Druhá šanca vo vzťahu po kríze
ahojte, chcem len nejake rady alebo skusenosti žien ktore s partnerom prežili krízu a su spolu stastni … s priatelom niesme az tak dlho, mozno rok, ale mame nejaku krízu, mam pocit ze sme sa odcudzili, zacali sme sa vela hadat, spravil nejake veci ktore sa mi nepáčili, ale porozpravali sme sa o tom a obaja chceme o vztah bojovat… ja som tiez niektore veci prehnala, tiez som nebola vzdy uplne najlepsia priatelka … on spravil nejake veci ktore ma sklamali .. kazdopadne porozoravali sme sa o tom, aj on chce na vztahu zapracovať a aj ja … myslite ze to ma zmysel ked po takej kratkej dobre vztahu mame hned nejaku krízu ? rozisli sme sa, ale po tyzdni sme vedeli ze nechceme byt bez seba … neviem ci robim dobre ked tomu davam druhu sancu … mate s tym niektorá skusenosti a fungovalo to po rozhovore ? viem ze nas nepoznáte, tak je tazko mi nieco poradit, ja len tak pre zaujímavosť, ci to niektorej po kríze fungovalo dalej 🙂 vdaka
Ja som sa s terajšou manželkou schádzal a rozchádzali na začiatku chodenia skoro každý týždeň. Boli sme nezrelé 20 ročne uchá. Podobní sme boli ako Zuza a Michal v seriáli Sľub. Len ja som bol tá preberavá Zuza a aj nespoľahlivý Michal dokopy a manželka bola trpezlivá hoci občas urážlivá. Ale bola medzi nami iskra. To o čom sa vždy hovorí. Neviem čo to je, ale po tých rokoch už môžem hodnotiť. Myslím že to bola kompatibilita pováh. Obaja introverti nemáme radi hluk a veľkú zábavu, nie sme hluční nie sme konfliktní aj ked sme sa hádali. Fyzicky sa mi vtedy páčili všetky možné dievčatá ona bola jeden z typov. Samotná pekná tvárička to teda nebola. Keď prídem do spálne milujem vôňu našej postele. Určite sme si voňali aj voniame. Aj ja jej aj ona mne. Vonia mi aj jej vankúš všetko. Takže povahy kompatibilné a vôňa. To zbližovanie je postupné a u nás trvalo niekoľko rokov. Vyvrcholilo svadbou ale aj potom ešte pokračovalo a asi aj pokračuje. A ešte niečo bolo skvelé- objatia. Obyčajné jednoduché objatie bolo príbeh také upokojujúce, že som sa na neho tešil viac ako na sex, ktorý nie vždy mohol pred svadbou byť. Dokonca prvý rok sme sa tolko hádali že sex myslím ani nebol. Už si nepamätám. Ešte ruky sa mi jej páčili aj páčia. Prsty, nehty. Aj jej moje. Stačilo že na mňa položila, alebo aj teraz položí ruku a mňa zaleje uvoľnenie. Také obyčajné, nie ako Foresta Gumpa na dievčenskom internáte 🙂
Ja ti napíšem z opačného súdka - my sme sa s partnerom nehádali prvé styri roky vobec. Vlastne ani potom, vždy to bolo o tom, že nehadajme sa=neriesme, nekomunikujme, ak nás nieco stve. Kríza prisla po 15 rokoch vztahu, už v manželstve teda a s deťmi. Taká, že sme to neustali. Nie pre to, čo ju spustilo, to sme zvládli prejst cca po polroku. ale preto, že sme sa nedokázali o tom, čo chceme zmeniť, čo nás trapi, normalne rozprávať a manzel odmietol na vztahu pracovať. Každý rozhovor skončil s tym, že vztah chce, ale vlastne nic preto nechce urobiť, lebo ja som ta, čo sklamala (neslo o neveru). Radsej sa vztahu vzdal, resp. strčil hlavu do piesku, keď som povedala stačí. Čo tým chcem povedať? Ak ste sa porozprávali, dala si tomu sancu a on chce na vztahu pracovať, máte veľkú sancu byt šťastní. Ale záleží na tom, ako dokážeš prejst vecami, ktoré ta sklamali a tiež na tom, aby ta on opäť nesklamal. Dlhy vztah bez hádok nie je zárukou, že to ustoji a bude šťastný. Naopak, kríza dokáže vztahu aj pomôcť, ale vždy záleží, ako sa k tomu postavia obaja - sklamaný aj ten, čo sklamal. Drzim palce
@gaborka28 pekne si to napísala. Hoci škoda že to nevyšlo. My sa už nehádame ale občas dôjde k výmene názorov. Manželka pritvrdí a ja viem, že som niečo prehnal tak ustúpim. A ešte je dôležitý humor. Moji rodičia boli vždy takí seriózni a vážni. Manželku som si aj preto vybral veselú, lebo mama bola vážna. Nakoniec ale zisťujem, že aj moji rodičia mali a stále majú v sebe humor. To nie je o vtipkovaní. Naopak poznám fešáka, stále plno úsmevu a vtipu a nevie si udržať vzťah. Každá povie, že je ťažká povaha. Ďuro Mokrý - spomínate na muža Diany Mórovej. Kto si ho lepšie všimol videl, že to je hrozne vážny človek s náročnou povahou plný vlastných problémov. Bolo to vidieť keď bol v Lets Dance. Humor to je to, že občas vedia partneri odľahčiť situáciu. Napríklad sa zasmiať na sebe, alebo na susede, ktorú ohovárajú za oknom s nevinnými komentármi. Nie urážky a výsmech. Len koment vtipný, ktiry by si pred ňou nedovolili. Niekedy stačí jedno slovo. A úsmev je na tvári. Ešte lepšie je komentovať vtipne politikov a ich neschopnosť. Môj starý otec babke za socializmu čítal noviny v ktorých bolo furt to iste ako jeden súdruh navštívil druhého a ako skvelo si vymenili skúsenosti. Keď to čítal starý otec s tým jeho spievavym tónom, všetci sme to milovali. Babka umývala riad a smiala sa tiež. Usmievala. To je viac o odľahčení ako o smiechu.
Ja som sa s terajšou manželkou schádzal a rozchádzali na začiatku chodenia skoro každý týždeň. Boli sme nezrelé 20 ročne uchá. Podobní sme boli ako Zuza a Michal v seriáli Sľub. Len ja som bol tá preberavá Zuza a aj nespoľahlivý Michal dokopy a manželka bola trpezlivá hoci občas urážlivá. Ale bola medzi nami iskra. To o čom sa vždy hovorí. Neviem čo to je, ale po tých rokoch už môžem hodnotiť. Myslím že to bola kompatibilita pováh. Obaja introverti nemáme radi hluk a veľkú zábavu, nie sme hluční nie sme konfliktní aj ked sme sa hádali. Fyzicky sa mi vtedy páčili všetky možné dievčatá ona bola jeden z typov. Samotná pekná tvárička to teda nebola. Keď prídem do spálne milujem vôňu našej postele. Určite sme si voňali aj voniame. Aj ja jej aj ona mne. Vonia mi aj jej vankúš všetko. Takže povahy kompatibilné a vôňa. To zbližovanie je postupné a u nás trvalo niekoľko rokov. Vyvrcholilo svadbou ale aj potom ešte pokračovalo a asi aj pokračuje. A ešte niečo bolo skvelé- objatia. Obyčajné jednoduché objatie bolo príbeh také upokojujúce, že som sa na neho tešil viac ako na sex, ktorý nie vždy mohol pred svadbou byť. Dokonca prvý rok sme sa tolko hádali že sex myslím ani nebol. Už si nepamätám. Ešte ruky sa mi jej páčili aj páčia. Prsty, nehty. Aj jej moje. Stačilo že na mňa položila, alebo aj teraz položí ruku a mňa zaleje uvoľnenie. Také obyčajné, nie ako Foresta Gumpa na dievčenskom internáte 🙂
@slovakboy dobre sa to číta. Pekne vyznanie manželke. Verím, že to vie aj ona od Teba nielen MK 😉
Ja som sa s terajšou manželkou schádzal a rozchádzali na začiatku chodenia skoro každý týždeň. Boli sme nezrelé 20 ročne uchá. Podobní sme boli ako Zuza a Michal v seriáli Sľub. Len ja som bol tá preberavá Zuza a aj nespoľahlivý Michal dokopy a manželka bola trpezlivá hoci občas urážlivá. Ale bola medzi nami iskra. To o čom sa vždy hovorí. Neviem čo to je, ale po tých rokoch už môžem hodnotiť. Myslím že to bola kompatibilita pováh. Obaja introverti nemáme radi hluk a veľkú zábavu, nie sme hluční nie sme konfliktní aj ked sme sa hádali. Fyzicky sa mi vtedy páčili všetky možné dievčatá ona bola jeden z typov. Samotná pekná tvárička to teda nebola. Keď prídem do spálne milujem vôňu našej postele. Určite sme si voňali aj voniame. Aj ja jej aj ona mne. Vonia mi aj jej vankúš všetko. Takže povahy kompatibilné a vôňa. To zbližovanie je postupné a u nás trvalo niekoľko rokov. Vyvrcholilo svadbou ale aj potom ešte pokračovalo a asi aj pokračuje. A ešte niečo bolo skvelé- objatia. Obyčajné jednoduché objatie bolo príbeh také upokojujúce, že som sa na neho tešil viac ako na sex, ktorý nie vždy mohol pred svadbou byť. Dokonca prvý rok sme sa tolko hádali že sex myslím ani nebol. Už si nepamätám. Ešte ruky sa mi jej páčili aj páčia. Prsty, nehty. Aj jej moje. Stačilo že na mňa položila, alebo aj teraz položí ruku a mňa zaleje uvoľnenie. Také obyčajné, nie ako Foresta Gumpa na dievčenskom internáte 🙂
@slovakboy ach toto by som si aj ja priala precitat si od mojho manzela. Velmi ai vazim chlapov,ktori vedia krasne a s laskou hovorit o svojej zene a vedia odpustiť aj drobnosti a ustupit ak treba. Verim,že to ocenuje 😉
Autorke odkazujem ze by som do toho sla. Krizy su sucastou vztahu,ak ich apolu riesite a chcete hladat apolu riesenie moze to fungovat. Zaklad je ucta,laska,respekt .....no a teda aj fyzicka pritazlivost,ta vas bude drzat aby ste to spolu stale chceli nejako vyriesit ...
Ako tu uz bolo spomenute,zaklad je komunikacia. Nas tiez velmi polozilo ze sme si o vzajomnych krivdach nepovedali a snazili sa " nehadat"... nie je to cesta
@slovakboy ach toto by som si aj ja priala precitat si od mojho manzela. Velmi ai vazim chlapov,ktori vedia krasne a s laskou hovorit o svojej zene a vedia odpustiť aj drobnosti a ustupit ak treba. Verim,že to ocenuje 😉
Ja som sa s terajšou manželkou schádzal a rozchádzali na začiatku chodenia skoro každý týždeň. Boli sme nezrelé 20 ročne uchá. Podobní sme boli ako Zuza a Michal v seriáli Sľub. Len ja som bol tá preberavá Zuza a aj nespoľahlivý Michal dokopy a manželka bola trpezlivá hoci občas urážlivá. Ale bola medzi nami iskra. To o čom sa vždy hovorí. Neviem čo to je, ale po tých rokoch už môžem hodnotiť. Myslím že to bola kompatibilita pováh. Obaja introverti nemáme radi hluk a veľkú zábavu, nie sme hluční nie sme konfliktní aj ked sme sa hádali. Fyzicky sa mi vtedy páčili všetky možné dievčatá ona bola jeden z typov. Samotná pekná tvárička to teda nebola. Keď prídem do spálne milujem vôňu našej postele. Určite sme si voňali aj voniame. Aj ja jej aj ona mne. Vonia mi aj jej vankúš všetko. Takže povahy kompatibilné a vôňa. To zbližovanie je postupné a u nás trvalo niekoľko rokov. Vyvrcholilo svadbou ale aj potom ešte pokračovalo a asi aj pokračuje. A ešte niečo bolo skvelé- objatia. Obyčajné jednoduché objatie bolo príbeh také upokojujúce, že som sa na neho tešil viac ako na sex, ktorý nie vždy mohol pred svadbou byť. Dokonca prvý rok sme sa tolko hádali že sex myslím ani nebol. Už si nepamätám. Ešte ruky sa mi jej páčili aj páčia. Prsty, nehty. Aj jej moje. Stačilo že na mňa položila, alebo aj teraz položí ruku a mňa zaleje uvoľnenie. Také obyčajné, nie ako Foresta Gumpa na dievčenskom internáte 🙂
@slovakboy toto je to čo mne od muža chýba :( nemam a necítim z neho že by ma ľúbil. Isto prejavuje to činmi inak, ale nevyjadruje mi lásku dotykom, objatím, komplimentov, hoc by ma len capol po zadku keď som predklone a, alebo mi povedal že som pre neho krásna v čase keď mám po celej tvári ekzém a trpím tým strašne a aj mu to poviem ako sa cítim ale nedostanem morálnu oporu nie to ešte aby zbožňoval moju vôňu. Kedysi mi dokázal prejavovať viac sympatií a náklonnosti ale prišlo dieťa, stereotyp a už rok nemáme ani sex ...a ja som taaaak prázdna
Ja by som ani nepovedala, že máte krízu. Podľa mňa sa len vzájomne nalaďujete jeden na druhého a pripravujete sa na skutočný vzťah.
Držím vám palce!
Tak zalezi aj od toho aku krizu, ak islo o neveru, tak v ziadnom pripade po roku.
@slovakboy toto je to čo mne od muža chýba :( nemam a necítim z neho že by ma ľúbil. Isto prejavuje to činmi inak, ale nevyjadruje mi lásku dotykom, objatím, komplimentov, hoc by ma len capol po zadku keď som predklone a, alebo mi povedal že som pre neho krásna v čase keď mám po celej tvári ekzém a trpím tým strašne a aj mu to poviem ako sa cítim ale nedostanem morálnu oporu nie to ešte aby zbožňoval moju vôňu. Kedysi mi dokázal prejavovať viac sympatií a náklonnosti ale prišlo dieťa, stereotyp a už rok nemáme ani sex ...a ja som taaaak prázdna
@milka1988 to poznám, aj ja som taký bol určité obdobie. Tiež vtedy keď deti boli malé. Aj mi je to veľmi ľúto. Budovanie kariéry bolo náročné. Śportoval som veľa. A sex so mnou dosť búchal vtedy. Ťažko toho tvojho odsudzovať. Mne pomohli osobné krízy. Keď to tak vezmem každú krízu rôzneho typu čo som v živote mal, či už v práci, vo vzťahu, zdravotnú, ich riešenie ma viac priblížilo k manželke. Je to bolestivé riešenie, nemalo by to tak byť, ale niekedy to funguje. Extrémny príklad môžu zažívať muži a ženy na Ukrajine. Idú do vojny a pred tým bol vzťah vlažný. Potom sa môže a nemusí stať vrúcnym. To ale nemusí byť trvalé. Oveľa lepšie je si rozumom uvedomiť, že to nie je ako to má byť, a že chcem aby to bolo lepšie. CHCEM. A vtedy sa riešenie nájde. A je veľmi jednoduché. Tak ako si večer musím umývať zuby, tak MUSÍM urobiť nejaké veci pekné pre vzťah. A potom to už pôjde ľahšie a ľahšie a už nebudem musieť, už to bude samozrejmosť udržiavaná dopamínom, o ktorom som nepriamo písal hore. Každý bude totiž odmenený. Vzťah bude rásť a z tých pekných vecí budete ťažiť, keď to nebude vždy len pekné.
Tak zalezi aj od toho aku krizu, ak islo o neveru, tak v ziadnom pripade po roku.
@domkakvet o neveru neslo, to by som hned skoncila, ale tak boli tam nejake veci ktore sa mi nepáčili, on vsetko “zľahčoval” a hovoril ako vo vsetkom prehanam, mala som pocit ze mi vobec nerozumie, ze sa strasne vzdalujeme, citila som sa sama aj ked som bola vo vztahu a on tomu nechápal … mala som pocit ze mu musim vsetko hovorit co od neho vyžadujem, ze o vsetko musim pytat … ale pochopila som ze ani ja som mu nebola najlepsia priatelka, ja som zas trosku výbušná povaha a hned som vsetko riesila hádkou namiesto toho aby som mu to vysvetlila …jednoducho, on spravil veci ktore sa mi nepáčili, ale ani ja som nebola ta najlepsia aku by mohol mat .. povedali sme si ze nechceme o seba prist ze budeme obaja pracovat natom aby sme jeden pre druheho bolu dobrými partnermi … pisala som tu hlavne preto lebo som nevedela ci mam tomu este davat sancu ked po takej kratkej dobe vztahu sme uz mali taketo nezhody .. mala som pocit ze by sme mali byt este velmi zamilovaní a nie riesit taketo veci …
Kazdemu z vas vyskakuju spravanim toho druheho nejake nespracovane veci z detstva, stupate si navzajom na otlaky, ktore tam uz davno boli. V dobrom vztahu ich viete uzdravit... Ak sa podari, ze ich pomenujete, a naozaj na vztahu zapracujete (tu si vsimaj, ci on naozaj pracuje, lebo taka necitlivoat su v podstate dost aj cervene vlajky. Never slubom, ja som sa na sluboch kruto popalila.), mozete obaja spolu porast. Skusila by som to s nim, keby sa dalo mozno aj s parovym poradcom, lebo jeden druhemu neviete byt terapeut, to uvidi nestranna osoba lepsie. A ked to ani tak nepojde k dobremu, viac ako jedna sanca sa nedava. Nikdy.
Vyskusaj s tym, ze budes obozretna a nie je vylucene, ze sa tak nezacne opat spravat.
@milka1988 to poznám, aj ja som taký bol určité obdobie. Tiež vtedy keď deti boli malé. Aj mi je to veľmi ľúto. Budovanie kariéry bolo náročné. Śportoval som veľa. A sex so mnou dosť búchal vtedy. Ťažko toho tvojho odsudzovať. Mne pomohli osobné krízy. Keď to tak vezmem každú krízu rôzneho typu čo som v živote mal, či už v práci, vo vzťahu, zdravotnú, ich riešenie ma viac priblížilo k manželke. Je to bolestivé riešenie, nemalo by to tak byť, ale niekedy to funguje. Extrémny príklad môžu zažívať muži a ženy na Ukrajine. Idú do vojny a pred tým bol vzťah vlažný. Potom sa môže a nemusí stať vrúcnym. To ale nemusí byť trvalé. Oveľa lepšie je si rozumom uvedomiť, že to nie je ako to má byť, a že chcem aby to bolo lepšie. CHCEM. A vtedy sa riešenie nájde. A je veľmi jednoduché. Tak ako si večer musím umývať zuby, tak MUSÍM urobiť nejaké veci pekné pre vzťah. A potom to už pôjde ľahšie a ľahšie a už nebudem musieť, už to bude samozrejmosť udržiavaná dopamínom, o ktorom som nepriamo písal hore. Každý bude totiž odmenený. Vzťah bude rásť a z tých pekných vecí budete ťažiť, keď to nebude vždy len pekné.
@slovakboy neviem čo môj muž je ten typ že mu osobné krízy pomôžu. On vždy vravel že múdry ľudia sa učia na chybách druhých, hlúpy na svojich
A on sa vždy učí ( často x nepouči) na svojich.
My sme už mali pred možno 3/4 rokom veľký rozhovo do 2 rána, a to bol môj posledný. Nič sa nezmenilo, ja som už do tretice rezignovala.
Neviem čo viac mám ešte urobiť.
@slovakboy neviem čo môj muž je ten typ že mu osobné krízy pomôžu. On vždy vravel že múdry ľudia sa učia na chybách druhých, hlúpy na svojich
A on sa vždy učí ( často x nepouči) na svojich.
My sme už mali pred možno 3/4 rokom veľký rozhovo do 2 rána, a to bol môj posledný. Nič sa nezmenilo, ja som už do tretice rezignovala.
Neviem čo viac mám ešte urobiť.
@milka1988 ľudia sa neučia z chýb druhých. To by sme už žiadne nerobili. Každý sa musí naučiť zo svojich chyb. Ale je pravda, že múdry sa vie vyvarovať chybám iných.
Ja ti napíšem z opačného súdka - my sme sa s partnerom nehádali prvé styri roky vobec. Vlastne ani potom, vždy to bolo o tom, že nehadajme sa=neriesme, nekomunikujme, ak nás nieco stve. Kríza prisla po 15 rokoch vztahu, už v manželstve teda a s deťmi. Taká, že sme to neustali. Nie pre to, čo ju spustilo, to sme zvládli prejst cca po polroku. ale preto, že sme sa nedokázali o tom, čo chceme zmeniť, čo nás trapi, normalne rozprávať a manzel odmietol na vztahu pracovať. Každý rozhovor skončil s tym, že vztah chce, ale vlastne nic preto nechce urobiť, lebo ja som ta, čo sklamala (neslo o neveru). Radsej sa vztahu vzdal, resp. strčil hlavu do piesku, keď som povedala stačí. Čo tým chcem povedať? Ak ste sa porozprávali, dala si tomu sancu a on chce na vztahu pracovať, máte veľkú sancu byt šťastní. Ale záleží na tom, ako dokážeš prejst vecami, ktoré ta sklamali a tiež na tom, aby ta on opäť nesklamal. Dlhy vztah bez hádok nie je zárukou, že to ustoji a bude šťastný. Naopak, kríza dokáže vztahu aj pomôcť, ale vždy záleží, ako sa k tomu postavia obaja - sklamaný aj ten, čo sklamal. Drzim palce