Čo by ste robili, ak by ste nikoho nemali?

Išla by som do práce,kde sa chodí.Aby som bola medzi ľuďmi.Aspon na pár dní v týždni/ mesiaci.Nikoho nespoznas,keď nikam nechodis

snazila by som sa vyhladavat nejake skupiny s podobnymi zaujmami cez internet a potom aj v realnom zivote. prihlasit sa na nejaky kurz ... dobrocinnost?

Hypoteticky sa dá odpovedať čokoľvek, aj tak to vlastne nebude pravda.. asi by som bola veľmi nešťastná, ale snažila by som sa chodiť čo najviac medzi ľudi čo by mi zdravie dovolilo.. ak je vybavený čiastočný invalidný, ak človek pracuje, tak občas ísť von musí, musí sa nejako postarať o svoje potreby, nech žije akokoľvek opustene, na opustenom ostrove nie je.. určite by som bola dobrovoľník kde by som mohla pomáhať s deťmi, alebo staršími ľuďmi.. ti potrebuju nejakú spoločnosť.. a časom by som asi našla aj niekoho bližšieho.. stále si myslím, že čokoľvek človek zažíva, musí si viac menej pomôcť sám...

Mala si tu taku dlhu diskusiu ohladom domova dochodcov 🙂 tam ti neradili dost?

@o__o neuvažujem nad domov dôchodcov, minimálne ešte 20 rokov nie, ale ďakujem za tip. Možno by som tam mohla ísť na pár hodín do mesiaca ako dobrovoľník.

Medzi 4 stenami doma zatvorená asi len ťažko spoznas nových ľudí a nájdeš ai priateľov

Nematw v meste napr útulok prw zvieratá? Že by si chodila venčiť, mala by si pohyb, aj peknú aktivitu a kopec príležitosti sa zoznámiť

Poriadila by som si psa ,aby som bola nútená chodiť von, hľadala či nie sú niekde nejaké kluby kde sa ľudia stretávajú, robila v čase voľna nejakú dobrovoľnícku prácu. Pokiaľ ťa pohybový aparát moc neobmedzuje , skúsila by som hľadať "náhradnú rodinu" , žijem v zahraničí a poznám rodinu ktorá má "náhradnú" babku

Zapísala by som sa na kurzy cudzích jazykov, dovolenku alebo aj voľne dní v práci by som využila na cestovanie, nejaká poznavacka do okolitých štátov na 2-3 dní s cestovkou, prípadne individuálne po Slovensku

@anonym_autor Podobne ako aj doteraz - chodila by som podla moznosti na rozne zaujmove aktivity, lacne hodiny talianciny na statnej jazykovej skole, hodiny kreslenia, cez youtube sa ucim hrat na maly hudobny nastroj.

dobrovolnicim ked sa da. Detsky domov, skola pre autisticke deti, utulok psov.

zahradkarsky spolok kde popri pokusoch o sadenie cernic spoznam inych zahradkarov.

Vylet do zahranicia cez BUBO alebo nieco podobne take lacne.

vela prace na svojom psychickom zdravi,
chodim
na rozne akcie ako:

https://www.landan.eu/

Uz si tu pisala. Myslis, ze teraz ti poradime cosi ine?

Prečo má každý taky hrozný problém byť sám so sebou? Prečo sa tak upinat na ľudí?

@dadis konkrétne kedy som tu písala? Môžeš mi to prosím poslať? Lebo ma to naozaj zaujíma. Lebo asi som mala okno teda, keď o tom neviem.

@sszuzu8 clovek je spolocensky tvor, co ma zit ako na opustenom ostrove?

@anonym_autor možno by som ponúkla niekomu stráženie dieťatka. Išla do nejakého klubu seniorov občas.

@anonym_autor mne veľmi blízka osoba, po strašnej dopravnej nehode v zahraničí kde iba o chlp unikla smrti, štyri operácii pohybovéhp aparátu. Znova sa musela učiť zacať chodiť , priznane plne id. 2 čiastočne úväzky (lebo toľko zvláda ) žiadne HO. Choďí na rôzne workshopy, krúžky handmade tvorbu, na brušný tanec, má trénerskú a rozhodcovskú licenciu v športwe, ktoré robila v študentských časoch. Pre ňu snáď neexistuje nemožné a ty mám pocit všetko neguješ

@anonym_autor zvierata ste vylucili...ale prave zviera moze byt cesta k inym ludom ( ked idem so psom,prihovori sa mi kopec ludi) takze ja by som urcite mala macky, psy. Chodila by som vencit do utulku, na vystavy so psom ( dalsia skupina ludi s ktorymi sa mozete zoznamit)dobrovolnicila by som niekde pri zvieratach, alebo detoch...existuju skupjny, ktore organizuju tury, aj tak sa da zoznamit

@sszuzu8 Lebo najväčšie umenie v živote je žiť sám so sebou 😉 Jediný človek, s ktorým MUSÍŠ žiť do konca svojho života (posledného nádychu) si ty sama /sám...Preto 🤷‍♀️

@martin8891 hlavne človek by mal vedieť spoľahnúť sa sám na seba. Vedieť sám v sebe nájsť šťastie a nečakať toto všetko zvonku lebo tak to nefunguje. Nikto nie je povinný človeka zabávať robiť ho šťastným pomáhať mu atď

@sszuzu8 ale ved ona pise ze jej chyba spolocnost, nie ze nevie byt sama so sebou a nema sa na koho spolahnut a neviem co. Aj clovek ktory je stastny sam so sebou potrebuje ludi kolo seba a nejde byvat na opusteny ostrov

Nie je mozne, aby niekto nemal nikoho. Ty jedinacik, rodicia jedinackovia, stari rodicia snad niekoho mali, prasestranice sa este "nosia" na dedinach, v meste sa niekedy aj sestry nepoznaju, uz aj na dedine... Krv je krv, vypatraj niekoho. 🍀🌸 Nechces adoptovat vacsie dieta? Alebo starceka v starobinci, symbolicky samozrejme, robit mu spolocost.

@anonym_autor Neviem úplnú diagnózu, ale snažila by som aa chodiť medzi ľudí a nájsť si nejakú aktivitu, činnosť a pomáhať iným Možno by som si zistila nejaké centrá a chodila medzi ľudí. Možno aj klub dôchodcov.
Ťažko povedať keď nie je reálne človek v takej situácii.
Možno by som sa lepšie kukala okolo seba a niekoho našla.Mozno je človek rovnako sám.

@ahhola tak je mozne, aby som nemala nikoho - s kym by som mohla obcas zajst niekde. Ano mam tetu 300 km odo mna, ale nie sme v kontakte a nase rodiny sa rozhadali este pred 20timi rokmi. Skusala som ich len tak kontaktovat, nemaju zaujem o komunikaciu. Potom mam uja z maminej strany. Ma 85 rokov a demenciu a je v DSS. Nie dieta by som ani nechcela. Dieta je zodpovednost, to nie je vyplnenie volneho casu a na sprijemnenie chvil. Su dni, kedy sa neviem postarat sama o seba. Cize urcite dieta nie je cesta - pre dobro toho dietata.

@anonym_9d27ed ja sa necítim na klub dôchodcov. Len mi chýba rodina a blízky priateľ, priateľka. Muži v dnešnej dobe chcú sex, maximálne vedia ponúknuť priateľstvo s výhodami - čo výhody sú sex, nie trávenie voľného času, nie blízkosť človeka, nie opora.

A ako si žila doteraz, keď máš tak málo kontaktov? Podľa mňa si človek na samotu časom zvykne a už mu nevadí byt sam.

@grof_monte_christo Mala som rodičov, mala som partnera. Ja som na samotu zvyknutá, som skôr introvert, nemám problém byť sama so sebou doma. Ale každý potrebuje sociálny kontakt. Vyjsť niekam von, pokecať, zasmiať sa, postažovať sa, whatever. Jednoducho toto teraz nemám a chýba mi to. Kamošky si človek len tak v mojom veku nenájde, a chlapi toto nechcú. Aj keď idem do obchodu, na fyzio, na prechádzku, nikto sa mi neprihovorí, ja sa občas snažím, ale to je nič... priateľstvo z toho nevznikne. Ak by som išla do DSS, pomáhať seniorom, opäť, tak veľmi nebudem mať ja niekoho, kto bude pri mne, skôr ja niekomu pomôžem, ale mne nikto. Psíky sú fajn, ale žiaľ nedá sa v mojom prípade. A psík nenahradí človeka v tom pravom slova zmysle.

Ked nemas priatelov a nechces sa zoznamit one ako zit sama ti neostava.
Ja nerozumiem ani tomu ze tu su zeny ktore bemaju nikoho okolo seba ziadnu kamosku susedu ktora by im pozicala vajicko cibulu....ja mam priatelov vela cestujeme chodime na koncerty kavy prechadzky.....pomahame si radujeme sa aj smutime spolu.

@natalka13 veď píšem, mám kamošku, je v UK, mám ju za vlasy dotiahnuť domov? A jedného kamoša 60 km odo mňa, má svoje povinnosti, svoju prácu, vidíme sa tak raz za dva mesiace. Ale voláme si obdeň. Kde píšem, že sa nechcem zoznámiť? Čítali ste môj príspevok vyššie? Bežne sa prihovorím niekomu - žene pochválim nechty, vôňu, aj iniciujem rozhovor so psíčkarmi občas. Ale tu to aj ostane, pokecáme o psíkoch a koniec.

@anonym_autor nepíšeš, na koľko si mobilná, ale treba ísť medzi ľudí - koncert, výstava, divadlo, kino, nejaký záujmový krúžok v meste, kde žiješ a vyhovoval by ti, je určite tiež, to by bolo najlepšie, lebo by si sa s tými ľuďmi stretávala pravidelne.
@sszuzu8 veď ona nemá problém byť sama so sebou, ale zase nemať kontakt s ľudmi týždne je podľa teba ok?
@ahhola prečo by to nebolo možné? Keby som nemala partnera, som na tom podobne. Jeho ani moji rodičia už nežijú, tety tesne pred 80. boli bezdetné a veľa km odo mňa, súrodenci v zahraničí, dieťa sa tam chystá. So sesternicami a bratrancam z druhej strany sa vidíme raz za päť rokov na nejakom pohrebe a veľa ich už nežije, bola som najmladšia v rodine. Ja mám ale partnera, kolegov, priateľov, ona to má sťažené, keď má problém s mibilitou.

@natalka13 si mobilná, to je výrazný rozdiel, ja tiež s partnerom vymetám čokoľvek po okolí a nemám problém ísť kdekoľvek aj sama. Ale môžem peši, ma bicykli, autom, ona asi nie a to je veľmi obmedzujúce. A keď idem na kávu alebo prechádzku sama, je to preto, lebo chcem byť sama, nemám vtedy potrebu sa s niekým dávať do reči. Skôr by som sa orientvala na nejaký spevácky zbor, spoloj filatelistov a pod. podľa jej záujmom, kde by sa s tými ľuďmi stretávala pravidelne.
A v živote som si nebola požičať d susedky vajíčko alebo cibuľu, susedia sú fajn, aj tí, ktorých mám teraz, aj tí, ktorých som mala pred tým, ale vždy som to chcela mať tak, že žiadne navštevovanie, kávičky a pod.