Ako zvládnuť napäté vzťahy s rodinou manžela?

Ahojte,
rodicia mojho manzela su fajn - len na prvy pohlad :D.
Su komplikovane povahy. Usudzujem to zo vztahov v ich rodine, komunikacii, a mnohymi skusenostami, ktorymi som si s nimi presla. Svokra je este ako tak ok, pokorna, nerobi naprieky. Ale svokor, je náladovy stary chlap. Ziarli, ze som im “zobrala” syna ? Ja vazne neviem. Sme zobrati, mame dieta, ktore svokrovci miluju. Chodime k nim velmi casto, na druhu stranu republiky. Ked nechodíme , frflú ze na nich kašleme. Ale ked sme u nich, prve dni su ok, no potom narasta napatie a svokrovi akoby u nich vadíme…. Hoc mame svoju izbu, priestor, on sa s nami normalne bavi, je citit ze nas ma “dost” a nema ten svoj klud, pivko, telku…. Teraz sme u nich pretoze cakam druhe dieta, byva mi zle, tak sme sem prisli opat na dlhsie, ze nam budu pomahat, sami to velmi chceli. Donútili nas zrusit opatrovatelku , ze jasne ze radsej budu s malym oni. Sme tu par dni, no a svokor ma zase jeho naladicky. Prvych 5 dni bol ok, a dnes uz ze nezoberie maleho von, ze ma po ušné dierky uz prechádzok, ze mame dat dedovi pokoj (poznamenám ze dedo je fit, 70 rocny clovek, ale ok, respektujem ze ma rad svoju pohodu). Vcera a dnes uz ani neprisiel ku kupaniu, ze si mame toho divocaka okupat sami. Ze ho oberá o veskeru energiu. Ani sa nas posledne dva dni nespýtal ako spal, ako zaspaval, predtym to riesil cely den, pokym nevedel vsteky detaily.
Manzel ma odist na pracovnu cestu, ja som tu chcela zostat, ale obavam sa, ze úmerne aj mne budu narastat na neho nervy tak ako jemu na nas :D snazim sa mu vyhybat ako sa da. Ale je to tazke.
Napriklad dnes som potrbovala dovarit obed. Svokra v praci. Manzel pracoval z izby. Maly krical v ohradke, tak som ho zobrala ze ideme do pivnice dole schodmi po zeleninu. Povedala som to nahlas, myslela som ze svokor pride k nemu. Povedala som to druhykrat, nic. Videl ze ho beriem , ze sa idem trepat tymi naozaj strmými schodmi s nim na rukach, ale nic nepovedal. Pozeral na Facebooku reels videa - to je teraz jeho obľuba 🙂. Ja nepotrbujem aby sa staral aj o mna, len som cakala, ze mi s malym pomoze,… ale ok. Ked ma videl manzel vychadzat po tych schodoch, skríkol, a svokor zrazu ze som mala povedat, ze on nevidel. Prd makovy, jemu sa len nechcelo… lebo Ano, nas syncek je fakt akcny a dava zabrat.

Manzel to citi, ze to nieje uplne ok, ale vraj to nemam riesit A ze aj tak bude jeho otec revat ked budeme odchadzat. No ja mam chut zduchnut uz teraz , aj ked viem, ze sama s malym to davam teraz tazko.

Nemam chut ist s nim do nejakej konfrontácie, alebo ho prosit , ziadat, o pomoc, ktoru nam ponukli a (aj) kvoli ktorej sme tu.