Čo by ste povedali svojim blízkym, ktori už nežijú?
Neviem to samozrejme s istotou, ale myslim, ze mam s maminkou posledne tyzdne, mesiace, neviem. A mozno nie. Je tazko chora a je to stale horsie. Co ma niekedy mata je, co by som mala povedat, urobit, aby som si raz nevycitala ze som nieco neurobila inak. Som pri nej, venujem sa jej, pomaham jej od prveho dna, vlastne vzdy. Vsetko zariadujem, vybavujem, varim, nakupujem, upratujem, dohadujem, v podstate aj platim, vozim, fakt vsetko, v tomto som jej absolutne oporou. Je to vsetko strasne fyzicky a psychicky narocne. Ale som na nu dobra, pokojna, splnim jej vsetko co si prosi. Snazim sa ju podporit. Ale i tak mam stale pocit, ze by mozno este nieco malo byt inak, lepsie. To ze ju lubim vie, dakovat jej nechcem, lebo to by si myslela ze sa uz lucim a ona stale bojuje ako drak. Tak uplne si asi az neuvedomuje ake je to vazne. Mate nieco, co ste lutovali, ze ste neurobili? Alebo neurobili inak? Alebo nepovedali? Ale nemyslim tych, ktori sa nestihli rozlucit, lebo to prislo nahle. Dakujem ❤️
Robis uzasnu vec a mama to vie. Venujes to jej najvzacnejsie, co mas - svoj cas, a este to robis aj s laskou. Viac jej uz dat nemozes.
Nepovedala by som nič. Ale venovala by som im viac času...
Príde ti to málo, pretože vieš, že možno za chvíľu jej už nebudeš mať možnosť dať nič. Ten pocit budeš mať stále, že si mohla spraviť viac a možno niečo ešte lepšie. Ale ty jej vlastne dávaš všetko, čo ona v tejto chvíli najviac potrebuje. Veľa síl prajem tebe aj mame
Ja jedine čo ľutujem,že som starkeho nebrala von fajčiť,keď bol v nemocnici,všetci mu to zakazovali
to je strasne narocne :(((((((((((((((((((( toboz ked to mysel nechce prijat ze su vazne chori, o to tazsie je to aj pre blizkych
Lahni si vedla nej do postele, toto odporucam mojim pacientom a ich rodinam. A iba tam tak lez. Staci iba tvoja pritomnost.
Mna mrzi,ze som mame nepovedala,ze ju lubim a mrzi ma,ze som nebola dcerou aku chcela,ze bola tou najlepsou mamou aku som si mohla priat.Otcovi,by som povedala,ze pokaslal co mohol a bol hrozny otec,cholerik len po nas ziapal cely zivot a ponizoval nas.Doteraz ma stve,ze som mu to nevykricala este tri tyzdne pre smrtou mi nadaval do p..a ku..Obaja zomierali v bolesti.
@oslo1 presne, kolko x staci, ze ludia nie su sami nam ho zial zobral prec od nas, umrel sam a nikdy si neodpustim ze sme ho nemali doma bv tie posledne dni :(
Byt tebou poviem mame,ze som rada,ze prave ona bola mojou mamou a bola najlepsou na svete. Ze si z jej vychovy vela zoberies pre svoje deti. Ale ak aj nepovies nic,staci,ze si s nou a venujes sa jej. Mna ale dodnes mrzi,ze som babku neobjala,nepobozkavala,ked umierala. Bola som pri nej,ked umierala,ale ja som bola v takom soku,ze som sa na nic nezmohla. To ma dodnes mrzi a trapi.
Nie je nič také podľa mňa, hlavné je tráviť čo najviac času s ňou a stráviť spolu ten posledný čas, čo robíš a aj jej pomáhaš. Slová nie sú nič, dôležitejší je čas a skutky.
rozpravaj jej spomienky z detstva, kam ste chodili, ake to bolo pekne, ukaž fotky, ked ste boli deti
moja mama velmi rada na to spomina
Že mi strašne chýbajú mamka a otec
Hmmm, presne to bolo v čase ako teraz, pred veľkonočnými sviatkami, bola chorá, stále som jej bola na blízku a tiež má matalo, či by som ešte niečo mohla viac, mimo toho, čo aj ty píšeš. Modlila som sa, aby tu bola čo najdlhšie, no odišla vo veľkonočný pondelok večer. obcas mám v hlave toľko otázok pri varení, pečení, že och mami, ako si to robila? Čo si tam všetko dávala? Najťažšie je nedať to na sebe vedieť, že sa jej koniec blizi. Viem, ako ta to nici. Pre mňa nejako tie veľkonočné sviatky majú ťažkú príchuť, straty najúžasnejšiej mamky na svete 😇.
@margotka17 presne toto ''Najťažšie je nedať to na sebe vedieť, že sa jej koniec blizi.''
@margotka17 ale uz to bolo asi davnejsie ze? lebp ako pises, je citit iste uz vysporiadanie so situaciou .
@balerina2025 áno, dávnejšie, ale niet deň, aby som si na mamku a ocina nespomenula.
@balerina2025 áno, mala som takú guču v hrdle a slzy na krajíčku. Musíš byť silná, nesmieš sa poddať emóciám a to je to najhoršie.
@margotka17 uplne chapem, ja to mam to iste
@margotka17 ano, presli sme si tym a myslim ze sa s tym nikdy nezmierim
@margotka17 zo mna to mama vytiahla ciastocne. Tak sme poplakali nejake veci povedali, ale teraz je zase v mode, ze bojuje. Je mi tak strasne strasne tazko
dobre ze bojuje, nesmie sa poddat. a viem ze to musi byt neskutocne narocne 😢
Chcela by som byt pri nej aj stale som, ale citim ze uz to nedavam. Som na to sama. Podpora rodiny je, ale oni nie su so mnou pri nej, ze by sa ten zial a starostlivost rozdelil medzi viacerych. Ked odidem von aspon do obchodu, alebo na chvilu som doma s detmi, je to absolutne oslobodzujuce. Ale byt v tom cele dni a noci, ja som psychicky na dne. Citi to moje srdce, ktore busi, moja dusa, moja hlava. Chcela by som len plakat, ale nemozem a aj ked placem nepomaha to.
@balerina2025 neviem ci je dobre ze tak bojuje, lebo to neprijatie zvysuje stres, uzkost, paniku u nej. Na jednej strane sa pyta preco kazdy pohyb je tak extremne fyzicky a na dychanie tazky, na druhej nechce pocut pravdu.
Doktorka jej bude chciet pravdu povedat asi vo stvrtok, alebo po ct na konci mesiaca. A to neviem ci ja neskoncim niekde na psychiatrii z tohto
kludne mi napis spravu, viem o com pises. nechcem tu pisat na plochu
Uprimne myslim, ze toto vsetko vedia,,ti ludia, co pomaly pdchadzaju, vedia to vsetko co pre nich robite
Ja osobne verim, na nieco tam hore, co nestihne povedat tu poviete si to tam inde a inokedy