Aký máte vzťah so súrodencom?

Aké máte vzťahy s mladšími súrodencami? Ja mám sestru a vždy som obdivovala keď kamarátky mali vzťahy so sestrami ako s kamoškami. Všetko si hovorili rovnako ako s kamoškami a zostalo to medzi nimi dokonca sa chránili pred rodičmi ak bolo občas niečo treba a majú na to pekne spomienky.
Moja sestra ešte býva doma ale už je dospela. Ja som ta staršia aj už bývam sama a snažím sa tráviť s ňou čas aj jej napíšem aj ju niekam zavolám a keď sme spolu mám pocit že nám je dobre ale potom keď je doma ona sama od seba mna nikde nezavolá ani nič. Len keď niečo potrebuje či už odviesť niekam a pod.
A čo ma najviac vytáča je že nemôžem s ňou ani viest nejaké sesterské debaty ako by som si priala lebo všetko vešia na nos mame.

Celkovo to doma majú tak že niečo poviem jednej a doma to vedia všetci hoci ide o banalitu. Nemôžem sa jej zdôveriť posťažovať keby ma trápi napríklad niečo ohľadom matky keď je niečo čo sa mi nepáči a chcem vedieť jej názor tak smola, strašne sa robia ako držia za jeden povraz alebo ako to povedať a sú nedotknuteľní čo povie jedna mysli si aj druha žiadny samostatny názor. Buď sa jej boji alebo nedokaze odlíšiť to svoje od maminho a mysli si asi že len to čo je doma je správne. Ja keď som bývala doma som veľa veci vnímala zle a vtedy ona ešte bola malá nedalo sa s ňou rozprávať o niečom.

Aj teraz mám na srdci jednu tazobu pre menší konflikt s matkou ( ani nie vyslovene konflikt skôr sama neviem čo ako je ale cítim napätie) a chcela som sa o to so sestrou podeliť chcela som vedieť jej názor na vec a ani si len správu neprecitala. Určite ju prečítala tak aby som nevidela že je prečítaná ale odpoved isto nedostanem. Ako keby ani nemohla povedať že áno mam pravdu alebo naozaj žije v tom spolu s mamou čo povie ona to je sväté.
Príde mi to až odveci keďže je dospela ma svoj rozum raz snáď aj ona bude bývať sama a potom to bude ako.
Nejaké osobne veci typu vzťahy a podobne sa jej radšej ani nepytam. Keď som bývala doma pamatam si ako to bolo že mama sa až tešila že my si doma všetko hovoríme a samozrejme keď bol nejaký problém ja som sa jej zdoverila ale nie zase so všetkým komplet . Radšej by som sa o niektorých veciach bavila so sestrou ako s rovnocennou.
Ja sa teraz ešte cítim zle akoby nejaká vínna za to že som sestre sa sťažovala čo ma trápi lebo to doma pojmu ako zalovanie a asi že huckanie proti mame, presne takto to vníma samotna matka asi že potrebujem si nájsť nejakého človeka na svoju stranu. Pritom je to uplne normálne chcela som vedieť len jej pohľad keďže ja som jej sestra a s mamou býva a ten názor si vie sama utvoriť podľa faktov.
Som z toho smutná neviem či sa to zmení ak raz bude bývať sama alebo nie no už teraz vidím že môj prípad to zrejme nebude mat vzťah so sestrou ako ini ľudia čo poznám.