Dva roky po rozvode: Zlepší sa to?
Ahojte,
chcem si od vás vypýtať povzbudenie, radu, vyhecovanie, upokojenie... Ani neviem.
Sú to už dva roky od rozvodu. A ja som stále mimo. Za tie dva roky som prišla o partnera, potom o domov, prácu, zdravie. Musela som prestať behať.
Nejako som fungovala, skôr horšie ako dobre. Mám prácu, bývanie a boli aj nejaké vzťahy, z ktorých som ja vycúvala. Mám pocit, že mi nič nedáva zmysel. Žijem akoby zo dňa na deň. A som veľmi smutná. Mám obavy, že sa z toho nedostaneme a už sa ani necítim súca pre nejaký vzťah, nie som dobrý "materiál". Akoby sa to nejako preklopilo a ja som na tom stále horšie, stále menej vhodná na vzťah, a už i menej príťažlivá (fyzicky a hlavne psychicky).
Ešte ani pred rokom by som nepovedala, že sa dostanem do takéhoto stavu, že budem mať taký strach z budúcnosti.
Napíšete mi, že ste niečo také zažili a že je vám teraz dobre,, že ste šťastné? Chce to čas? Ešte viac času? Nebude zo mňa po pár ďalších mesiacoch už úplná cudáčka?
Ďakujem.
@modrael tvoja hodnota však nie je v záujme mužov. Ty sa v prvom rade musíš dať dokopy. Skús terapie u psychologičky
Najprv by som ti poradila aby si sa zacala mat rada. Mat sa tak rada aby si sama sebe vedela dopriat drobne radosti. Si hodnotna bytost aj bez chlapa. neupinaj sa na to, ze musis mat vztah. Nie, naozaj nemusis. A ani sa namas hanbit za to, ze ho nemas. Aj rodina by to mala pochopit, ze lepsie je byt sama stastna ako vo vztahu nestastna. Na to sa sustred.
Vitaj v klube 😉,
to, že si po rozchode v takomto psychickom stave i po dvoch rokoch od rozvodu sa nedivím, hovorí to o tom, kto miloval vo vzťahu viac a kto dostal "facku/šupu", ktorú nečakal... od života.
Život je niekedy strašná sviňa... 🙄😉
Pozitívne však je, že napriek všetkému, si dokázala sa presťahovať "sem" do veľkého v podstate cudzieho mesta, našla si si prácu, žiješ tu a si "samostatná, nezávyslá". Klobuk dolu. Troška viem pochopiť (to, čo cítiš, vieš samozrejme len ty sama najlepšie), co cítiš... ale myslím si, že je to preto, že si po odídení z práce sama... nemáš sa s kým rozprávať, tráviť voľný čas, športovať, prechádzať, vybehnúť na kávu, smiať sa... v podstate akoby si nemala s kým a hlavne pre koho žiť... A ten vek, áno, máme to na figu, ale treba myslieť pozitívne 😉 Myslím si čítajúc medzi riadkami, možno sa mýlim...
Ľahko sa nám radí, hovorí, keď to čo cítiš ide z tvojho vnútra. A i chápem, riešiť vzťah cielene "hladať", by skončilo v podstete rýchlo, pretože od "rande" (ja tak to slovo neznášam) sa už niečo očakáva a keď sa necítiš v pohode, dopadlo by to na riť... 🫤
Chcelo by to niekoho... 🤔... prievozníka/prievozníčku... niekoho, kto by ti "nakopol" energiu, niekoho, pri kom by sa ti opäť začal tvoriť hormón šťastia, zmenil by ti pohľad na svet, že svet nieje len čierny a biely, ale je i farebný a motíle sú pestrofarebné... 😉
Bovzbudenie... 🤔, nie si sama, kto je v takom veku single bez detí...
Ale nie je to koniec života... 😉
Veľké mesto, znamená veľa príležitostí, hoc tu nepozná sused suseda... 😉
Zlepsi sa to, ano. O rok sa uz budes citit inak? A o dca roky uz uplne
@modrael Všetky choroby sú vraj psychického pôvodu... Tento slogan mám z knihy od Louise L. Hayovej "Miluj svoj život". Mne v živote táto kniha veľmi pomohla. Ak nezmeníš svoje vnútorné nastavenie, čiže ak sa budeš príliš upínať na to, ako sa máš zle, tak to s Tebou bude len horšie a horšie. Ale musíš to v prvom rade TY sama chcieť sa zmeniť. Prípadne môžeš navštíviť aj psychoterapeutku.
@modrael koľko máš rokov? Deti ste nemali? Asi potrebuješ terapie, môžeš mať depresie. Niekomu pomáha pomáhať iným, či už zvieratkám alebo v detskom domove, domove dôchodcov, proste sa cítiš pre niekoho potrebná, užitočná. Kamarátky nemáš nejaké?