Ako zvládnuť ťažkosti s toxickou rodinou?
Prosik vopred nesudte ma, potrebujem to len dostat zo seba a nemam sa ani komu zdoverit. Moja rodina to je cele zle. Pokusim sa co najkratsie no je vela toho co ma trapi. Foter alkoholik co narobil dlhy a vsetko prepil, nastastie som ho roky nevidela. Mam dvoch bratov ktorych spravanie je otrasne. Ku mne aj k mame boli vzdy odporni, neznasam ich. A tu je problem a tym je moja mama. Ktora im toto dovolila a doteraz dovoluje. Obskakuje im rite a necha so seboh jednat ako s handrou. Ona je typ ktory sa upne na niekoho az prilis citovo a ona sa upla prave na mna. Ona je roky doma ma nejake problemy zdravotne ale nic prilis vazne. No vidno to na nej. Je ubita zo vsetkeho hned hotova aj ked je mensi problem hned narieka a to jej ja pomaham maximalne ako viem. Vsetko je zle je negativna a mne by najradsej riadila cely zivot aby som bola doma ako ona a hlavne pri nej
Ja ti rozumiem asi najlepšie. Uz nemám nikoho a je mi dobre😁 otec "nemam", on sa nestará od kedy sme sa narodili. Brat vypočítavy smrad ktorý ma rad iba sam seba, v živote mi nepisal k narodeninam ani nijak inak. Pokial nepotreboval peniaze. A matka, to je ako samotny satanov posol. Odporna na všetkých, zlyhala ako rodic, ako clovek, manipulátorka, ktora uraza a ponižuje aj vlastne deti, vulgarne im nadava. Tak to islo cely zivot. Nepomohlo, ze som jej vyplatila byt, vsetky dlhy, zariadila byt, zrenovovala,... stala ma desiatky tisíce a nedostalo sa mi ani pos*aneho dalujem. Pokracovala v urážani mna a aj mojho muža, ktory jej skákal okolo zadku vzdy ked potrebovala. Ja som z nej uz bola na nervy, nespavala som, mala som extremne vysoky tlak, srdce mi bilo ako besne vždy ked sme tam isli. Svojim chovanim docielila, ze uz nikoho nema. Po poslednej hádke som si povedala ze stačí. A odstrihla som ju. A lutujem oba jedinu vec, ze som to neurobila skorej. A tiež sme boli jedna na druhú naviazane. Ver mi, ze pride bod, kedy si povies ze "A DOSŤ"
Nevidela som ich uz niekolko rokov a je mi to šuma fuk. Je mi skvele, nema mi byt za cim smutno.
Mas 30. Uz je cas nezvalovat vsetko na nu.
Tvoja matka zije prazdny, bezcielny zivot. Nabrnkol si ju alkac, spravil jej deti, vychovala ako vedela, teda skor nevedela... Bratia su aspon zamestnani, ako chlapi co k comu? Keby bola v robote, trocha sa socializovala, tak nema ocakavania, ze polka tvojho casu patri jej. Este by v poho mohla 10 rokov makat, ma vobec nieco odrobene a plati si odvody? Jednoducho sa vypar🌀z jen zivota, z celej podarenej rodiny, mozno z SK. Nic si nevycitaj, ty nie si zodpovedna za jej pohodlie a pohodu, to nech si riesi sama, v robote😂
Už konečne prestan okolo toho kecat a obviňovať druhych. Preber zodpovednost za svoj zivot a vypadni z SK!
Vies nejaký jazyk? Akú máš skolu? Kde si pracovala?
A koľko máš rokov ? Čim skôr sa osamostatniť...
Viem, nieje to jednoduche, budes sa musiet postavit do svojej vlastnej sily a prebrat zodpovednost za svoj zivot. Hovorim z vlastnej skusenosti, ale ja som urobil vsetko co bolo v mojich silach, aby som co najrychlejsie opustil domov. Odisiel som do zahranicia, postupne sa nase vztahy urovnali, ked som si v sebe upratal. Nesnaz sa za kazdu cenu vyhoviet niekomu, kto nieje ochotny sa sam zmenit. Prajem ti vela stastia a odvahy si dovolit urobit tento krok k slobodnejsiemu zivotu. 🙂
@googlinqa @thunderbird aj citate, co pise? ona JE zodpovedna za svoj zivot, zije sama, ma pracu, stara sa o seba sama.. kto nie je zodpovedny za svoj zivot, je jej matka, ktora si z nej robi psychickeho otroka a ona sa nevie odhodlat to utnut, lebo jej je mamy luto.. takze ona nic nemusi preberat, jedine musi nechat prebrat zodpovednost za seba svoju matku.. to je cele.. ona sa zivota neboji.. len ma matku ako gulu na nohe
Urobila si pár dobrých a dôležitých krokov,ale podľa mňa potrebuješ aj terapiu a pomoc psychológa aby si to dotiahla do úspešného konca a žila šťastne
Prepac reanda, ale asi si pod pojmom zodpovednost kazdy predstavuje nieco ine. Moja interpretacia zodpovednosti si za svoj zivot znamena aj zodpovednost za svoje myslenie, spravanie, vnimanie, pocity, emocie, vztahy, zavislosti atd...nie len to ze sa clovek dokaze o seba postarat a zabezpecit si byvanie. A ked jej matka nedokaze prebrat zodpovednost za svoj zivot, za jej spravanie, lebo aj za to je clovek zodpovedny, tak ten krok bude musiet urobit autorka. Alebo ma cakat az pokial jej matka neumrie a potom uz bude slobodna?
@thunderbird a pisem ja snad o niecom inom? vy jej pisete, ze sa ma co najskor osamostatnit a opustit domov, ale to ona uz davno urobila
Prepac mi to, opustit domov v zmysle, nejaku dobu tam vobec nechodit. A osamostatnit sa dusevne, nechodit s gulou na nohe. Zle som sa vyjadril. 🙂
Viem o com hovoris, dokym som mal priatelku a najlepsieho kamosa s ktorymi som sa o tom vedel vykecat bolo to v pohode ale veci sa zmenili a clovek pride na to ze nema ani tu rodinu, resp ze rodina ho nici este viac nez okolnosti. Musim uznat ze sa mi paci ako si vies spravit ten odstup a objektivne zhodnotit ako ta to poznacilo a asi to je asi to co ta na tom stve najviac..(mna urcite)je mi luto ze sa ti to stalo ale nejsme jedini, ja som tiez odisiel do zahranicia, lutujem ze som to nespravil davno, najlepsie odist prec od tych ludi aj ked mami mi je luto ale zaroven ju aj neznasam za to ze to dovolila...
nezavidim ti a veeeelmi dobre ti rozumiem...
Áno, je to choré.Ma uzkostnu poruchu, alebo aké zdravotné problémy?tak ty si evidentne ina povaha ako bratia a preto sa fixuje na teba.Stale je to mama nerobila by som žiadne odstrihavacky a pod, ale chrán si svoje.Si dospelá a argumentuj
von pôjdem veď sa oblečiem...asi to nemala s otcom ľahké ustupovala, tri deti tak sú aj také citlivé placky.Co narobis asi bola vždy taká citlivá.Ale sedieť denne a zapĺňať jej samotu nemôžeš.Ona musí mať okolo seba nejakých ľudí s ktorými sa porozpráva a tak....cítiš sa jej zaviazaná a vinna, že je sama a potom sa búris, že nezies svoj život.