Je nadmerná pozornosť na psychiku ľudí už na škodu?
Ahojte. Nepríde vám že sa dookola riešia traumy z detstva, potom o mužoch že znaky narcistu psychopata atd. ? A potom že znaky že máš nejakú dusevnu poruchu. Ono nehovorím že je to zle že vyšlo na povrch niečo také, je to super že sa dalo do podvedomia že je dôležité sa starať aj o duševnú stránku. Akurát mi to príde už trosku toho veľa. Žena si napr môže začať namyslat a vymýšľať choroby sebe alebo manželovi , lebo budú nejaké body sedieť a hneď je narcista.
Alebo zistí že fakt ma teda traumu z detstva a už len kvôli tomu môže ostať v depresii. Je to vôbec dobre vedieť také veci ? Čo keď bez toho by sa ľahšie žilo ? Len dedukujem. Chcem vedieť váš názor lebo na mňa to začína doliehat odkedy sa riešia psychike témy. Už len to že sa s niekým rozprávam a rozmýšľam ako som to povedala či správne lebo podľa jednej psychologov treba komunikovať tak a tak. Začínam si domýšľať, overthinkovat, začali sedieť na mne nejaké veci tak som si už dala 3 diagnózy a neviem proste necítim sa vo svojej koži odkedy toto prišlo. A keď s niekým rozprávam tak mám pocit že aj on môže zistiť že mi niečo je napríklad lebo tiež si číra také veci . Neviem to správne popísať. Asi tak nejak teda.
Hovorí sa o tom viac, to je pravda. No zjavne tvoj algoritmus ti to ponúka veľmi často, lebo zrejme na to často klikas. Hovorí sa o Tom viac, pretože stále ľudia akosi nechcú prijať, že s psychikou sa dá veľa pracovať a je rovnako dôležitá ako telesná schránka. No a k tvojmu domyslaniu .... Nuž prirovnam to k tomu, že keby si stále počúvala rozhovory s lekármi o roznych diagnózach, tiež si ich možno začneš namyslat. Čo treba robiť? ... V prvom rade nenamyalat si a ak máš pochybnosti vyhľadať psychologa, rovnako ako keď máš pochybnosti vo fyzickom zdraví tak výhľas lekara. Ono tie veci väčšinou práve hlodaju najviac, keď vnútri naozaj nieoc ťaží.... Mne to nejako extra nerobí problém. Po preskúmaní pár veci si myslím, že každý má nejake psychické rany, dopady, vzorce. Ale ono je fajn ich odhaliť a skúsiť na tom pracovať. Rovnako ako napr. Pracuješ na skolioze chrbtice. Takisto si myslím, že ľudí na "spektre" je veľmi veľa a ani o Tom netušia. To však neznamená, že sú zlí, alebo neprijatí spoločnosťou.... Ja som s veľkou pravdepodobnosťou napríklad hypersenzitivna (ale nemám to potvrdené) no prišla som na to sama cez knihy.... Pomohlo mi to pracovať s tým a konečne som pochopila, že nie som divná, len je to moja pridaná vlastnosť (alebo prekliatie) a snažím sa s tým pracovať. Zároveň chápem ,že nie každý to tka má. To som si predtým tiež neuvedomila, že prílišné zvuky a dav niektorým ľuďom vôbec nemusia vadiť.... Takže vlastne ide len o to, že spoločnosť nabáda k práci aj na psychickom zdraví, nielen fyzickom 🙂
Ano mas pravdu. Ale podla mna maju vacsinou poruchu ti co sem pisu o svojich vztahoch.😂 ale dnes si ludia nedokazu s nicim poradit. Problem otvorit hubu aj pred muzom. Sebakritika nula, nikto nepracuje so svojou hlavou, nikto sa nezamysla nad tym ze pred sebou sa neda utiect, nikto sa nesnazi pochopit preco konal a ako konal.
Ja som na to ze mam traumy z detstva prisla sama v dospelosti. Jednoducho si postupne uvedomis, ako by si sa chcela spravat ty ako rodic, co je normalne, a ze co robili tvoji rodicia normalne nebolo. Ziadny overthinking mi k tomu nebolo netreba. A sama to vyriesit neviem a vytiesit to chcem, lebo to ovplyvnuje moj zivot
Ono zavisi od toho, ako s tymito informaciami, skutocnostami nalozis. Pokial to vnimas ako moznost na sebarozvoj vo veciach v ktorych mas problem a takpovediac ti strpcuju zivot, tak je skvele uvedomovat si tieto veci. Ak vsak chces vidiet problem aj tam, kde v skutocnosti nie je, tak ti to samozrejme viacej ublizije, ako pomaha.
Podla mna to vo vseobecnosti nie je zle ALE presne pre take pripady ake ty popisujes, ze si jednym z nich je to zle pretoze cielom davat do povedomia dusevne zdravie nie je samodiagnostika!!! Ale ide primarne o to aby ludia sa nebali vyhladat odbornu pomoc, aby zistili, ze to nie je nic trapne ani zle ako to bolo v predoslich generaciach, kedy to bola hanba chodit k psychiatrovi alebo psychologovi. A je to na nich aby urobili diagnostiku, nie na ludoch samych, clankoch a roznych testoch z internetu.
Áno, presne si to pomenovala, volá sa to overthinking... Ja som si začala študovať teraz veľa o tom, ako zmeniť prístup sama k sebe, ako prestať rozmýšľať nad kravinami ale začať žiť kvázi v prítomnosti, alebo ako to nazvať. Paradoxne, najviac mi pomohla rada z modrého koníka, niekto tu v nejakej diskusii poradil jednu veľmi starú knižku "Vaše bludy". Je to super knižka, odporúčam. Stručne zhrunuté - nerýp sa zbytočne v minulosti, nerieš zbytočne budúcnosť, ktorú neovplyvníš (typu "čo keď bude 3. svetová), nerieš to, čo si o tebe myslia druhí, nesnaž sa byť perfektná - nie je to "ľudská prirodzenosť", nesnaž sa silou mocou prispôsobiť iným na úkor seba, atď. No, kopec rád, ako sa uvoľniť v živote a nechať život plynúť. A ešte sa mi páčil jeden filozofický názor, aj keď je veľmi ťažké to dosiahnuť, ale ešte som tú knihu neprečítala, že vraj najlepšie sa žije tým tvorom (resp. aj ľuďom), ktorí nehľadajú nejaký "zmysel života" a proste len žijú 🙂.
Tak podľa mňa je dobré, že sa rieši duševné zdravie. Veľa ľudí vyhľadáva psychiatrov. Volajú na tie bezplatné linky pomoci. Môže za to aj vojna na Ukrajine. Najviac je to ako hovorili v Prešovskom kraji. Ale aj to, že je niekto povedzme sám. Tak prídu také pocity strachu, úzkosti. Poukazuje to len na fakt, že v spoločnosti sú tieto problémy. A niet sa tomu čo čudovať. Na druhej strane hrozí vážne riziko aj tým čo majú ľudí liečiť. Sú pod veľkým tlakom a počúvajú ťažké veci.
Práveže je veľmi dôležité, že sa to konečne rieši. Ked človek ide k lekárovi s fyzickým problémom, nik sa nad tým nepozastavuje a všetci to berú ako samozrejmosť, že keď trpí telo, vyhladas pomoc u odborníka. Duševné zdravie nie je o nič menej dôležité a úprimne, koľko ľudí ešte aj dnes sa hanbí ísť k psychológovi a psychiatrovi. Ja som 1x bola u psychológa a psychiatra v roku 99 a nesmierne som sa hanbila, najradšej by som sa skryla do kanála, keď som sedela v čakárni, išli mi v hlave myšlienky, že čo ak ma tam preboha niekto známy uvidí... No teraz sa dobre bavím na tom. Ale reálne, koľko ľudí pomoc nevyhlada, lebo mu presne toto ide hlavou. Chvalabohu, dnes už to začína byť normálne, že človek rieši aj duševné zdravie. S rakovinou sa dobreže ľudia nepochvália aj susedom, úzkosti, depresiu, traumu, to chcú ľudia utajiť. Pritom je to taký istý problém, s ktorým človek potrebuje pomôcť, nie osamote trpieť. Ja vítam, že sa tak veľa o tom hovorí a píše. Sama nemám problém priznať, že som pomoc vyhľadala a nič lepšie sa mi nemohlo stať, lebo veľa problémov som vyriešila.
No pochopitelne,sa ukazuju nie len minule hriechy výchovy,ale aj terajšia situácia -socialne siete, práca, sociálne situacia....
Ľudia sa predbiehajú v tom,aby vyzerali vo najchrumkavejsie, najaktívnejšie, najbohatšie....
Vysoké narodky, odporné správanie ,egoizmus,neustále hádky , problémy....veď stačí,keď si citam niektoré príbehy tu na MK (okrem toho,že mám sama v živote naložene)tak pri každom príbehu je to minimálne na poriadnu dávku lexaurinu....
Zdá sa ,že narcistov je veľa ale nie je čudo,kvôli výchove, alkoholizmu v rodine, uprednostňovanie možno niekoho zo súrodencov,....
Odporúčame ti prečítať si knihu v zajatí narcizmu....a možno by si pochopila,prečo ti "múdrejší ' ľudia chcú niečo so sebou robiť, uzdraviť svoje duševné zdravie, prelomiť tie hriechy z minulosti,aby zo svojich detí nevychovali ďalších psychickych mrzakov. ...
Áno, máš pravdu, rieši sa to už denno denne. Neskutočné....
Lebo ludom cim dalej tym viac sibe zo sucasneho sposobu zivota, takze sa to logicky riesi viac
@fantaghiro21 ja som ale nepovedala že je to zle, uznávam to a som rada že to prišlo a pracujem na sebe taktiež. Píšem že mi to príde trochu moc , že sa to preháňa a že už len z toho začne ľuďom preskakovat že si sami diagnostikuju všelijaké poruchy lebo teraz každý druhý je na insta alebo fb psychológ.
Ľuďom to môže aj uškodiť nie len pomôcť.
Tak ak budeš čerpať z Instagramu s facebookom,nečudujem sa,že ti preskakuje (keď si písala,že si si sama zdiagnostikovala nejaké poruchy).
Čo by je pre teba moc?aj stravis denne obrovské množstvo času na Instagrame, Facebooku ,mk alebo siahnes po odbornejšej literature, knihách?
Teraz by sme mohli vymenovať,ako sa preháňa v predbiehaní sa možno v oblasti mody, bývania, výzoru, zdravotného štýlu, chudnutia .....
Zdravie WHO definuje ako stav úplnej fyzickej, duševnej, sociálnej pohody a nie len neprítomnost choroby...
Pochopiteľne,kedysi sa riešili len choroby ale na psychické zdravie sa nebral ohľad....a tak to aj vyzerá....
Konečne sa o tom hovori
Chápem to tak, že nemáš na mysli rozoberanie duševného stavu a psychiky človeka ako takého. Narážaš na to, že tu pomaly každý niekoho onalepkuje a da mu nejakú diagnózu. Že takmer vsetci mame nejakú traumu z detstva, ale nič sa nezmení len tým, pokial sa iba vraciame a vŕtame v minulosti. A ja s tebou v tomto súhlasím.
Ono treba vedieť, čo s tými informáciami ďalej, ako s tym pracovať, čo urobit, aby sme si pomohli. Preto by ďalej mali radiť odborníci. Tuto sú tie naše medzery, pretože nás to nikto nenaučili, nakoľko sa tieto veci v minulosti ani v rodine či v spolocnosti veľmi neriesili.
Mne dosť na MK prekáža, ak chce nejaký rodič riešiť problém s dietatom. Hneď tomu dietatu začnú dávať diagnózy. Chápem, že i toto je dôležité. No pripadá mi, akoby nájdenie tej správnej diagnózy by malo stačiť, všetko vysvetliť a vyriešiť.
@tiika presne mám pocit že sa len pripisujú diagnózy a ďalej nič. Milión znakov toho ako vyzerá narcista , bipolarny, negatívny človek atď atď a okay vysledok mám ale nepíšu čo s tým robiť čiže žijem v hlave stým len že mám diagnózu a ťažko sa mi to není 😅.. A plus keď ešte si človek svoj život ako tak žil v pohode a zrazu mu začnú dopinat nejaké veci a snaží sa to nejak zmeniť a nejde mu to tak je z toho ešte viac demotivovany lebo, povedzme si pravdu že to jednoduché nieje. A už keď sme pri tých dusevnych poruchách tak všetko je v hlave a asi nemysleli na to , že týmto že človeku vlastne ukážu tu krutu pravdu že mu to viac uškodí.
Nie nadarmo sa hovorí že čím človek menej vie , tým je viac šťastnejši 😀 samozrejme neplatí to vždy
@tiika aby sa človek nebál vyhľadať odborníka, tak je dôležité, aby vnímal, že riešiť duševné zdravie je normálne. A tie "tliachacie" debaty a strieľanie diagnóz možno nie sú úplne ideálne spôsoby, ale za mňa, lepšie, ako nič. Ja osobne by som bola nesmierne vďačná, ak by som si v 99-tom niekde mohla prečítať, že mať úzkosť a panický atak je niečo, s čím nebojujem sama, že je to niečo, za čo sa nemusím hanbiť a že je v poriadku vyhľadať odborníka. Keď si porovnám dnešok, ako sa o tom hovorí, keď vidím, koľko ľudí to rieši, aj keď ja som už dávno s tým vysporiadana a už nemám ani úzkosti ani ataky, vždy cítim úľavu aj za iných ľudí, keď vidím, že v tom nie sú sami a väčšinou sa v každej diskusii dopracujes k radám, ako si pomôcť a ako sa nebáť nájsť pomoc.
To isté čo sa týka detí. Moje dieťa bolo iné od malička a ja ďakujem, že som už v tom čase mala internet a našla som si informácie, ktoré mi veľmi pomohli pri zvládaní situácii s dieťaťom. Ak by som nemala informácie, veľmi by som sa trápila, považovala sa za totálne neschopnú matku a skončila s depresiou alebo rovno pod vlakom.
Autorka - píšem to v komentári vyššie, prečo ja považujem tliachacie debaty za pozitivum. Prirovnam k to situácii, o ktorej nám hovorila učiteľka v škole - jej žiačka dostala menštruáciu ako 9 ročná a zavrela sa na WC v škole a plakala, že umiera. Vieš si predstaviť, ako sa asi to malé dievča cítilo? Netušilo, čo sa deje, iba videlo, že krváca. Takto nám učiteľka vysvetľovala menštruáciu už na prvom stupni ZŠ ( boli 80-te roky! dnes je to už inak a nie je to "nič nové"). Ale vtedy to nik neriešil a už vôbec nie u tak malých detí. Mňa to vtedy riadne šokovalo, nebola som na to pripravená, počuť tú informáciu. Ale asi by ma viac šokovalo, ak by som tú menštruáciu dostala a netušila, čo sa deje. A presne to sa mne stalo s panickym atakom. Nikdy v živote som o tom nepočula a ten pocit bol hrozný, že nevieš, čo sa ti deje, nevieš reagovať. Moji rodičia nevedeli reagovať!!
@akvi áno, toto, čo popisuješ je určite prínosom, mat sa vôbec s kým poradiť, diskutovať, vyhľadať informacie, zdieľať. Napriek tomu mi zároveň na tom aj niečo vadí. Ani neviem presne definovať čo. Je fajn to riešiť, rozprávať sa o tom, no možno mi chyba vyššia úroveň, kvalita, citlivosť a uváženost toho, čo sa píše.
Dať niekomu diagnózu, či ho nejako onalepkovat môže odvádzať pozornosť od toho, ako sa ten človek naozaj cíti a čo potrebuje. Lepšie by bolo pomoct mu nájsť spôsob, ako dosiahnuť veci, ktoré chce a potrebuje. Naopak hovoriť o tom, čo je na ňom zlé, mu uzdraviť sa nepomôže. Môže sa však chovať určitým spôsobom preto, lebo všetci naokolo (a napokon i on sam) si to o ňom myslia a takéto správanie na základe diagnózy očakávajú.
@tiika rozumiem, čo myslíš. Zároveň ja napríklad neočakávam od anonymného fóra ako je toto, absolútne nič. A napriek mojim "neocakavaniam", často aj tu odznejú rady, myšlienky, nápady, ktoré mi pomôžu, zároveň to chce asi aspoň štipku zdravého úsudku. Čo mne skôr vadí je, že je ťažké sa vyznať v tých milion terapeutoch, ktorých je plný FB. Toto skôr vnímam ako problém, že dnes je pomaly každý druhý tetapeut, kouč, guru a neviem čo všetko. A tak v spleti toho všetkého je veľmi ťažké nájsť niekoho, kto je skutočne ten tetapeut, kouč a guru. Toto mne vadí. Niekto v tom má možno jasno, lebo verí čisto "západnej" medicíne a tak to má o niečo ľahšie. Ja ale nám bližšie skôr k celostnej medicíne a mne pomohli práve "alternatívne"terapie. Aj keď samozrejme, bola som aj za klasickým psychiatrom, kde mi ale vadilo, že dával len "náplaste", ktoré samozrejme sú úplne v poriadku, ak človek potrebuje fungovať, ale ja som chcela problém vyriešiť a v tom mi pomohla "alternatívna" medicína. Ja keď vidím, do akej role sa pasujú niektorí ľudia, ktorých ja poznám osobne a nešla by som si k nim ani po radu, čo variť na večeru, nie rozoberať s nimi moje problémy, tak mám dosť. Lenže kto ich nepozná, tak ich osloví a prinajlepšom mu nepomôžu, prinajhoršom môžu ublížiť. A toto považujem za problém.
@akvi to nie je očakávaniami. Asi ma skôr desí to myslenie ľudí, ktoré za tým vidím.
Viem, že takto by sa v realnom živote nevyjadrovali. Zároveň však v anonymite ukazujú svoje iné stránky, ktoré sú v nich.
Áno, s tou liečbou a obnovou dusevneho zdravia je to ako píšeš. Nielen my ako ľudia sa mame v tomto vela čo učiť, ale i ti nasi odborníci. Lez to by chcelo úplne zmenu postoja 😔Teším sa, že si napokon našla to, čo si hladala a niekoho, kto ti dokazal skutocne pomôcť.
Počkať ,neviem či tá správne chápem ,keď toto píšeš:
" presne mám pocit že sa len pripisujú diagnózy a ďalej nič. Milión znakov toho ako vyzerá narcista , bipolarny, negatívny človek"
Ty si fakt myslis,že ľudia , ktorí sa snažia najst problém v svojom psychickom zdravi, sa hneď onalepkuju,veria tomu a nič s tým nerobia?
To ako vážne?....
Ako by si si predstavovala diagnózu rôznych porúch,keď jediné,čo laik si dokáže uvedomovat na sebe(alebo osobe , dieťati,ktore by mala byť poskytnuta pomoc )su rôzne symptómy pre dané ochorenie aj to s ťažkosťami?
(Ziaľ,veľa psychiatrický pacientov si to ani neuvedomuje a nechce uvedomovat.)
Nie každý má doma knihy psychologie, psychiatrie či "lekársku biblioteku" alebo je vzdelaný v danom obore....
Môžem ti uviesť príklad mojej dcéry - Predčasná,dusievala sa,od narodenia extrémne náročné dieťa,kŕče,hypertonia,rev do 1 r.
Ja ako prvorodička,čo som ja mohla vedieť.....Čím bolá staršia, pridružili sa ďalšie príznaky, strach zo mňa, vyhýbanie,schovavanie sa ,ukladanie veci do radu,fóbia z detizneskor z dospelých, uprednostňovanie len zemiakov a ryže,nič iné....
Stereotypne chovanie, kŕče,ak som ju dávala na nočník ,dokázala sa vo vzduchu dať do krcu tak,že ju človek na nočník nedal ....
Tak son ako moderná matka,ktorá nemala žiadnu radu od svojej matky,svokry chytila do ruky MK , Facebook a začala pátrať
Z toho množstva rad sa najčastejšie spomínal autizmus.
Ja -co som si myslela,že vsak ale to je absurdné,veď to sa len pacienti hýbu na zemi,hojdaju ,búchajú si hlavu o stenu .(Ako z filmov)..som po malom študovani zistila,že je to tak vôbec nie je a je tam strašne prelínanie príznakov....
Vyhľadala som detskú psychiatru,že však buď zdiagnostikuju ,že som ja hysterická,alebo pomôžu mi nájsť dieťaťu nejaký problém,alebo pôvod,prečo vnútorné cítim,že je dcéra iná ... napriek tomu,že to bolo moje prvé dieťa,....
Čuduj sa svete ,po nejakom dlhsom čase , diagnóza vysoko funkčného autizmu , hyperaktívita.....
Tak riešenie liekov,CVI, logopedia,možné spôsoby vzdelania....
Skús sa možno pozrieť len do skupiny na FB -autistov a uvidíš,ako ti rodičia makajú,a snažia sa svojim deťom maximálne pomoct,hľadať rôzne terapie ,ktoré sú aj extrémne drahé,lieky,spôsoby výučby, bojovanie o čo primeranú zdravotnú starostlivosť, ktorá je žiaľ mizerná ( poisťovne všetko zamietnuť,lieky sa zamietnu....) ale toto je komplexný problém,nie osobný -ze človek a tým nič nerobí....
A keď sme pri tých narcistoch ,keď ich spomínaš, určite vieš,že je minimálne percento tých ,ktorí si uznajú ,že sú narcisti a vyhľadajú psychiatra
častokrát sa to prelína aj s inými psychickymi chorobami, traumou ....
Sú rôzne podkategórie, stupne....
No a nie je pravda,že nie su riešenie.
S urcitostou to neviem povedať ako tyz,keď vravíš,že po nejakej diagnóze nie je riešenie....
Ale je obrovský množstvo psychológov ,terapii, psychofarmak ..
Konečne sa rieši aj psychika.
Ak by ju ľudia viac riešili, nebol by taký silný alkoholizmus na Slovensku. Veď prečo ľudia pijú? Aby potlačili pocity, ktoré nechcú cítiť.
Čo sa týka narcisizmu, veľa ľudí má narcistické sklony, občas asi každý. To ale neznamená, že by sme každého označili diagnózou narcista.
Ja som veľmi rada že sa o týchto veciach hovorí viac. Sama mám psychické problémy a keďže som ich celý život neriešila tak sa toho nabalilo dosť veľa. Keď máš pochybnosti treba zájsť za psychológom...
Veď každý jeden máme niečo, čo by sa hodilo v diagnostike, každý má traumu, každý sa dá zaškatuľkovať niekde. Ak ti to poznanie robí zle, načo sa tomu venuješ? Podľa mňa sa to tiež preháňa. Nič sa tým nevyrieši.