Je môj vzťah naozaj možný? Zoznámte sa s príbehom

Ahojte. Rada by som vedela Vas názor ako vnimate tento typ muža. Bude to dlhe, ale chcem to zhrnut do 1 prispevku. Žijem sama s dcérou 4 roky, som samostatná, sebestačna. Pred 3 rokmi som sa zoznamila s mužom zo zoznamky, s ktorým si komunikacne rozumieme, rovnaké hodnoty a pohľad na život, dokonca sme zistili, že sme vyrastali na rovnakej ulici a pamata si ma z teenegerskych cias. Je introvert, samotar, taky pomalsi kludny typ co mi na jednej strane imponuje, lebo pociťujem pri nom klud a pokoj keďže som rozlietana a mam sa co obracať. On mi zas vraví, že som jak výchor a vlievam mu do zil zivot. Nemal lahke detstvo a od 16tich musel byť uz samostatny. V jeho prítomnosti uplne vypnem a nabije mi baterky na 100%. Nemám rada plytke rozhovory, skôr sa stranim spolocnosti, mam síce kamarátky, ale on je rovnaky ako ja co sa tyka hlbsich rozhovorov, rozumie mi a mohla som byt konečne pri niekom uplne sama sebou. Obaja mame 40 rokov. No k nasmu "vztahu". Už od zaciatku mi pocas dna písal malo, napísal vždy len dobre ranko, pripadne dodal ako som sa vyspinkala a tým to haslo. Zvykol mi obcas ešte poobede napísať ci voláme, co som ja nie vzdy mohla, keďže mam dcéru a nechcela som, aby vedela, že sa s niekym stretávam (kým to bolo v zaciatkoch), ale navrhla som teda večer, že zavolám keď pôjdem von so psom. Rozprával mi co dany den robil, ale stretnutia nenavrhoval. Zo začiatku som myslela, ze mozno je nesmely, tak som ich navrhovala ja. Stretavali sme sa tak raz za tyzden na 2-3h, neskor som unho aj prespala ked som mohla. V intimnostiach bol zdržanlivy, vraj sa zo mňa úplne klepe, rozhýbal sa až po 2 mesiacoch, aj to nie vždy bol pripravený a stalo sa, ze som celu noc zostala v jeho objati a islo ma od vasne rozthnut. Ale netlacila som. Videla som, že aj po dalsich mesiacoch sa jeho iniciativa neposuva, vzťahom nas stale nenazyval, vraj sa musime spoznat. Sretnutia som teda nadalej navrhovala len ja, co mi vadilo, aj som mu to povedala. Zalubila som sa, citila som sa ked sme boli spolu velmi dobre, tak som tomu chcela dat teda cas. Každý druhy vikend mam volny ked je dcera u ex, mal ale problém s tym, aby sme boli spolu celý víkend. Cakavala som celý volny deň (samozrejme mala som svoje aktivity popri tom) až na večer kedy sa ozval ci teda pridem, išli sme napr. do welnesu, kávu, večeru, prechádzku, pozreli si film alebo som unho prespala ak chcel, ale na druhý deň už sa odporúčal, ze si chce zacvicit, cítila som, že chce byť sam a v ten deň sa často už ani neozval (a to bola napr. nedeľa a mala som este cely den cas). Potom sa ozval, ale opat žiadne návrhy na stretnutie, pracujem 2x v tyzdni z domu, dcéra v skole a mohla som pracovať za PC aj unho (on podnika a je väčšinu dna doma). Stále ale nejaká výhovorka. Keď mal oslavu, stretnutie s rodinou, nikdy ma nezavolal. Ja som ho volala na navstevy mojej rodiny, resp. vylety, povedal, ze by siel rad, ale nikdy nakoniec nešiel. Navrhovala som vikendove pobyty, letne dovolenky, nic sa nezrealizovalo Po 8 mes som to utala, že to takto nedavam a on to vzal ako fakt, ze chce, aby som bola spokojna a odmlčai sme sa. Po 4 mes sme sa opäť skontaktovali, islo to v podobnom tempe, už aj dcera casom vedela, ze sa s niekym stretávam, aj sme sa spolocne par krat stretli, ale opat cele moje volne vikendy odmietal, boli sme spolu keď tak iba večer a stretnutia som navrhovala opäť len ja a po pol roku som to utala z rovnakého dôvodu. Po pár mesiacoch mi opäť poslal správu, ze som jeho láska, tak začal kolotoč odznova a takto je to 3 roky. Tento rok v septembri sa opäť ozval po našej standartnej letnej pauze a už som povedala, že jedine vztah a nie kamarátstvo ako to on nazýval, súhlasil, ale opat prišiel víkend kedy sme mohli byť spolu a on akurát cez víkendy, že ma robotu. V tyzdni sa ja veľmi neviem dostať poobede na rande, ale aj to som mu povedala, že môže prísť on za mnou a môžeme dat prechádzku so psom, prip. moze prist za mnou do prace a dame obed....ale prisiel mozno raz... Jednoducho chcem byť s ním častejšie a on nema tu potrebu. Chyba mi ta pravidelnosť, ze ma aj sam zavolá a príde za mnou z vlastnej iniciativy. Ďalšia vec - je typ co si viac rozumie so ženami ako s mužmi a naposledy mi povedal, že ma 4 kamarátky, s ktorými si občas zavolá, občas stetne, ale intímne sa s nimi nezblizuje ako so mnou. Minulú jar v období bez kontaktu som ho totiž nahodne stretla v kine s inou ženou, skoro som odpadla, ešte ma aj pred nou sam pozdravil a pri pozdrave ma pobozkal na líca. Teraz po lete keď sa mi opat ozval povedal, že to bola len kamarátka. O týchto kamaratkach doteraz nehovoril. Ubezpecoval ma, ze su to iba kamarátky a ak by sme boli vo vztahu dokazal by sa ich vzdať, ale ja už som to nedávala, zareagovala som jedného dna impulzivne, jeho sa to dotklo a ukoncil to tentokrát on. A ja mam teraz hlavu v smútku.
Stále dufam, že dostane rozum, lebo mi viac krat povedal, že takú ako som ja už nestretne, chcel by so mnou zostarnut a ze je hlúpy, lebo je do mňa ozaj zaľúbený, ale ze on je jednoducho takýto.
už neviem, s týmtoChyba mi a napriek tomu, že si to uvedomujem, neviem to pustiť.