Aký máte názor na manžela s problematickou komunikáciou?

@anonym_autor Precitala som iba prvu vetu. Vsak bol taky aj pred svadbou.

@anonym_autor že to normálny človek nie je je obyčajný sebec , proste človek , ktorému by som sa snažila vyhnúť všetko čo píšeš sa presne hodí na môjho svokra a som rada že ho nevidím aj muž vie aký je jeho otec zakerak však mne pred ním povedal že som veľké nič

@anonym_autor keď to takto manželka vníma prečo je stále vydatá?

Tak už keď si si ho vybrala, tak nájdi spôsob komunikácie, ktorý neprerastie do takejto formy, Lebo toto pekným slovom nepôjde. Ale ťažko si predstaviť podľa popisu, ako to prebieha a na čo konkrétne takto reaguje. Vtip nevtip.

@januska12323 Asi má iné úžasné vlastnosti😁.

Cistokrvny manipulator. S takym hadku nikdy nevyhras. On je vzdy obet.

Manžel má poruchu osobnosti a psychicky ta týra. Tu nejde o sposob komunikácie ale o to že sa k tebe chová zle. Toto nie je zdravý vztah a nechapem prečo s tým clovekom žiješ. Jeho prava tvár a skutocna osobnost je tá verbálne agresívna keď je mily hra divadlo aby ta uchlacholil

@gribka1 iste 😁

@anonym_e26871 nie nebol,ten môj sa dokázal pretvarovať dosť dlho

@anonym_autor ty poznáš môjho exa?
Ako vidíš,je ex.....s ním sa jednoducho nedalo......a nie,nebol taký pred svatbou.

na nom je podla mna problematicke vsetko
zo skusenosti: tento typ ludi je narcisticky a egoisticky
nezmenis ho, na to asi musis odist a on by musel zacat s terapiou a sebareflexiou, aby sa vobec neco o milimeter pohlo a ani tomu by som nedavala nadej
ako spomenute porucha osobnosti

a inak - chce ta umlcat. cista manipulacia. moze ta to uplne znicit

Iracionálny výbušný cholerik s veľkým egom bez sebareflexie a pokory, neschopný kontrolovať svoje emócie by sa nikdy nemohol stať mojím manželom. 👌🏻

@anonym_autor o manželovi si nemyslím, nič, nebola by som s takým, ale myslím si o manželke. Nerozumiem, prečo je s takým chmuľom. Ešte by som vyskúšala s panvicou po hlave, ale myslím, teda viem, že je to zbytočné. A neverím, že pred svadbou bol majstrom v dialógu

pisem vam vsetkym v podstate. ano, cim dalej, tym viac som si ista, ze ide o manipulatora a narcisticku osobnost. mali sme neuveritelne podobne detstva, nenaplnene a relativne smutne. ja som sa rokmi vypracovala z uplne nemoznej a prisernej osoby na osobu, ktoru ludia radi vidia, doveruju a vedia, ze nikdy nepodkope nohy. nikomu. trvalo mi to viac nez 20 rokov pochopit zivot a to, ze ak nechcem skoncit v situacii, v akej su rodicia, musim sa zmenit ja. on toto ale akoby nepochopil. on ako keby sa neposunul. snazila som sa ho chapat, povzbudzovat v jeho konickoch, byt mu k dispozicii, pomahat. pomahal aj on, nemozem povedat. mohla som sa v mnohych situaciach nanho spolahnut. ALE akonahle prisiel den "D", den hadok, vykrical mi este aj vsetku pomoc a oporu, ktoru mi dal. akoby som ja jemu nedala za roky nic.

niektore sa pytate: preco si stale s nim? rozumiem tejto otazke, je tu milion tem s podobnymi problemami zien a pytam sa ich prakticky to iste. mozno je to preto, ze uz nie sme najmladsi a 90% casu s nim stravim celkom pekne? len potom pride tych 10%, kedy ma rani, v podstate mi ublizi a ani pri troske normalnej komunikacie - co je vzacnost, absolutne, ale absolutne nepripusti, ze urobil chybu. keby aspon v niecom, nie.

ano, zamyslam sa hlboko nad tym, ci chcem toto dalsich povedzme 10 rokov?

v situacii, v akej my dvaja zijeme, v podstate nevidim problem, mam kam ist a ked sa situacia vyhrocuje, aj idem. potom sa zase uvedomi na par mesiacov, aj to pekne klape, ale potom zase pride zlom. asi ako u alkoholikov, ktori chcu prestat, ale nemaju sil. par tyzdnov su cisti a potom sa zryju pod obraz. tak nieco podobne mam aj ja. par tyzdnov-mesiacov krasa a potom taka smrst, ze si vypocujem vycitky aj za take veci, ktore boli pred 5-7 rokmi a ktore som davno pokladala za uzatvorene (a stale ide o hluposti, nie nievera, nie peniaze, nie rodina, hluposti).

nemajte mi to za zle, nepiste mi, ze som hlupa. nenazvala by som sa vobec hlupou, lebo citim cim dalej tym viac, ze toto nikdy nebude inak. paradoxne mi prave dnes snad po prvykrat ozval po tom, co bola nezmyselna vymena nazorov. ze ho to mrzi, ako to dopadlo. pri rozhovore, ktory som viedla konstruktivnym sposobom, som vycitila, ze ano, jeho mrzi to, ze som jednoducho pocas toho nezmyselneho rozhovoru (hadky) asi po 30 minutach vstala a odisla prec. ale vobec ho nemrzela ani jedna vec, ktorou mi ublizil. hoci to nepovedal priamo, cely rozhovor viedol sposobom, aby som si ja uvedomila, ze jeho chovanie je dopadom na to, ako som k nemu za posledne obdobie pristupovala ja. cize zaver: ja som to pocitila opat tak, ze ja som vlastne pricina tej jeho beznadeje, z ktorej vznikla jeho zlost pri vymene nazorov.

vobec si neuvedomuje, ze cim viac je takych situacii, tym viac s nim nemam chut travit cas. na zaciatku nevidi seba a svoje chyby, ale mna a to, co som ja urobila zle. nie som neviniatko, ale ano, zaboli to. a hoci nechcem dopadnut ako rodicia, mam pocit, ze cim dlhsie s nim budem, tym viac sa tento vztah podoba vztahu mojich rodicov.

mozno bude tato diskusia dobra aj pre dievcata, zeny, ktore su mlade a maju este milion prilezitosti na lasku alebo priatelstvo s nejakou spriaznenou dusou a vcas sa spamataju. ja už takto fungujem prakticky 10 rokov, uz som stara. ziadost o rozvod mam napisanu, stale vaham.

cim dalej, tym viac som presvedcena, ze do roka a do dna ju podam, nemozem si pomoct, napriek vsetkej mojej snahe, pristupu, zaujmu o komunikaciu, napriek vsetkemu sa roky nic nemeni. zacinam byt z toho poriadne unavena.

@doriiis ano, mam pocit, ze je to majster manipulator. milujem ho, ale nie som sprosta a vidim, ze to kraca pomaly (pomaly vdaka mne, mojej snahe, mojej laske, niekedy obete) do jednej velkej riti. uvedomujem si to a akoby vidim tu buducnost, hoci stale si ju nechcem pripustit, akoby som na to nebola psychicky pripravena, akoby som potrebovala este 10x "preplesk" (chap slovny), kedy si poviem: uz ale naozaj stacilo. roky mi to nevrati, som uz v podstate na 90% odsudena na samotu v starobe, ale aspon uz nebudem znasat niektore tieto nezmysly, ked sa odhodlam ukoncit tento vztah.

krasna ironia je, ze je to on, kto tvrdi, kolko sa obetoval, kolko toho pre mna urobil (nehovorim, ze nie, velmi vela mi pomohol aj on). ale rozdiel je v tom, ze veci, ktore som urobila prenho ja a tiez ich nebolo malo, som mu nikdy, nikdy nevykricala, nikdy nepouzila proti nemu a uz vobec som v ramci hadky si nevymyslela loz, o ktorej by som vzapati tvrdila, ze povedal on. naopak, on taketo manipulativne techniky pouzije pri kazdej vaznej vymene nazorov - cca 4x do roka. nie je to denna zalezitost, ale som uz dost stara na to, aby som niekolko tyzdnov v napati ocakavala, s cim zase pride? co si zase vymysli, comu sam uveri a ja sa budem znova a zase snazit mu to "vysvetlit", ze ja som to ci ono vobec nepovedala? fakt som unavena.

a dakujem vam vsetkym za nazory a pohlady. utvrdili ma v tom, ze vidim situaciu triezvo. a nie, nebudem davat tomu cas donekonecna, chcem mat, na rozdiel od mojej matky, pokojnu starobu. dakujem a verim, ze aj tato diskusia bude pre mnohe ine zeny vystrahou pred zotrvanim vo vztahu s podobnou osobou, odkial asi ine vychodisko a riesenie, ako rozchod, nebude. alebo teda jednostranne trapenie, vsak ano.

Napíš mu to, kľudne, čo on urobil pre teba a ty pre neho, kam to vedie, z čoho máš strach. On to komplexne nevidí, živí v sebe tú ublíženosť a nevie z toho von. Možno mu to pomôže pochopiť a pracovať na sebe. Ináč to nedopadne šťastne.

@gribka1 ked boli pokojne a pekne chvile, niekedy som sa vratila k problemu, z ktoreho vznikla hadka (nemozem si pomoct, musim napisat, ze jeho pricinenim, lebo ved - ako som uviedla v diskusii, on akoby nevedel komunikovat). tak maximum z jeho strany bolo to, ze mlcal. asi aby nevyvolal dalsiu hadku alebo co. mlcal. presiel to mlcanim alebo mi rovno povedal, ze on o tomto nemieni debatovat, ze mi povedal svoje a viac sa k tomu vracat nebude. ze ci chcem znovu vyvolat hadku ja? pritom som ho poziadala len o pokojny rozhovor, kde sa obaja zamyslime nad tym, ako vylepsit vztah, comu sa vyvarovat (ale obaja, lebo ja som si vedoma, ze urcite 100% chyb nie je mojich). nie, neexistuje. z kazdeho takeho pokusu som v podstate vysla ako porazeny, ktory sa snazil, ale neuspel. bud to mlcal alebo moj pokus o komunikaciu prekrutil tak majstrovsky, ze som "vyvolala" (ako inak - ja) novu hadku preto, lebo som sa sprtala v zalezitosti z predchadzajucej hadky. nie, ziadna snaha z jeho strany uznat, ze chybu urobil aj on, nielen ja.

ako, ja chapem, ze on to nevidi, on to nevnima, jednoducho on sam je obetou svojho detstva, je mi to luto, lebo inak je to naozaj dobrak, mily chlap. vazne. neublizuje ludom, pomaha, ak treba, ale v oblasti vztahovej - tam ma ocividny defekt, kde nechce alebo absolutne NEVIE pracovat s emociami. nedokaze mat otvorenu mysel a zamysliet sa nad tym, ako to vnimam ja napriklad? ci ma neranil? neda sa to niekedy inak? neda sa tej zene povedat milsie, co ma nasralo? vysvetlit jej slusne, ze som niektore veci vnimal asi uplne inak, ako to myslela a dotklo sa ma to? NIE. toto on nevie, nechce, alebo odmieta. a mna to trapi a ubija a unavuje. a akosi citim, ze po tych rokoch sa to uz nema sancu ani zmenit, on sa nema sancu zmenit, lebo ocividne sam asi nechce.

@anonym_autor ak s nim chces ostat (nevidim dovod ale tak asi deti, hyppteka, "co povedia ludia" a pod) tak ho nechaj vyvrieskat sa a nijako prilis nereaguj. Je vtedy zacykleny, nevnima len potrebuje vydat nahromadenu frustraciu.

@anonym_autor myslím si, že pokračuje v tom, ako bol výchovany. Čo však teba nemusí zaujímať. Každý, keď chce, sa môže vymaniť zo vzorcov, v ktorých vyrastal.

Autorka ešte ťa nezomlel. Vidíš veci jasne rozumne si stále duševne v poriadku a vieš problém opísať logicky a máš nadhľad. Všetko čo píšeš je fakt. Vidíš to dobre. Len to uviesť do života. Aj keby si mala koľko rokov alebo žiť už iba rok nemusíš ostať v tomto psychickom bahne s ním. On si svoju cestu vybral nie je tvojou povinnosťou ho ťahať iným smerom ani zachraňovať. Čo na ňom miluješ? Máš kam ísť tak ak odíd a už sa nevrát. Aj ty fungujes ako zavysla..na nom na strese adrenalíne dráme a stále sa vracias. Raz to urob usekni ho a nevrať sa on skutočne iný nebude. Venovala si mu desať rokov. Neboli stratené bola to vysoká škola života. Ale už je čas čo si sa naučila zúžitkovať. Nikdy nie si tak stará aby si nemohla začať inak a spokojne žiť. Držím ti palce a prajem ten pokojný život bez neho. Uvidíš ako rozkvites. Ty más všetky predpoklady to dokonale zvládnuť ukončiť tieto toxické vzťahové vzorce z domu a prežiť ešte kus spokojného života. Svojho partnera si doslova psychicky prerástla. Je čas tie ďalšie roky venovať sebe. A naozaj vždy bude takýto. Chvíľku sa bude hrať na fajn človeka potom príde výbuch agresivity. Toho že bude iný sa naozaj nedockas. Vždy tu bude tento cyklus. A on nechce veci riešiť nezaujíma ho to. Potrebuje sa hádať vyvolať drámu ventilovat sa preto vyvolava hádky. Je to pre neho bezpečná prijateľná forma ako ventilovať hnev a agresivitu. Hádať sa s ním a nahrávať mu nemá zmysel ani s ním riešiť veci. Nemá o to záujem. Je to len jeho spôsob ako s tebou nacvičovať a manipulovať. Celé toto je o ňom a jeho prežívaní. Jediné čo môžeš urobiť je neskocit mu na to a nereagovať lebo tým len lejes benzín do ohňa on presne toto chce a tým že s ním ostávas ten cyklus udržiavate v chode a niekto silnejší teda ty by to mal už ukončiť

@tykat ano, takto som to robila, ale ubija ma, ze je to takto. sice "hadok" je menej, nez byvalo, ale za cenu toho, ze som si totalne vedoma, ze on je "vitaz". a vzdy. aj ked vnutri citim, ze nie, nema pravdu, myli sa, robi to narocky?! a toto je vec, ktora ma ubija. nie, nie su tu deti, hypoteka ani co povedia ludia. budes ma mat za sprostu (hoci vyhlasujem, ze nie som), ale ja som ho vazne uprimne a hlboko milovala. mala som niekolko vztahov v zivote, ale az v tomto som dokazala milovat z hlbky duse. preto mi to aj velmi ublizuje. to, aky je, ako skoncia vzdy tieto vymeny, nezhody.
@letfenixa viem, mas pravdu. ja som sa vymamila a sama seba som pretvarala roky. dopomohla k tomu aj ista diagnoza, ktora ma polozila na kolena a uvedomila som si, o com je zivot. ale zmena trvala dlho, predlho a trufam si povedat, ze som uplne ina (za pomoci vedomej prace, z časti aj v spolupraci so psychologom), nez som bola pred 30 rokmi. preto ma to mrzi. ze ja som chcela a zmenila som sa. spoznala som jeho, a, sama zacinam byt obetou takeho cloveka, akym som bola predtym ja. smutne. asi si musim odprdkat to svoje chovanie (karma), a potom sa rozhybem a podam ziadost.
@sova7 dakujem za nazor. ano, viem, ze prilievat nema cenu. kedysi v zaciatkoch som sa hajila, branila, snazila som sa v procese hadky o to, aby som vysvetlila, ako to myslim, znova a znova som hovorila, ze takto ta vymena vobec nezacala, ze to ci ono som ja vobec nepovedala, povedal to on a samonasral sa sam na sebe. tak potom nastal este vacsi vybuch, ze z neho robim kokota (doslova). casom som sa naucila, ze ak mu prejde nosom, tak ostanem ticho, on si porozprava svoje, trva to tak 3-4 minuty, poviem maximalne: mas pravdu a je klud. a ide zase pekne obdobie. ale obcas to po dlhom case vyvrcholi - tiez som len clovek - a potom je to extrem, kedy koncim debatu alebo odchadzam (ako pisem, mam kam). viem, ze nie som povinna ho zachranovat. mozno je to len strach zo samoty, lebo fakt, ostala by som sama ako prst na starobu. toto rozvadzat nechcem, nechcem sa prezradit, ak by tu bol niekto, kto ma pozna. ale strach zo samoty a laska - ako som pisala vyssie, dala som do toho vztahu velmi vela a ked som do neho vstupovala, riskovala som iste veci, ktore tiez nejdem rozvadzat. hlboko som ho milovala a stale mi na nom zalezi. ale uz nevladzem a zacina sa to mierne podpisovat aj na mojom zdravi. uvedomujem si, ze ak, tak vydrzim takyto pristup mozno este rok. ak dovtedy ani naznak zlepsienia, ale opakujuci sa cyklus, ako doteraz, ziadost podam. v hlbke srdca citim, ze to tak dopadne, stale si to nechcem pripustit, stale ho mam za spriaznenu dusu, lebo az na toto divne chovanie pri vymenach nazorov sme si vazne velmi blizki, zazili sme podobne, az rovnake veci v zivotoch. mame mnozstvo (drvivu vacsinu) dolezitych nazorov a priorit absolutne totoznych, preto mi je tazko opustat tento vztah, ale zial, asi to tak dopadne.

@anonym_autor Tým listom, by v tom bol sám, mal by čas to vstrebať, porozmýšľať, nemusel by reagovať, necítil by tlak. U niekoho to môže pomôcť.

@gribka1 v minulosti som to skusala prostrednictvom mailu alebo skratka ako spravu cez WA napriklad. bud precital, nereagoval, nastal 1-3 dni ticha (trestanie tichom?) alebo nastal opacny extrem, okamzite mi zavolal a znova sme sa dopracovali k tomu, ze obvinil zo vsetkeho mna, este aj z tejto novej hadky po telefone alebo videohovore obvinil mna. cize nikdy moja snaha k nicomu neviedla. on sa zjavne NECHCE uvedomit. a mne je to velmi luto. celeho toho vztahu a uz aj samej seba, lebo su to roky, kedy som verila. no zial, za dobrotu na zobrotu. a u mna to plati dvojnasobne.

@anonym_autor To je škoda, lebo detstvo dokáže narobiť v duši bolesti, ale ak ty si to dala a on to nedokáže, tak tie rozdiely medzi vami budú narastať.

@anonym_autor ešte dnes napíš návrh na rozvod.S ním je zbytočná absolútne každá debata.Bude to len horšie,neurob takú chybu ako ja,že neustále som mu dávala ďalšie šance.Tie intervaly medzi jeho výbuchmi sa neustále zmenšovali,nakoniec to bolo každý deň,lebo z jeho pitia 1x za týždeň sa stalo 5x .On toto robil,len keď bol opitý.

@gribka1 je to tak. citim, ze toto nedopadne dobre. je mi to luto, ale zase nemienim takto fungovat ho vysokej staroby - ak dozijeme obaja. predsa len, mozem zit este 20-30 rokov a on v podstate tiez. nemam chut toto absolvovat dalsie desatrocia. matka cely zivot verila, ze otec sa zmeni. dnes su obaja po 80, a on jej cele dni pije krv a zerie nervy. nie raz povie, ze keby mala v 40 rozum, mohla mat krasny zivot. a to ju pri nom drzali este aspon deti, ale my ani deti nemame. asi som taka hlupa naivka po mame v tomto smere. na druhu stranu mam u nich vzor, ze toto zrejme fakt nikdy neskonci a radsej to ukoncim ja. uz minuly rok to bolo take vselijake, potom sme to nejak utriasli, neskutocne sa snazil. za posledny rok boli take vymeny len 2. jedna niekedy v aprili - tu som jemne odignorovala tym, ze som nevirila hladinu, povedala som k tomu malo a "suhlasila" som s nim. a druha bola taka dnes dopoludnia. a ta teda mala grady, lebo uz som citila, ze nemienim znovu pocuvat niektore hluposti, ktore su aj par rokov stare zas a znovu dookola a to takym sposobom, akoby som za vsetko zlo vo vztahu mohla vlastne ja (hoci obet robi on sam zo seba, ale takym sposobom, ze ja som za zlu). je to neuveritelne. kto nezazije, asi ani neuveri. a teda dnes som si po dlhom case povedala: uz som mohla mat rok pokoj. potom si ale spomeniem na tych dalsich napriklad 30 krasnych chvil (obrazne) a stale akoby to pozitivne prevladalo. ale z negativneho cim som starsia, tym som viac a viac unavena. preto uvazujem o konci vztahu. nechcem skoncit ako moja mama. stara a sklamana, ze to nikam neviedlo a ze sa to stupnuje.

@rozculena praveze u nas je paradox ten (a mozno o to je to hrozivejsie), ze on toto dokaze za absolutne triezveho stavu. ano, ak si obcas nieco da a pripije sa a prejde mu nosom, tak aj vtedy. ale hrozne je, ze nemusi pit aj pol roka a potom pride taka situacia a on je takyto. za triezva. uplne akoby mu az preskocilo.
mimochodom, ako dlho si davala sance ty? a smiem sa opytat, kolko si mala rokov, ked si s nim zacala mat vztah?