Ako zvládnuť náročné kamarátstvo s mentálne chorou priateľkou?
Ahojte, neviem, ako sa mám zachovať, tak som si prišla po radu. Mám jednu „najlepšiu“ kamarátku, s ktorou sa bavíme od 12 rokov. Chodili sme spolu na základnú, strednú aj vysokú školu.
Na začiatku dospievania bola úplne normálna. Keď sa nad tým zamyslím, boli tam síce známky OCD a ADHD, ale na prvý pohľad by ste si to nevšimli. Možno až po pár mesiacoch by ste si všimli, že všade mešká a potrebuje mať všetko perfektne upratané.
No na konci strednej školy sa k tomu pridala depresia a úzkostné stavy. Snažila som sa jej pomáhať v škole tak, že som ju o všetkom informovala. Ak niečo nestíhala, pomáhala som jej s tým, kryla som ju, keď pravidelne chýbala v škole…
Asi v druhom ročníku na vysokej som si však začala uvedomovať, že ja do toho kamarátstva dávam 80 % a ona len 20 %. Na vysokej sme si nenašli nových kamarátov a zostali sme len my dve. Keď som ja od nej niečo potrebovala, odpovede boli typu: „Prepáč, ja som na hodine nepočúvala,“ alebo „Prepáč, ja nestíham.“
Najhoršie bolo robenie skupinových prezentácií. Ona celú dobu nič nerobila, potom v noci pred prezentovaním nám poslala nejaké texty a na samotné prezentovanie ani neprišla. Je ťažké viesť takéto kamarátstvo s niekým, na koho sa nedá spoľahnúť.
Pravidelne ruší stretnutia, keď sa máme stretnúť, neodpisuje niekoľko dní a keď jej napíšem, že som si už spravila sama to, o čo som ju v predošlých správach požiadala, tak v sekunde odpíše: „Prepáč, mala som depresívne stavy,“ alebo niečo podobné. A potom sa mám vlastne ja cítiť zle, že som na ňu bola nahnevaná za to, že mi nepomohla.
Aby som to skrátila. Neviem, či mám alebo nemám toto kamarátstvo ukončiť, lebo čaká nás ešte posledný spoločný ročník na vysokej škole. Už sme raz fungovali v škole ako pohádané a bolo to nepríjemné, viesť takú tichú domácnosť.
Tento rok budem mať aj svadbu a rozmýšľam, či ju vôbec pozvať. Nemôžem ju dať ani ako svedka, lebo by si určite zabudla aj občiansky preukaz. Ale zároveň keby som ju nepozvala, pravdepodobne by to vytvorilo konflikty.
Čo by ste urobili vy?
@beasy odla opisov ostatnych komentujucich je skor vynimka. Takito ludia sa vacsinou nemenia. Autorka tiez pise, ze by potrebovala oporu a pomoc a od tejto "kamaratky" sa jej opakovane nedostava.
@anonym_3e28a3 vacsinou to ale vychadza o toho ze ked clovek ma sam problemy nevie pomahat v danej situacii niekomu inemu, to z neho ale nerobi zleho cloveka, nepoznate ju ako osobu a neviete co za tym je, cize je dost povechne ju takto sudit..
Ja mám ADHD diagnostikované v dospelosti. Sám psychológ, aj psychiater mi potvrdili, že mnohé veci proste nemôžem ovládať. Proste ADHD je ako orchester, kde všetci hudobníci vedia hrať, ale chýba dirigent.
Nástroje sú dobré, ale ťažko sa zosúladia v správny moment. Vďaka diagnóze mi je ľahšie lebo viem, že ju mám a že nie som vyvrheľ ako som si vždy o sebe myslela. Ale práve vďaka týmto diskusiám mi je ťažko, lebo vidím ako ľudia stále nechcú vidieť ako ťažko sa ľuďom s ADHD žije a nevedia s tým nič robiť. Len možno dodržať svoje rituály ktoré ich udržia v akom takom klude.
Píšeš, že ti je dobrá kamarátka, vie tá vypočuť, ale taktiež píšeš, že ti nevie pomôcť v škole. Čo je pre priateľstvo dôležitejšie? Premna to bola vždy blízkosť človeka. Pre teba je to asi nieco ine. Budem úprimná - príde mi to smutné. Samozrejme je tvoje právo prerušiť kamarátstvo. Ale z toho čo čítam ma zarážaju dôvody. Asi na to pozerám príliš zo svojho uhla pohľadu, uvedomujem si že nie je ľahké pochopiť, že druhý človek určite veci nerobí naschvál. Želám všetkým aby náhodou nemali dieťa s touto diagnózou, lebo možno až vtedy im príde ako ťažko ho spoločnosť bude vnímať. Je to veľmi smutné. Veru, z mojich 4roch detí túto diagnózu jedno ma. Dá sa s tým zit, samozrejme nie je to žiadna tragédia. Ale aj tak príde človeku ľúto ako ľahko sa takýto ľudia odsúdia v spolocnosti.
@anonym_autor možno tým, že ty nad ňou dohliadas, sleduješ aj jej termíny a vždy sa na teba spoľahne, tak vlastne ona si žije svoj život, čo možno ani nie je dobré pre jej budúcnosť. Veď vždy nebude niekto, kto bude pomáhať. Ona sa musí spoľahnúť sama na seba. Ty nebudeš po jej boku zvyšok života. Možno by si mohla poľaviť zo svojej pomoci, menej jej volať, menej sa starať...