Hľadanie lásky a pochopenia v partnerskom vzťahu
Ahojte, potrebujem niečí pohľad, pretože len ten od muža možno nestačí, hoc by mal byť i kritický. Nikdy som nezažila niečo také ako romantické chodenie. Mať hrdosť za mňa, držanie za ruky,snaha o moje dobro. Toto je fakt! Nakoľko som to vždy prisudzovala sebe, nevnímala som, že by to mohlo byť charakterom mužov, ktorých som si podvedome volila, alebo ktorých som si volila, pretože niekto prejavil krátkodobý záujem. Možno ako ma tí ľudia spoznali a zistili, že nie som možno taká, akú by si priali, začali byť kritický, chladný a to vo mne vypôsobovalo snahu o to si ich pozornosť, záujem, náklonnosť získať späť. Žiaľ táto snaha ako si dnes uvedomujem, bola ešte odpudzujúcejšou pre dotyčných. V akutálnej situácií si skutočne na nič nenárokujem a aj tak sa dostávam do situácie, akoby som chcela príliš veľa. Dotyk, milé slovo, pozornosť, to sú pre mňa ,, jazyky lásky." Hlavne ma veľmi zraňuje, keď chýba tá neha. Človek s ktorým sa paradoxne stretávam nie je zrovna na tieto prejavy. Rozumiem tomu, prijala som to. Ale mám občas slabú chvíľu ako včera a túžim ho pohľadiť, objať, mať na blízku. On už v poslednej dobe, akoby to nepotreboval. Občas cezomňa prehodí ruku a to mu postačuje. Včera keď som sa snažila byť v jeho blízkosti, pozrel na mňa a povedal mrzutým tónom :,, Čo je stále?" Ja som neprejavila bolesť, ale opýtala som sa, že čo mu robím a potom som sa stiahla. Pri takýchto situáciách sa vo mne prejavujú také tlaky, že potrebujem odísť z jeho blízkosti, tak som to na ten večer zabalila a šla som do sprchy a nechala ho samého. On na to prevrátil očami a ja som len zavrela dvere, pretože som tam nemohla ostať už ani minútu, napriek tomu, že mi dal najavo, že mám zasa ja nejaký problém. Šla som zo sprchy rovno spať. keď v tom prišiel za mnou ako by sa nebolo nič stalo, milým tónom sa ku mne prihováral a keď som sa otočila na bok na spánok, tak dokonca cezomňa prehodil ruku. Neviem, či si stihol medzi tou sprchou niečo uvedomiť, ale toto sa deje na pravidelnej báze. Na pravidelnej báze je niečo, čo vyjadrujúcim tónom - pre mňa kontrolka k stiahnutiu a poslušnosti prehlási a mňa to zasiahne a musím si to osamote upratať. Len si hovorím, či som ja na vine. Či žiadam tak veľa, keď vlastne ani nič nežiadam. Pokojne buďte kritické, ak treba. Pekný deň.
Skúšala si toto jasne komunikovať? Dal ti perfektnú príležitosť pri otázke čo sa deje a ty si odišla? Prečo si mu nepovedala ako sa cítiš, čo ti chýba? Keď on na to nie je, nečakaj, že sa to z ničoho nič zmení, že ti prečíta myšlienky… a tváriť sa zduto, lebo ti niekto nevidí do hlavy a nesplní tvoje očakávania je podľa mňa ten najhorší možný prístup…
Moja skúsenosť je taká, že ja som omnoho viac fyzicky založená, za to mam problém vyjadrovať city a náklonnosť slovami a môj priateľ to má úplne naopak… a tak on sa učil sa ma viac len tak hocikedy dotknúť, ja som sa učila používať slová s zároveň sme sa naučili od druhého nebrať osobne, ak nahodou nesplní čo čakáme a vidieť prejavy lásky aj v iných veciach… samozrejme, ak s tým tvoj priateľ nebude ochotný pracovať, narážate na problém, ale aspoň budeš vedieť na čom si
Ahoj, ja ti dám svoj pohľad. Moj jazyk lásky je rovnaký ako tvoj. Moje najväčšie šťastie je keď sa zavesím na muža a túlim sa, hladká ma, mojká a ideálne keď mi popritom ešte niečo pekné hovorí. Najlepšie aj 10x do dňa. Pre môjho muža to je otrava. Obzvášť keď chce robiť niečo iné, číta si alebo hra nejakú hru na mobile alebo niečo pozerá.
Jeho jazyk lásky sú zas skutky, ja nepoznám také ako tu často čítam ze muž nechce nič urobiť v domácnosti alebo venovať sa dieťaťu. Môj muž navarí, uprace, vezme dcéru von aby som si oddýchla atd.
Ja sa ho snažím rešpektovať, viem si predstaviť že ak by som sa takto zdúvala keď ma nechce práve v tom momente túliť a zatvárala by som sa do kúpeľne, asi by len otrávene prevrátil očami a nechápal by čo mi je. A zároveň aj on rešpektuje mňa a tieto chvíľky "môjho jazyka lásky" mi dopraje. Ale normálne narovinu sme si to museli vykomunikovat kto čo potrebuje.
Absolutne nulova komunikacia.
Keď už si nereagovala pri otázke, mala si si to v posteli premyslieť a vysvetliť keď prišiel spať. On nevie čítať tvoje myšlienky.
Prišiel za Tebou, mala si pozornosť, mohla si komunikovať a namiesto toho si sa zdula. Máš problém sama so sebou a on má vedieť čo chceš a čo s Tebou. Z jeho strany snaha bola. Ukázala si mu zadok.
Po lopate mu povedz čo by si niekedy potrebovala, ako by si to ocenila, keďže vieš že nie je kontaktný. Jemu na Tebe zaleží, keď prišiel za Tebou. Mňa by to ronilo, keby bola snaha z mojej strany a Ty mi ukažeš zadok a hráš urazenú.
No tak to si mala asi v úvodnom príspevku začať týmto, lebo toto je za mňa omnoho väčší prúser ako to, že ťa nepomojká... bez komunikácie vzťah fungovať nemôže a chlap, ktorému je nepríjemné so mnou niečo riešiť a ktorý nepočúva môže zostať naozaj akurát tak kamarát a vlastne asi ani to 😅
Na tú komunikáciu si nájdi kamošku. Chlap je chlap. Musíš mu všetko po lopate povedať. Stručne, jasne. Miliónkrát by nikoho nebavilo rozoberať to isté. To robia starčekovia, keď zabudli, že už sa o tom bavili.
Môk pohľad - necháš sa udupať, odstrčiť, stiahneš sa. Nie je na vine druhá strana a vlastne ani ty, len sa nevieš presadiť. Na otázku “čo je?” odpovedz, že “nič, len sa chcem k tebe pritúliť.” Ak otočí tvoje rozprávanie na seba, stopni ho a povedz, že najskôr dokončíš ty svoje, potom si vypočuješ jeho…
Podľa mňa mu na tebe záleží, ale nerozumie ti. Inak by za tebou neprišiel. Keď sa ťa pýta, čo je, tak mu povedz,že sa chces polubit. A hotovo. Vybavené.
Očúvaj ma sem. Ja som presne na také veci ako vyprávaš. A na mne sa zase preto čudovali. Ešte ženské mi vynadali že čo mi je… že toto chlap nerobí. To je detinské, úchylné, kadečo podobné. Tebe sa to páči. Ale ty by si zas povedala že ale ja niesom tvoj typ takže páčilo by sa ti to len od muža korý sa páči aj tebe.
No a moj pohlad je iny ako ostatne, videl, ze ti nieco je, tak sa potom snazil ako tak situaciu zlepsit, aby sa nepovedalo, ale nejaky extra zaujem o teba tam z jeho strany podla mna nebude.
Píšeš, že si to prijala. Nie,vôbec si to neprijala a túžiš po normálnych veciach. V tvojom prípade je na zamyslenie,či chceš aj naďalej takto fungovať, alebo budeš hľadať úplne niečo iné.