Ja sa musím rozísť. Ale ako?

Áno musím, uvedomujem si, že je to celé zlé..... Mám 28 rokov.
Sme spolu vyše 5 rokov, 2 roky bývame v spol. domácnosti. Nikdy pred ním som nemala skúsenosti so vzťahmi s mužmi, idealizovala som si ho ako dokonalého partnera. Už od začiatku to nebolo dobré, nepriznávala som si to, no teraz to vidím jasne. Veľa hádok, útokov na moju rodinu, ma mojich kamarátov (až som ostala takmer sama), kritizovanie mňa, mojich záľub. Vlastne aj ma požiadal o ruku len na popud mojej rodiny, svadbu nechce, deti nechce, keď som bola nezamestnaná veľmi mi nadával a každú noc som plakala do vankúša. Chcela som odísť každý jeden deň avšak kam? bez peňazí, k rodine som sa vrátiť nechcela oni by to nepochopili, keďže sa vždy v spoločnosti prezentoval ako dokonalý milujúci partner. Pred rokom ma aj udrel nejako som sa cez to preniesla. Už vyše 2 mesiacov spolu nespávame, vlastne nikdy to nebolo ono z mojej strany nevedela som sa psychicky uvolnit. Niečo sa však vo mne zmenilo spoznala som parik kde sa muz sprava tak k nadherne k zene, vlastne aj ku mne aj k iným, je vtipny, je pozitivny, nehundre. Proste citim, ze chcem v zivote viac. Otvorili sa mi oči dokorán. Uz som to aj povedala mojmu snubencovi, ze co sa mi na nom nepaci, on mi povedal ze ak sa mi to nepaci tak ze mam odist, ze on nic zle nerobi. Mam uz pracu. Chcem odist. Trva na tom, ze odijde on ale mu to trva a zacal ma psychicky vydierat, ze on to bezo mna nezvladne, ze sa nevie postarat sam o seba ze ma miluje, tuli sa ku mne ale ja citim len chlad proste som vytriezvela z tohto vztahoveho trapenia. Zažili ste niekto niečo podobné a ako ste odišli, resp. vyhnali partnera a nenechali sa zamotať do jeho sľubov. Niekedy ma prepadnú myšlienky, že čo s ním vlastne bude po mojom odchode - ako s týmto bojovať? Bojím sa, že ma bude psychicky ničiť po odchode. ... asi som slabá. Ďakujem.