Chcem sa rozviesť, čo robiť bez podpory?
Neuskutočne ma ubíja a vnútorné ničí to, že aj napriek tomu ako rodina a priatelia vedia, že niesom šťastná v manželstve tak nikto ma nijako nepodporí v tom, keď spomeniem rozvod.. dočkám sa len vysmechu a rečiam tipu a čo ti šibe? no isto to nerob! ale daj pokoj s takými rečami.. a hahaha, chichichi.. žiadna podpora alebo povzbudenie prípadne pomoc, nieco ako.. ak to tak cítiš urob to, budeš šťastnejšia, musíš myslieť aj na seba.. ja potom nemam žiadnu motiváciu mám dokonca strach to urobiť aj keď viem že už ine východisko nieje..
Dôvody tu nejako riešiť do detailov nechcem, jednoducho už vyše dvoch rokov žijeme s mužom ako 2 cudzí ľudia, nežijeme spolu intímne, nemilujem ho..
Len neviem ako sa vysporiadať s tým nepochopenim okolia, hlavne čo sa týka rodiny, rodičia, brat práve oni by mali byť na mojej strane a podporovať ma ale naopak oni sú tí ktorí doslova chcú odomna aby som držala v manželstve hubu a krok..
😪😪
Ak si o rozvode vnútorné presvedčená a s ním stotoznena a nie si pon rozvode odkázaná na pomoc rodiny, nepotrebuješ ich podporu. A takisto ti môže byť u prdele co si švagriná mysli a co chce.
Mas nárok byt šťastná, spokojná a pokojná. Tiež som sa stretla s kadecim ale svoj krok som neolutovala.
- dvojročné dieťa, problémy sa nakopili a asi vybublali príchodom dieťaťa - "už vyše dvoch rokov žijeme s mužom ako 2 cudzí ľudia". Možno sa treba "porýpať" vo veciach. Teda zistiť, čo je ozajstný problém. Koniec koncov vždy podobné/rovnaké situácie prinášajú rovnaké reakcie a rovnakú frustráciu. Ale myslím, že veľakrát je potrebné hľadať pod nánosom do očí bijúcich vecí, (ktoré sú len "súknom" býka), čo je za tým, prečo to "súkno" tak provokuje (často je to o vnútornom vrení - nastavení). Lebo hnev zatemňuje myseľ a odháňa lásku. Ale sadnúť si v pokoji a povedať si, že takto to už ďalej nedávam, že niečo s tým musíme urobiť. Príchod dieťaťa preverí vzťah. Vždy sa nájde niečo, čo ho rozkýva, ale je rozumné najprv zistiť či je to opraviteľné.
