Chovanie sa po dvojročnom vzťahu
Dobrý deň, okrem vyrozpravania by som bola rada aj za nejaku radu. Som mladá baba a mala som 2 ročný vzťah, ktorý bohužiaľ skončil kôli mne. Konkrétne kôli správaniu, najhoršie je že si to všetko uvedomujem. A už veľakrát sme sa za to bavili a vždy som povedala že sa zmením lebo ja sama som to chcela. Vždy keď som sa mala postaviť k veci ako dospelí človek tak som sa ako keby zasekla a zachovala ako nejaké 12 ročné dieťa. A tak to je bohužiaľ vo všetkých veciach a ja už neviem jak proste ďalej v tomto smere. Nechcem proste byť chovaním jak dieťa vadí to môjmu okoliu aj mne.
@andreatytler Dnes som sa rozhodla pre krok že som napísala kamarátke s ktorou som nemala kontakt, kôli tomu že si to neželal bývali a bohužiaľ kôli tomu sme sa snou odmlčali. Bála som sa že ani nepodpíše. A teraz proste sa bavíme jak keby sme ani neprestali nikdy. A presne hanblivá som strašne hlavne na prvé stretnutia a tak.
Ale ved toto vsetko,co opisujes vobec nie jespravanie 12 rocnej. Pre boha to ti kto vtlkol do hlavy? Podla mnasi dost vyspela a rozist sa,lebo chces cuvnut???? Vo vztahu je to normale,ze jeden je opatrnejsi v niecom a druhy je zase tahac a potiahne,povzbudi. A naopak urcite ty v niecom ides dopredu a on by ta zabrzdil,tomu sa hovori doplnanie sa. A rodicia? Ze neskaces ako oni piskaju,tak ta osocuju,ze si decko? Nenechaj sa ty manipulovat a chod si za svojim. Vypocuj si rady,zvaz,ale nerob ako ti ini kazu. A hlavne hladaj priatela,ktory ta nebude chciet menit.jednoducho ste sa k sebe nehodili,to nie nic hrozne. Najdes takeho,s ktorym si sadnete a bude ta milovat taku,aka si.
@marca12 dnes som si uvedomila že za tie 2 roky som stratila samú seba, že som milovala tak moc až som si neuvedomovala že som to není naozaj ja. A keby že naozaj ten človek chce stráviť som ňou život tak by sa nejak cez to preniesol on mal chyby tiež ale natlačila som mu ich každý deň do hlavy. Za ten čas som možno mohla mať v živote niekoho kto by ma mal rád naozaj takú aká som. Lebo zniesť človeku toho čo najviac je síce pekné, ale nie keď mi popritom bere samú seba. A síce štve ma že sa niekedy ty rodičia ku mne zachovajú tak ako sa zachovajú. Ale aj teraz vidím že aj keď som spravila chybu že som odišla do zahraničia tak sa mi snažia pomôcť aby som sa mohla vrátiť. Cez nich sa budem musieť preniesť ale tak neplánujem u nich ostávať navždy.
Ani nevies ako rada citam tvoj prispevok kde si obnovila stare kamaratstvo. Super! Drz sa. To robi vela ludi ze hlada chybu v sebe ked sa im rozpadne vztah... je dobre sa nad sebou zamysliet a poucit sa z tohto vztahu a byt mudrejsi v tom dalsom.
Tusim som citla ze mas 20 rokov... mozno tebe sa to tak nezda ale ver ze si velmi mlada a mas este kopec casu a najdes seba, muza aj kamosky...
Tak vidis,si velmi sikovna a mudra. Zivot mas pred sebou a z kazdej prekazky si ber ponaucenie. Aj tento vztah ta nieco naucil,mozno to nevidis teraz,ale s odstupom casu to zbadas.
Mozno sa len vytratilo zalubenie -unho a vycuval zo vztahu stym ze pričinu hodil na teba. Ze si taka a taka, 2roky je dost doba ze vztah ked nenapreduje tak konči.
@miadi pravdepodobne to bude tak na koľko už sú iné ktoré ho zaujímajú. A ak si to uvedomím tak viac nadávok a nepekných slov bolo povedané na mňa z jeho strany ako z mojej. Potom jasné že som ostala radšej ticho. Možno som spravila chybu že som sa k nemu vrátila, teraz som mohla byť možno niekde inde.
Kasli nanho mas len 20 este kopec casu na hladanie toho praveho. Tento vztah ber ako lekciu ked budes randit - ze nechces takeho co z teba bude robit tu zlu takeho co ti bude chciet nahovorit ze ty si problemy ze sa mas zmenit atd. Potrebujes niekoho co Ta bude lubit aj Keby si sa obcas ozaj chovala ako 12r.
Pozri si niečo o introvertoch. Či sa v tom náhodou nenájdeš. To nie je choroba alebo niečo zlé. Takí ľudia sa v spoločnosti bežne vyskytujú. Dôležité (pre teba) je vedieť, kto si. Keď spoznáš samu seba, bude sa ti aj ľahšie žiť. Budeš vedieť so sebou pracovať, odfiltrovať škodlivých ľudí/myšlienky/prehnané požiadavky. V tvojom veku nič nezvyčajné, že sa len hľadáš. Býva to aj horšie.
Aj tvoji rodičia reagujú tak vcelku normálne. Záleží im na tebe, boja sa.... No a tie reči už k tomu, žiaľ, patria 🙂 Ak budú vidieť, že sa ti darí, si spokojná a šťastná, predpokladám, že aj oni svoj postoj k tebe zmenia.
@lintu Ja viem že som introvert, už podstate od mala. Ešte aj na škole keď sme robili testy u psychológa aj tam som to mala potvrdené
@andreatytler praveze sa ludia rozidu/rozvedu aj presne kvoli tomuto. Ze jeden je moc prisposobivy.
Vyzera to ako idealna situacia, ale pre malokoho po case je.
Pride si vycucnuty z energie. Ze je ten tahun. O vsetkom musi rozhodovat, vsetko vymysliet, zariadit. Ze sa nema o koho opriet, hodit aj na neho starosti, oddychnut si od toho bremena.
A partner mlci, radsej nic nepovie/neurobi, aby nieco “nepokazil”.
A potom, aj ked nieco uz teda chce aktivne urobit (lebo mu je to vycitane, ze nic sam od seba neurobi/nezariadi/nepovie, alebo vidi hrozbu konca vztahu), uz naozaj nic “spravne” nerobi. Kopec veci mu je vycitanych, je kritizovany.
Jednoducho dominantny partner, aj ked uz je unaveny z vecneho tahania vztahu, je nauceny na svoje pohodlie, ze ako si povie, tak veci su. Ma vybudovanu sebadoveru, ze vie vsetko najlepsie (ine mu ani neostavalo. Niekto musel prevziat zodpovednost, kym partner len mlcal a obrazne krcil plecami.).
Velmi tazko sa prispisobuje faktu, ze o veciach ma zrazu rokovat, ustupit, prijat aj iny pohlad. Navyse od niekoho, kto bol doteraz len do poctu. Hladi teda viac krizicky. Ako na decko, co sa chce hrat na dospeleho. A kazde chybne, ci nedotiahnute rozhodnutie partnera ho utvrdzuje, ze ma pravdu.
Submisivny si zas moze sam za to, ze jeho nazor sa nikdy nebral do uvahy ako relevantny a dolezity. Tak dlho ustupoval, prikyvoval, az sa stal len doplnkom. Ma velmi tazke teraz sa presadit. Lebo nebojuje len s tym, ze ma nieco nieco rozhodnut a je si neisty. Ale aj s tym, ze to musi obhajit, presvedcit ostatnych. Nestaci mu povedat, ze bude to tak a tak (ako staci dominantnemu). Vsetky jeho rozhodnutia su spochybnovane, nic nevie “spravne”, aj ked nahodou ma zrovna pravdu. (Ked ju ocividne nema, je to este horsie).
Proste rokmi plachej ustupcivosti sa dostal do takejto pozicie. Tak ho vidia a tak s nim narabaju. Ale nie je to chyba okolia.
Nikto (ani partner. Okrem rodicov.) nebol povinny ho ucit, ako sa stat akceptovanym, alebo aspon vypocutym. Musi sa to naucit sam.
ak niekto necha vztah takto ist par rokov, je pre obe strany narocna cesta k vzajomnej rovnovaznej akceptacii.
Lebo casto spociatku narazaju presne na to, ze dominantny vyzyva submisivnejsieho, aby konal, ale v podstate jeho akcie nie je pripraveny akceptovat.
A submisivny bojuje s tym, ako vyliezt z ulity, lebo v skutocnosti z nej vyliezt moc nechce. Chcel by byt akceptovany, ako ten v ulite, kde sa citi bezpecne.
Su pary, ktore sa v tomto nasli, vyhovuju di a su spokojne.
No su skor pary, ktorym to spociatku vyhovuje, aj sa vezmu i deti maju a casom maju dusno. Dominantny ma pocit, ze si vzal neschopneho debila a submisivny, ze si vzal sebeckeho debila.
@moonlight1210 Vdaka za vysvetlenie.
@miadi Presne tak... ja som este nepocula ze by sa niekto stazoval ze sa ten druhy prisposobi... skor opak...Je vela ludi sa nedokaze prisposobit ani len trosku alebo s tym maju problemy...
Autorka...To ze si sa chcela vratit akurat tak svedci o tom ze vies co chces a ides si za tym. Koli tomu sa vobec netrap. V tomto si neurobila nic detinske. Chapem ze on nebol nadseny kedze sa vase nazory rozchadzali ale to sa stava
Ja som isla zit do zahranicia a kebyze som tu nestretla mojho muza, tak sa urcite vratim.... a nie s hanbou ale s radostou.
Z toho ako slabo veci vysvetlujes a objasnujes svoj usudzujem ze tvoj problem bude v tom ze nevies yjadrit svje nazory jasne a zrozumitelne... ale to je le domnienka.
A ja som tiez mala cely zivot problem s kamaratkami. Som hanbliva a velmi tazko sa skamaratim. Tiez ma to trapi... ked som bola u psychologa ona mi velmi odporucala si najst priatelov a pracovat na svojej hanblivosti. Nie je to lahke... Aj som zacala ale teraz mam zase vyhovorku - babatko.