachodu, o akom psychickom rozptyleni hovoris?
@anonym_autor nás sused bol na tom podobne, z vysokého silného chlapa sa stavala troska, tiež mal rôzne vyšetrenia, vážnu operáciu na zistenie nálezu ohľadom onko. Lekári mu to už vopred naznačovali. Po operácii bolo všetko v poriadku, nález z histologie bol negativny. Sused už veselo chodí do obchodu ráno pre chlebík, v záhrade funguje, keďže je už dôchodca. Nech sa manzel nestresuje vopred, lebo tým škodí sebe aj tebe. Zober ho na krátku prechádzku hoci len na čaj, možno by mu pomohli lieky na ukludnenie. Zbytočne sa stresovať už teraz. Držím vám palce, nech je všetko ok 👍.
@anonym_autor neplanuj, ak mu bude ok a chce ist, chodte von, ak nie, budte doma.
Ak je chory a slaby, tak aj ta prechadzka mu nijak nevylepsi ten den, a mozno je to len dalsia vec "co by mal", ale nema na to sil.. Ja sama som bola teraz 6t v liecbe (ale nie onko), a teda ist von ani pomysliet, vsetko ma bolelo, ja som bola rada ze mozem sediet, a tiez ma rodina tahala von, ze pod, co mas takto zo zivota...no nic, ja som na vonkajsi svet nemala sil.
mam s tym skusenost, ale z opacnej strany, sama som "pacient" tiez si nevieme nic naplanovat, pretoze z minuty na minutu dostanem zachvat a som odpisana na niekolko hodin. samu ma to mrzi, ze musim zmenit plany nie len mangelovi ale aj detom. mne osobne najviac pomaha ked viem, ze partner je tolerantny, stoji pri mne aj v tazkych chvilach a realizuje aspon zakladne potreby v domacnosti ked ja nevladzem. a tiez ma vie rozptylit aj vteyd ked nemozeme ist z domu, napr. lahne si ku mne do postele, pusti v telke film a ja lezim sem tam vnimam a on sleduje... proste je pri mne pritomny. to ze ty mas potrebu "zlesit mu o 40% kvalitu zivota" je pekne ale nespravis to tym, ze o tom budes rozpravat, aby ste niekam isti a pod. on to v tej chvili nepotrebuje potrebuje pokoj a klud. ked mu bude dobre skuste sa porozpravat ako by vam to vyhovovalo obom. byt pri nom alebo ist sama realizovat sa von. ja som niekedy rada, ked ma nechaju samu doma a muz s detmi ide do kina, do hor... drzim palceky
Tiez som onko a posledne roky mam presne take stavy ako popisuje autorka. Z nicoho nic mi je zle/mam ine zdravotne problemy a nikam nejdem. Napr cez vianoce som nebola u mojich rodicov. Bola som tesne po chemoske, tak sla rodina bezo mna. Rovnako je to s vyletmi/obcas aj dovolenkami. Mam stastie, ze muz sa vzdy vedel postarat o seba aj deti a je mi podporou za kazdych okolnosti…
Autorka, ked muzovi nebudes vycitat zmenu planu a budes mu oporou, aj on bude kludnejsi…
@anonym_autor vymysli nejaky program na doma, pozrite si napriklad spolu film.
Planovala by som napriklad nejake veci kde mosem ist aj sama. To ze partner nemose neobmedzuje teba. Musis ist sem tam aj sama lebo pojdes tiez psychicky dolu.
@anonym_autor vymysli nejaky program na doma, pozrite si napriklad spolu film.
@domkakvet mi doma samozrejme mame aktivity spolocne, ale aj tu mu casto pride zle a musime vsetko prerusit a hladat ulavovu polohu.
Je to náročné obdobie , ale teda nie je to zas tragédia, že sa zruší prechádzka, alebo kino, Deti nemáte asi, tak si naplanuj raz za čas program sama, on nech oddychuje. Vyberte sa na prechádzku , keď sa cíti ok, veď to sú aktivity, ktoré netreba nejak extra plánovať . Buďte spontánni a využívajte dobré obdobie .
Preboha, aké aktivity má mať ťažko chorý človek? Svätý pokoj od všetkých potrebuje. Bola som v takej situácii 8 mesiacov, prvoradé bolo zvládnuť tie príšerné bolesti. Na prechádzku som išla, keď som mala lepšiu chvíľku s tým človekom, ktorý bol práve poruke. Nič sa neplánovalo, žiadne zážitky, pripravovala som sa na odchod, nič ma nezaujímalo. Manzel dostal príkaz žiť si svoj život a odpútať sa odo mňa.
@domkakvet mi doma samozrejme mame aktivity spolocne, ale aj tu mu casto pride zle a musime vsetko prerusit a hladat ulavovu polohu.
@anonym_autor tak s tym musis pocitat, ak mu pride zle, nechaj ho oddychnut a rob si zatial svoje, napriklad si popozeraj nieco na internete.
@anonym_472402
Vidiet ze nemas ani sajnu, ja som onko a ked mas problem prejst z gauca do zachodu, o akom psychickom rozptyleni hovoris?
@anonym_9e9616 nepísala, že má onko ochorenie ani či chodí do práce.Tak budú pozerať filmy, skladať puzzle, hrať karty aktivity prisposobia jeho zdr.stavu.
ja som síce zdravá, ale často mávam migrény a vtedy som úplne nepoužiteľná (vadí mi svetlo, zvuk, zvraciam atď), prichádzajú neplánovane, takže tiež často musíme zmeniť / zrušiť plány, stáva sa mi to aj na dovolenke - skoro vždy 1 deň som v posteli, lekári nič nevyriešili
Ahoj, asi len neplanovat. Pravdepodobne mu je momentalne doma najlepsie, a treba mu najma oddychovat. Blizka kamoska si tymto prechadzala. Pamatam si ze sme boli na vikendovej akcii stretko kamaratov, a skoro cely cas boli zavreti na izbe, lebo mu nebolo dobre. To nenaplanujes.... 😔
Je mi to luto a zelam vela sil.