Ako zvládnuť každodenný život v jednej domácnosti pred rozvodom?
Ahojte, s manželom máme dlhodobú krízu, po niekoľkých neúspešných pokusoch na záchranu manželstva smerujeme pravdepodobne k rozvodu. On s rozvodom zatiaľ nateraz nesúhlasí, v manželstve chce zotrvať predovšetkým kvôli deťom (sú ešte pomerne malé) a "okoliu" a uzavrie debatu vždy tak, že "uvidíme, čo bude časom". Ja som z rodiny, kde rodičia ostali spolu kvôli deťom a viem, že taký spôsob zachovania rodiny je najhoršie, čo môže byť. S manželom vieme komunikovať ako rodičia bez problémov, venujeme sa obaja deťom, nie je vo vzťahu nikto tretí, ale ako partneri sme voči sebe tak vyhorení, že len vedľa seba prežívame. Ja však nemám zatiaľ kam ísť (bývame v byte, ktorý patrí mojim rodičom a po rozvode by som chcela požiadať aspoň do času o mestský byt) a on z domácnosti nechce odísť kvôli deťom. Ja jeho rozhodnutie rešpektujem, prieky robiť nemienim, hoci si myslím, že možno práve odluka by nám pomohla vyriešiť to celé definitívne.
Nachádzame sa teraz doma v čudnom rozpoložení, keď obaja doslova trpíme svoju prítomnosť a obchádzame sa, aby sme nezačínali ďalšie zbytočné diskusie, ktoré riešeniu vôbec nepomáhajú. Nech je situácia akákoľvek, mám ho rada ako človeka, otca mojich detí, no takto prežívať po príchode z práce a cez víkendy ma ubíja. Manžel sa do seba v istom momente uzavrie, nekomunikuje, potom dva dni komunikuje, potom zas tri dni nie a nakoniec z neho vyletí všetko nahromadené za 17 rokov a povie aj to, čo ho neskôr mrzí... A takto dookola. Pokúšala som sa s ním rozprávať o tom tisíckrát, bezúspešne. Ja mám doslova žalúdočnú nervozitu, necítim sa doma ako doma, neviem fungovať tak, ako by som si predstavovala. Ja som typ človeka, ktorý aj keď sa trápi, má motiváciu fungovať v každodennom živote ďalej. Vidieť, že sa trápim, ale proste žijem, fungujem. On je typ, keď ho niečo štve alebo trápi, veľmi sa opúšťa a razom sa zastaví preňho svet. Tak je to roky a je jedno, či ide o problém v práci, doma, u jeho rodičov, zdravotný, finančný alebo akýkoľvek. Proste prestane "existovať" a máča sa len v tom probléme, na ktorý nabaľuje ďalšie, ktoré s tým ani nesúvisia. Keď ho vidím celý večer sedieť v obývačke na gauči, raz nasratého, raz nešťastného, inokedy mlčiaceho, potom zas s chuťou riešiť nesmrteľnosť chrústa, už som rezignovala a buď zaleziem a len si čítam potichu alebo sa chodím prechádzať von po večeroch, keď deti zaspia. Ale takto sa nedá existovať a hoci som pre rozvod rozhodnutá, nechcem urobiť nič tak, aby ho to ešte viac naštartovalo bojkotovať ho, skrátka chcem sa s ním rozumne dohodnúť. Preto by som sa chcela poradiť s tými, ktoré niečo podobné prežili - ako sa dá fungovať v jednej domácnosti pred samotným rozvodom tak, aby ten pobyt doma nebol v rámci možností utrpením pre nikoho. Aby to situáciu ešte nezhoršovalo. Mali ste nastavené nejaké pravidlá alebo to treba len celé urýchliť a vydržať? Ja som už ozaj zúfalá a chcem len napriek všetkému žiť, nič viac. A som presvedčená, že aj on, len...
@negymama nie, nie, zle som to napísala. on má kam ísť a po rozvode by v byte nebýval. už sa mi to žiaľ nedá zmeniť v pôvodnom príspevku.
Tiez nerozumiem, preco muza proste nevystahujes a nepoziadas o rozvod, ked mas v tomto jasno... ostanes v byte, kde byvas, on bude bravat deti na vikendy alebo akokolvek sa vy dvaja dohodnete. Toto ze to nechas takto - dava jemu nadej, ze je este sanca to zachranit, on sa rozvadzat nechce... zbytocne predlzujes agoniu obom stranam. Takto ma aj on sancu si najst este dalsiu partnerku, kde to bude klapat lepsie.
a nemoze teda odist uz pred rozvodom? aj tak raz musi odist, tych par tyzdnov ci mesiacov ho nespasi a len sa zbytocne trapite.
pises ze on s rozvodom nateraz nesuhlasi... no a?? na rozvod nepotrebujes jeho suhlas.
@negymama viem, ale tiež nechcem "bojovať" cez deti, ako to v mnohých prípadoch žiaľ býva. a tohto sa bojím aj u nás. preto som proste hľadala možnosti, ako do času, kým sa dohodneme, existovať spolu v jednej domácnosti, pretože chce byť s deťmi. ale asi to veru inak nepôjde.
@anjelicek26 tiež to vnímam podobne a na túto tému som s ním hovorila. môj postoj pozná. v podstate to vníma podobne, akurát že trvá na zachovaní rodiny "kvôli deťom". a ja som sa chcela vyhnúť "vojne", kým sa dohodneme.
Bohuzial to seknutie v urcitom bode musis spravit. Sadnut si, doniest rovno papiere, napisat, co chce on, co chces ty a podla toho sa dohodnut na tom, kde kedy s kym deti, vyzivne podla vydavkov a moznosti. Ked to nepojde, tak predbezne opatrenie na sud... on to pochopi az ked zacnes robit realne kroky... deti o rodicov rozvodom neprijdu, polka deti takto zije, mozno aj viac... je to dnes uplne bezne.
Sa utrapis a nikdy to v sebe nezahojis kym budete spolu. Toto je najhorsia alternativa v pripade chceme rozvod ale sme spolu lebo deti. Ak ten byt patri rodicom,zial on je ten ktory musi odist. Nevies takto pri nom fungovat,ubija ta to. S detmi si moze budovat vztah aj ked bude byvat inde a svoju depku moze liecit tam. Respektive si utriedit myslienky s rozvodom. Na rovinu mu povedz aby si hladal podnajom.
@anjelicek26
@timing dakujem, mate veru pravdu.
Povedala by som mu nech ide preč a za deťmi iba dochádza ako sa dohodnete.Mozno prídete odlúčenim na to, že sa rozviesť nechcete...nerobí Ti dobre ten tlak a atmosféra.Deti aj tak jedného dňa postavíte pred vec, že nie ste spolu.takto mozete spolu žiť ešte rok a to je dlho na taku atmosferu.
A.co je na Tom zložité zit vedľa seba ako spolubývajúci? Veď si normálne stanovte nejaké pravidlá,každý sa starajte.sam.o seba a.najdite si každý sám pre seba v byte svoje súkromie a máš pokoj. Prečo by si mala.s ním.diskutovat? Načo? Riešte bežné veci okolo detí a iné debaty nerieš,je to zbytočne.
ja si naopak myslím že u vás to na rozvod nie je , ale na dočasnú odluku , kedy si uvedomíte či sa chcete k sebe vrátiť alebo nie. Ako si správne napísala vyhoreli ste sami k sebe. To sa stáva .
A čo to je milovať a mať rád ? Ja som veľmi pragmatická . Úplne ti na ňom nezáleží ? Ak by si zajtra zlámal hnáty , nestarala by si sa o neho ? Ak by niekam odišiel dlhodobo nechýbal by ti ? Človek reálne zistí čo ten druhý pre neho znamená až keď odíde dovtedy je to také čo by bolo keby bolo . Ale realita veľakrát toho druhého dobehne a myslím že manželstvo a citový život si ženy príliš mystifikujú .
Ja neviem,co je toto za dobu,kazdy by hned vsetko zahadzoval,rozvadzal...vsak rozpravajte,idte na prechadzku,na vinko,mate deti,spolocne roky za sebou,niecim ste presli....treba rozvijat to,co je,existuje...ci novy vztah je iny??dokonaly??tam netreba robit nic??Zeny.Bije ta?Chlasce?Podvadza?Droguje??To aj mna by hned muz hnal do rozvodu ked mi nieco sadne na nos??Som psychiatricky pacient,k tomu kopa inych diagnoz,mam ciastocny ID,celu domacnost uz par rokov taha on....To ma vypisovat a hnat ma hned k rozvodu lebo som neschopna,chora,nevladzem,mam vykyvy nalad??Moja rada,pracujte na vztahu.
@21oktober si použila veľmi blbý príklad....keby si napr. Dolámal hnaty nejaký môj bývalý a potreboval by pomoc,tak by som mu pomohla,napriek tomu neľúbim žiadneho a k žiadnemu neprechovavam partnerské city,je to obyčajná ľudská pomoc,nič viac. Čiže toto ozaj nie je relevantné meradlo "lásky" a citov.
Dohodnite sa, ze sa odstahuje. Zatial na neurcito. Castokrat prave odluka a odstup pomoze uvedomit si, ci si chybate a teda sa oplati na vztahu mozno pracovat, alebo prave naopak zistite, ze si nechybate a teda rozvod je spravny krok. V spolocnej domacnosti sa iba trapite, pretoze sa pre vas nic nemeni, zijete vedla seba, riesite rovnake veci, ale nedokazete pozriet na vztah zvonka.
@ljzozv presne toto. ale ono to je obojstranne.
@21oktober ďakujem, práveže mne na ňom záleží. lásku by som tu ani neriešila, práve ja som po viacerých skúsenostiach vo vzťahu tá, ktorá sa na to díva (aspoň podľa mňa) pragmaticky. rozvod vidím ako poslednú možnosť, zváženú z každej strany. nezobudila som sa ráno a nepovedala som si, že by to dnes išlo, dnes sa zamyslím nad rozvodom. Boli sme spolu aj v poradni, raz. Psychologička povedala, že problém máme obaja, nielen ja, s čím tam išiel pôvodne. Dotkla sa jeho detstva, pocitov, prežívania a odvtedy sme tam už neboli. on je môj jediný partner, sme spolu 17 rokov, manželia skoro 10, čo nie je veľa, ale zas ani málo, že by sme to "vzdávali" hneď. za ten čas sme sa každý posunuli v niečom, v niečom nie, aj sme sa vzájomne sklamali, pričom veľa zohrala práve obojstranná "nekomunikácia" a ja už neviem, čo robiť. skôr mi ide o to, že ja podľa toho mála, čo on povie, vidím, že uňho vzťah ako taký skončil, ale "v ich rodine sa nerozvádza" a on je odhodlaný v tom pokračovať za každú cenu. ja som navrhla už minulý rok aj dočasnú odluku, rodičia ho volajú opakovane k nim, keď sa cíti doma zle 🙈, ale on nesúhlasil.
@babajaga ja som nikde nepísala, že ho ženiem do rozvodu hneď. problémy máme dlhodobo, posledný rok a pol intenzívnejšie. ver mi, že o zdravotných problémoch viem viac než dosť. takto pred rokom mi vyberali nádor zo štítnej žľazy. a možno práve preto sa na život pozerám inak, ako keď som mala 25 a myslím si, že v živote prídu aj búrky a treba ich prežiť, poučiť sa, nemáčať sa v tom z každej strany roky zaseknutý. a tu si skrátka nerozumieme. každá naša debata končí tým, že je nespokojný so sebou, so mnou, so životom, s prácou... ja som tu ale nechcela rozoberať naše problémy. len hľadám spôsob, ako spolu fungovať tak, aby sme proste nedopadli ako sa tu veľakrát píše, že sa znenávideli tak, že už ani kvôli tým deťom sa nevedia rozprávať... ak si prečítaš, ja práve nechcem voliť spôsob, že donesiem rozvodové papiere a nech sa aj poskladá. hľadám riešenie, ako spolu fungovať určitý čas aspoň ako rodičia, ale netrápiť sa vzájomne viac, ako je nutné. ja viem, že je najjednoduchšie podať návrh a neriešiť. práve toto som ale robiť nechcela...
@dzejn80 ďakujem, ja som to navrhovala v minulosti, nesúhlasil. tiež si myslím, že nám toto nastavenie nepomáha. no uvidíme
@anita6666 no vidíš , mne keď je človek ukradnutý tak mi je ukradnutý a na dolámané hnáty nech si nájde niekoho iného . U teba je to preto tak , že zrejme si nikdy nepocítila intenzívny pocit náklonnosti ( lásky ), tak ideš v jednej emocionálne rovine. Súložím lebo chcem a potom už nechcem , emocionálny výkyv minimálny. V partnerstvách to ale takto nefunguje. Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica.
Asi ani jedna z nás emočne nevyrovnaných by nešla pomáhať bývalému partnerovi od ktorého odišla žena ktorá bola príčinou vášho rozchodu . Zas také martírky asi nie sme.
@21oktober a aby som odpovedala presne na tvoje otázky - neviem si to predstaviť, že by som sa oňho nestarala alebo že by mi bolo jedno, keď odíde. nie. len aktuálne som tak vyšťavená z tohto spôsobu života a vidím, že aj on, že mám obavu práve z toho, že takýmto spôsobom skĺzneme k tej nenávisti, ktorú spomínaš. a ja s tým súhlasím.
Ak ti na ňom záleží tak netreba robiť unáhlené závery a hlavne prestaň riešiťjeho emočné stavy , nech sa s tým vyrovná sám . Jednoducho mu povedz že ak nebude fungovať ako má a ako manžel , tak sa môže stať že si nájdeš niekoho iného a nebude cesty späť. Ale žiadny chlap ťa štastnou neurobí , to len ty sama. Tak sa prestaň zameriavať na neho , ale sa zameraj na seba a deti .
@21oktober ďakujem👍
Ale tak neži taký spôsob života, veď nikto ťa nenúti . Príliš riešiš muža , rieš seba. Vezmi deti na výlet, niekam , choď cvičiť a prestaň stále rozoberať jeho a jeho rodinu . Ver tomu že on si zmenu všimne. Vyhoreli ste a máte brutálnu manželskú krízu , ona prejde len treba vydržať. Mnoho párov tým prejde a častokrát sa rozvádzajú úplne bezdôvodne. Nájdi si iné zdroje čerpania energie a duševnej pohody.
@negymama presne aj mna toto napadlo sila, trpiet vo svojom byte jeho nalady :D a chciet sa vystahovat lebo on je neschopny si kupit vlastny byt ,, za 17 rokov sila
@petkazamborska ja by som ťa opravila, obidvaja nežijú v vlastnom byte.
@autorka..presne viem o čom píšeš..niečo podobné som zažívala ja..keď som sa konečne odhodlala pre rozvod..moja rodina bola proti a tak ma presviedčali, ze kvoli synovi..nech ma komplet rodinu, zostaneme spolu..zostali sme..na chvilu..potom uz som povedala dost..proste som si povedala, ze takyto život nemá zmysel..že aj ja som len človek a chcem žit..aj napriek vsetkym problemom ma nakoniec moja rodina podržala..no i tak som čas pred rozvodom a dokonca i niečo vyše roka po rozvode musela bývať s ex v jednom byte..nikomu to neprajem..ale inak to bohužial v tom okamihu nešlo..doslova som len prežívala, brala nadčasy v práci aby som nebola doma..a cez weekendy brala syna k rodičom..a vlastne utekala z domu..nie je to veru prijemne..ani neviem ako som toto obdobie zvladla..ale zvladla a teraz konečne žijem..dokonca mám novú rodinu, byva so mnou aj môj syn a nič lepšie ma v živote nemohlo stretnúť..viem z vlastnej skúsenosti, že keď už človek celkom "rezignoval"vo vztahu..a ten druhy nie a nie to akceptovat..je naozaj hrozne..u nas to bolo divoke..nebudem tu rozpisovat čo a ako..tiež v tom nebola tretia osoba..ale ten psycho teror som jednoducho nemohla a nechcela znašat a ani to aby trpel syn..Tebe držím palce, nech to zvládneš..naozaj sa treba zamerať na seba samú, veď aj TY si ludská bytosť, aj ty máš právo normálne žit..toto som si povedala ja a hovorim to stále..Ži tak ako chces a ži pre seba a svoje deti❤..držím palce”
@21oktober ďakujem, máš pravdu, ja som už tak zmagorená z toho, že asi riešim zbytočné veci.
@petkazamborska je to byt patriaci mojim rodičom (bývame v ňom sami, máme tu normálne trvalý pobyt) - nie preto, že by sme nemali iné možnosti, ale bola to naša vzájomná dohoda, ktorá s riešením tohto problému nesúvisí. len mi z pôvodného príspevku vypadlo to, že on tam nechce ostať bývať potom, len aktuálne kvôli deťom.
@31silvia12 ĎAKUJEM a držím palce :-*
Píšeš akoby o mne spred 9mesicov. Napíš IP
cim skor to vyriešiš, tým lepšie. Ja som zila podobne, a jedine, čo teraz s odstupom času lutujem, že som to nevyriešila hned , ale 3 roky sa snažila zachranovat . Stálo ma to veľa dusevných sil, privodila som si zdravotne problemy, nestoji to za to, proste ak nechcu obaja , neni ina cesta....
Baby maju pravdu, je to zrele na to seknutie. Mysli na to svoje zdravie, o to viac,ked si uz mala problemy
ja nechapem , ye preco ked byvate v byte ktory patri tvojim rodicom, mas ty po rozvode hladat mestky. lebo on sa rozhodol ze v byte ostane kvoli detom...
to je co za blbost. Nepredlzuj tuto zbytocnu komu. urychli rozvod, muza vystahuj, a ked chce byt s detmi dohodnite sa na stretavani, pripadne na striedavke a hotovo. preco by si mala jeho trpiet v byte, ktory mas od rodicov. vsak nech si podnajom ci mestkz byt hlada on.... tam mozu deti k nemu chodit.