Ako zvládnuť partnerovu prácu v zahraničí?

Manžel 3 mesiace pracoval v zahraničí. 3 týždne tam 2 doma. Ani ja, ani on a ani deti sme to psychicky nezvládali 🙈 takže skončil a vrátil sa späť. 😊

Môj začal pracovať teraz v Nemecku a zvykám si ťažko. A syn sa nonstop pýta naňho. Sa desim co bude keď príde domov a zasa odíde

@saska.j to poznám :(

@mariska1989 tak každý je iný a každý to berie inak

Do toho ja v 6tom mesiaci takže je to na prd bohuzial

@saska.j a keď je človek citlivá povaha, tak ešte ťažšie :(

Keď sme mali malé deti nerobil v zahraničí. Keď deti odrástli začal robiť v rámci EU. Zvládam to úplne normálne. Niekedy ide na pár dní, niekedy pár týždňov. Najdlhšie bol 2 mesiace v kuse.

Je to o zvyku,máme cieľ,ktorý keď splníme, naše plány a sny,príde domov.plnohodnotne všetko zvládam,je to ale o hubu
Viem ale že to skončí, nie je to na stalo
A som vďačná, že máme možnosť takto zarobiť, teda manžel a že tým pomôžeme ,pomáhame aj deťom do budúcna
Máme veľmi dobrý život, nemusíme obracať každé euro.

@autorka

Ťažko, i pretoho, ktorý odchádza...

Za tie peniaze je to najväčšia daň, "nebyť so ženou, rodinou a počuť do telefonu plač detí a otázky, kedy prídeš..."

Keď sa človek zbaví hypoteky (najväčšia mašľa), zariadi si byt, dom, auto, potom je sveta žiť a prezivať i zo slovenskeho platu.

Najlepšie, ak je možnosť, aby partnerka pripadne i s malým dietatom isli s ním (ako na dovolenku), pendlovat spolu... to je sveta žiť všetkým 🥰😎 (len taku partnerku stretnúť/mať ktorá sa nebojí... , a pracovat na HO sa da tiež, ked sa chce... alebo tam, ak by chcela...)

A to v tej dobe videočet nebol keď sme začali byť id seba . 3 týždne týždeň doma . Najhoršie bolo keď sa narodila dcéra vtedy púšťali na 4 deň domov ja som sa musela pýtať o deň skôr aj s malú a manžela som nevidela 2 mesiace vtedy . V dnešnej dobe sa to dá v pohode . Voláme si 3 x za deň videočet a par x normálne plus dosť píšeme takže isto sa to zvládnuť da . Všetci sme si zvykli na takýto život

Môj manžel od decembra pracuje v zahraničí, zobral len jednu sezónu čiže v apríli mu konci zmluva .
Už keď mal odísť ,deň pred odchodom už mi slzy tiekli , deň odchodu katastrofa , som sedela pri dverách s plačom. Druhy den som vyzerala v robote strasne . Nespavost ,oci opuchnute.My sme strasne na seba naviazaní tak som to ťažko zvládala. Teraz príde o par dni domov tak neskutočne sa naňho teším ale viem ,ze zas pri odchode bude plač. Je to ťažké si zvykať, ze som na všetko sama keďže doma mi veľa pomáhal. Chodím o 18.00 h z práce a byť na všetko sama je zle. Ešte máme aj dcérku. Každý deň mame videohovor ,čiže aspoň ho tak vidím. Aj prenho je to ťažké, radsej by bol snami. Dá sa to nejak tých pár mesiacov vydrzat ale dlhodobo by som nechcela byť bez neho.

Môjho jediný raz "povolali" na služobku do Nemecka, mal tam len niekoho niečo zaučiť na ich pobočke. Bol preč mesiac a niečo a bola som totálne rozobraná do posledného šróbika. Obdivujem každú ženu, ktorá má toto ako bežnú realitu a ich vzťah to zvláda.

Záleží od toho, či ide preč na dlhšie a jednorazovo alebo pravidelne v istých intervaloch. Zažila som.si oboje.
Akom dieťa- otec chodieval na týždňový neskôr na 2-3mesiace a potom 2-3tyzdne doma. Mamka bola na našu výchovu v podstate sama. Telefonáty raz za týždeň. Otec nevedel o našich krúžkoch, študijných výsledkoch,..Keď bol doma, snažil sa nám to vynahradiť, ale proste rozbalil nám náš zabehnutý systém. Takto sme žili 20 rokov. Rodičia dnes nemajú spoločné záujmy, sedia doma vedĺa seba.

V mojom manželstve sme mali situácie, keď manžel kvôli práci bol pol roka - rok v zahraničí. Samo, medzitým prišiel na dovolenku domov. Zvládli sme to, aj keď každá rozlúčka bola ťažká. (Aj Vianoce bez neho sme si prežili) O to viac si vážime spoločné chvíle. Teraz keď ide na služobnú cestu na týždeň, už som smutná, že zase sama na všetko.. Ale čo to je týždeň, to zbehne. Deti sú naučené, že keď muž nie je doma, sú o to viac nápomocné a samostatné, pomáhame si navzájom.
Niekedy si proste nevyberieš. Ale dlhodobo žiť vzťah týždňovkach by som nechcela. A ak je možnosť hoci len dochádzať, stále aspoň popoludní/večer byť spolu, je aj to viac ako len víkend.

@michal_dr to máte veľkí pravdu

@mariska1989 no len nie každý môže toľko telefonovať a vypisovať keď je v práci. Max cez pauzu

@dupinka tak ešte že vám robia spoločnosť detičky 🙂

Však áno len cez pauzu . Obed . Fajčiarska minútová . Keď prechádza z haly do haly a ma 5 min pauzu .

Môj bol preč pol roka a bolo to najhoršie obdobie v mojom živote. Žiadne peniaze mi za to nestoja. Deti za ním stále plakali, ja som padala na hubu, nehovoriac o tom, že sa mi zhoršil spánok a odvtedy mám problémy. A to už sú roky. Milujem naše obyčajné jednoduché popoludnia, len vďaka nim vládzem fungovať. Stretnúť sa po práci, vypiť si kávu, porozprávať, večer sa spolu túliť pri telke. Nič extra, ale nevedela by som bez toho existovať. A možno si to tak vážim práve preto, že viem, aké to bolo byť bez neho.

Podľa mňa sa dá dobrá práca nájsť aj na Slovensku, ak je človek šikovný. Ani cent nestojí za to, aby bol muž v zahraničí a jeho manželka a dieťa/deti tu. To je čo za život??????

Normálne už to ani nevnimam keď ide keď príde. Príde mi to uz ako súčasť života, prestala som to po čase riešiť. Chodím do roboty, dieta do škôlky tak ten čas co nieje doma mi ubehne ani neviem ako.