Boli by ste vo vzťahu s niekým s psychickou diagnózou?

Vy este ani nemate ziadny vztah, absolutne nevies co tato choroba obnasa, stretli ste sa parkrat a uz napises ze ho neopustis bez vysvetlenia? Kazdy vztah sa da ukoncit aj slusne, jednoducho nerozumieme si, mam ine predstavy a tym to konci. Ziadne budeme kamarati, ja ho nechcem ranit a podobne veci. Lebo mozes dopadnut tak, ze o par rokov budes chciet dieta s niekym bez psychiatrickej diagnozy a uz to nepojde alebo kruto povedane o teba uz nebude zaujem.

@grof_monte_christo Vieš ja ich chápem, túžia po láske a nejako dúfajú, že aspoň cez písmená a neskôr na stretnutí ženu zaujmú, nik nechce byť sám a bez lásky. Ja som si takto raz písala s jedným človekom a až 10 minút pred stretnutím mi oznámil, že nevidí, respektíve aby som sa nezľakla, ked ma tam bude čakať aj s asistentom... Ako bol bez zraku od detstva, dokázal veľa v živote, ale ja som sa s ním stretla a dalej do toho nešla, za mňa príliš veľká záťaž, kedže sama mám dosť problémov (životných nie zdravotných) Ale nehnevám sa na neho že hned v prvej správe mi nenapísal že je slepý.

Ty tiez nie si celkom ok ked si myslis o sebe ze si sebec lebo nechces byt s chlapom co ma schizu,

A nie nebola by som s nim.

@marsmykkok Ale takouto formou sa vacsinou dockaju aj tak len sklamania, nanajvys sucitu.

@grof_monte_christo Tiez si myslim ze by mal vacsi uspech niekoho najst keby tuto diagnozu napisal rovno do inzeratu. Sice by asi velmi dlho cakal kym sa mu niekto ozve, ale spon by nemal tolko sklamani

Nešla by som do takého vzťahu.

@grof_monte_christo možno súcit je ta najvyššia možná forma socializacie, ktoru vedia dosiahnut. Ze lepšie 3-4 rande, keď ta druha strana nic netuší, to si uziju a potom musia akceptovat súcit, na co sa pravdepodobne dá zvyknúť. Ako na rovinu povedať a byť cely cas sám ako prst. Znie to blbo, ale aspoň chvíľu a aspoň niečo. To ako keď si dáš dalsi kusok kolaca - v tom momente je ti dobre a užívaš si tu sladkú chuť, aj keď vieš, že prídu výčitky, že si si radšej mala dat mrkvu.

Tak,volali sme spolu,vyše hodiny. Povedala a vysvetlila som mu všetko,ako to cítim,ako to vnímam, všetko,čo som som o tejto diagnóze počula, čítala. Čakala som reakciu,že začne do telefónu kričať,že nakoniec zloží,ale nie. Vysvetlil mi,že nikdy nikomu neublížil, ublížiť chcel len sebe,ak potrebujem,vezme ma aj ku svojmu psychiatrovi,ku svojim rodičom,aby som ,ak chcem,poznala ľudí z jeho okolia, ktorí mu pomáhajú. Tiež mi povedal,že sa pri mne cíti veľmi dobre,že som ukecaná,citujem veľmi láskavá, pozitívna,pri mne mu neprišla na um jedna čierna myšlienka. A potrebuje vedľa seba niekoho,ako som ja. Stretneme sa ešte,zajtra,záleží na nás,ako sa po tej informácií budeme spolu cítiť, vnímať. Chcem dať tomu aspoň trošku šancu,keď už nebudeme pár,budeme aspoň priatelia. Pretože sám mi povedal,ak túžim po rodine, pochopí,že on v nej nebude.
Vážne normálny , rozumný muž s diagnózou schizofrénia. Keby mi to nepovedal, možno to ani nezistím...

Och, no skoda. Budes to ma velmi tazke sa rozhodnut.

Ja nie,ja som sebecka v tomto. Chcem mat pohodovy zivot a ak si mozem vybrat,tak chcem dusevne zdraveho partnera. Ine je,ked sa to objavi po rokoch spoluzitia,to by som ho neopustila,ale stala pri nom.

On sa teraz moze s tebou citit dobre. Ale pride kriza,pridu problemy a je velmi tazke byt oporou psychicky choremu cloveku. Oni sa velmi rychlo zlozia,ich kazda aj mala zmena vyvedie z miery,trosku stresu a uz maju zle myslienky. To ta postupne "zabije", vysaje z teba energiu. Ak to s nim chces skusit,vyuzila by som jeho ponuku a zasla s nim ku psychiatrovi na pokec.

@marca12 ale to duševno sa tiež mení časom a okolnosťami. Ako písali kočky vyššie, niektoré, prepnúť vie aj normálnemu mužovi bez diagnóz.

Len tu je väčšia pravdepodobnosť.

Len ty nebudeš mať chlapa, ale pacienta, krorému budeš musieť pomáhať a tebe nebude mať kto..

@marca12 áno pôjdem. Veď už ho pozná viac ako jeho rodič. Ak sa doma nerozprával s nikým,tak odborníkovi,cudziemu,isto povedal viac. Aspoň si to myslím.

@marca12 presne, ja som mala mamu s psychiatrickou diagnózou,va všetko sa točilo okolo nej, akú má náladu, čo ju trápi, ako sa cíti, vždy len a len o nej.

Sama píšeš, že priatelia mu pomáhajú.. všetko ho môže vykoľajiť, dotknúť sa ho..
Zoberie ťa psychiatrovi, ktorý ti dá návod, aby sa eliminovali stavy a ty budeš priateľka čo mu pomáha tiež… a kto pomôže tebe?
Fungovať sa dá, ale podľa pravidiel a v rukavičkách..

Povedzte mi úprimne,aj keď je to sociálna sieť bez citu a emócií. Je zle dať šancu niekomu,keď mu nik nechce šancu dať? Teraz nepozerajte na mňa, vydržala som veľa zlých situácii,taká nevera v spoločnej posteli, zoči voči. Podľa mňa,s ním ma už nemôže horšie stretnúť,možno len fyzický kontakt,ale aj ten dávam na posledné miesto,pri mne ani hlas nezvýšil.

Táto nevera ti natoľko zničila sebavedomie, že si presvedčená o tom, že už nikdy nestretnes normalneho a zdravého muža, ktorý by ta nepodvadzal a správal sa k tebe s úctou? Vážne chceš ako zdravá žena po 30 ist do takéhoto vztahu? Ide len a len o teba. Je to tvoj život.

Autor - tvoja naivita je až neuveriteľná. Ale asi si typ, čo si to musí vyskúšať na vlastnej koži, aby pochopil, čo žitie s takým človekom obnáša.
Je lepšie zísť z kratšej cesty, ale ako čítam, už si sa namotala…

Mám v rodine niekoho s touto diagnózou. Bola mu zistená až 40+ ( naozaj zlý život+ riešenie alkoholom) a zo začiatku to bolo veľmi náročné, celý deň pod silnými liekmi a dalo by sa povedať, že to nebol človek, ale chodiaca schránka bez duše…časom sa však dala táto osoba dokopy hlavne vďaka pani dr. a myslím že aj rodine. Nikto sme tu osobu nebrali ako chorú, komunikovali sme s ňou normálne a ja by som povedala, že sa viac menej z toho najhoršieho vyhrabala hlavne vďaka tomu. Nikto sme sa nebáli o svoj život, nebol dôvod. Osoba mala halucinácie typu že ju niekto sleduje a chce jej niekto ublížiť. Nič proti druhým ľudom. Neviem či sa to vekom zhorší, no už je to skoro 20 rokov od diagnostiky a príde mi psychicky na tom lepsie ako kedykoľvek pred tým 🤷🏽‍♀️ možno jeden z mala prípadov…

A čo sa vzťahu týka, nikto tu osobu nezavrhol, neopustil. Stále normálne funguje aj medzi priateľmi tak neviem. No ja osobne by som do vzťahu s takým človekom nešla, pretože nemám na to silu, ale niekto by to možno zvládol.

Nie.

Som z toho celé dni mimo. Páči sa mi,je to normálne normálny chlap. Ma o mňa záujem,na prvé rande mi doniesol margarétky. Neviem kde ich stihnú natrhat. Ešte som mu povedala,že sú možno chránené. Sa zasmial, čakal reči typu,či mu nevydalo na lalie, ruže? A keď ideme niekde do spoločnosti,je nesvoj, nemôže sedieť,keď mu je niekto za chrbtom,ale aj tu poslednú kávu,čo sme mali,mne sa zdal úplne v poriadku, žiadne obzeranie sa, žiadne schizofrenické reči. Vtedy mi to povedal a ja som bola tá,čo hľadala v prvej minúte východ,nie on. Ale zahovoril,vysvetlil,bol ku mne naozaj milý. Chytil ma za ruku vtedy,čo som považovala ja,ako normálna za nepochopiteľné. Úprimne,vtedy som ho mala chuť pobozkať.

Autor a ty sa ozaj cudujes že mu nikto nechce dať šancu ???

Stále dookola opakuješ to isté. Že sa ti zdá úplne normálny a nikdy by si nepovedala, že ma tuto diagnózu. Ale schizofrenici mávajú epizódy, keď to na nich príde. Čiže nějaký čas, aj celé roky môžu normálne fungovať a zrazu môže prísť nejaký spúšťač. A v takomto stave by si schizofrenika nechcela vidieť.

Mam kamarata 20 rokov ho liecili na schizofreniu, ma zenu 2 deti a nedavno mu opravili diagnozu na aspergera. Rok zavrety v liecebni, dlhe roky nespravna liecba...

Nikdy by som nežila s tak chorým človekom. Je to veľké trápenie. 2.mesiace je krátka doba.

@grof_monte_christo práve preto je táto diskusia. Nie som hlúpa,viem sa brániť,viem predvídať. Zatiaľ som nič s ním nemala,ani len bozk. Pusa na líce pri rozlúčke je normálna u mňa. Pri rodine, známych samozrejmosť.