Kde smeruje tento vzťah?

Ahojte.Veľmi ťažké sa je rozhodnúť ,koľko informácií má človek poskytnúť Vám, aby ten pohľad na situáciu bol ,,objektívny,,. Myslím ,že aj pri najväčšej snahe sa to nepodarí, predsa len určitá miera subjektívneho z mojej strany tu bude.Príspevok čítala aj ona.Skúsime.
On 40+,jeden vztah pred 20r nevysiel, teraz partnerstvo 15r+,jedno dieťa, začiatok ZŠ,jedno ,,pošmyknutie,, popri 15r. vztahu, teraz sa to stalo, zalubil som sa(o predchádzajúcich vztahoch, o 1 pošmyknutí ona vie)on trošku otrlejší a kľudnejší,ochotný na výsledok počkať
ona 30+, 1 dieťa, manželstvo cca 15r,nejaké krátke vzťahy pred ,ona trošku temperamentnejšia, chcieť vidieť výsledok najlepšie hneď
Spoznali sa náhodne.. Napísať ,že už vtedy tam ,,niečo,, medzi nimi prebehlo je veľmi čudné,ale pravdivé. On ju kontaktoval ako prvý, sociálne siete. Jej prvé kroky boli písmenká zo slušnosti, neskôr obojstranná pauza cca mesiac,potom znovu .Približne cca 2mesiace v móde písmenká o všetkom(o živote, o práci, o vzťahoch neskôr,deťoch).Žiadne sexuálne ,,harašenie,, v písmenkách. On postupom času cítil vo svojom vnútri čo popieral už dlhú dobu(a nechystal sa jej to prezradiť), druhá strana to vycítila a po dlhom odďaľovaní pravdy, to z neho vytiahla (myšlienky nonstop,vnútro, pocity chýbania). Po cca 4mesiacoch osobné stretko. Neplánované týždeň dopredu, spontánne o hodinku tam a tam. Písmenka sa pretavili v realitu, potvrdilo sa čo vnútro cítilo, jedna pusa.
Pribudli stretnutia,občasné milovanie, obaja sme boli tam, kde sme nechceli byť. Ani jeden nebol hrdý na to.
Pre tých, čo v tom vidia len niečo založené na sexe, chémii...tak Vás sklamem. Pretože niečo čo máte tak veľmi veľmi sporadicky(pretože priestor, čas,okolnosti) by to neudržalo 3roky.
Do toho spoločný čas bol tak vzácny , že sme ho využili na prírodu, obed a dočerpanie energie prechádzkami. Áno, nepopieram, rozumieme si aj v tejto oblasti.
Po cca 5mes od spoznania ona iniciovala posunutie tohoto nevzťahu do vyššieho ,,levelu,,.V zmysle naplánovať detaily, dohodnúť sa s partnermi, pripraviť deti atd. On bol ten čo bol nepripravený, poukazoval že sme veľmi uponáhľaní, v tak vážnej veci, nevedel sa preniesť cez dieťa, a poukazoval na dieťa u nej, pretože mal strach , že ona si neuvedomuje ,čo ju čaká. Prišlo jeho NIE,s vysvetlením dôvodov. Pomaly opäť k sebe. Párkrát to chcela ona ,,zahodiť,, ,povedala mu nech jej dá pokoj, že je to množstvo problémov, boli pauzy,on sa nikdy nestiahol, napriek problémom. Pomaly sa riešili okolnosti ale vždy smerom k cieľu byť s ňou. Čas plynul,vieme ako život rýchlo beží, raz sa to riešilo viac, raz menej. Medzitým vždy život ,,pripravil,, ešte niečo navyše, boli to situácie vážneho charakteru(zdravie) na obidvoch stranách u ich partnerov.
Na jej strane ju časom ,,dohnali,, pocity(ktoré mal on vtedy už,aj kvôli jej dieťaťu) ohľadom detí, strach ako bez nich,či im to môže a chce urobiť, atd...poznáte,tí čo poznajú.
Pridali sa k tomu pocity neistoty,nedôvery,či sa o nového partnera môže oprieť a spoľahnúť.(ona vie,ako on žije, čo robí, ako sa stará o deti,aký má vzťah k deťom,jej dieťa s ním v pohode,pozná finančnú stránku).Sama povedala, že jej nedal dôvod pochybovať ohľadom detí,ani ohľadom zodpovednosti. Opantal ju strach z výčitiek(dieťa jej už niečo povedalo) či urobila všetko pre dieťa so svojím terajším partnerom, strach z okolia a tlaku(,,zákerná a vplyvná rodina),z finančnej stránky(hypot),a zo stránky nepredvídateľného správania momentálneho partnera po rozvode(vyjadrenia raz tak raz tak, potreba potrestať ju -jeho slová).
Partnerstvo obidvoch sa rieši roky, už pred vzájomným spoznaním, ich partneri vedia že vzťahy sú zlé, komunikovalo sa s nimi, hľadali sa formy ,,zlepšenia,,, všetko bolo len dočasné, alebo nefungovalo vôbec. Svoje chyby si uvedomujeme.
Ak by ste sa chceli spýtať ,prečo sú ešte tam obaja kde sú, povedali by zhodne že kvôli deťom.
Dôjdeme k záveru a možno k takým možnostiam, ktoré spolu preberali a možno nemajú na ne rovnaký pohľad a tu vzniká priestor vyjadriť názor k možnostiam.
on: Dieťa ma spracované vo svojom vnútri ako sa to dá(samozrejme to nikdy nebude bez bolesti),vzťahovo tiež, netlačí na výsledok, čas a limity dokedy. Bude to znieť zvláštne, ale on s ňou naozaj žil ,,partnerský,,život doteraz(s jej radosťami, starostami, dieťaťom ,povinnosťami..aj keď nebol pri nej v dome.
ona: dieťa má nespracované, prišli výčitky, chce si to ujasniť doma, chce sa venovať sebe a dieťaťu, Navzájom sme mali doriešené veci okolo detí, financií,bývania a pod..
Možno jednoduchá otázka,čo by ste urobili vy na JEHO a JEJ mieste?

PS: Odhodlanie podeliť sa s naším trápením na MK trvalo viac dní.Chceli sme možno pohľad niekoho zvonku,aj keď nemal ,,obuté naše topánky,,.
Bohužiaľ pre mňa, posledné dni sa zmenila stratégia na jej strane, dospela k názoru, že ako partner som pre ňu nevhodný. Chce sa úplne odmlčať, nájsť samu seba, minimálne na 3 mesiace, aby sme vraj mohli fungovať ako kamaráti. Pozatvárala všetky dvere, povedala že ju nezaujímam, ani moje deti. Toto nie je ona vnútorne. Neverím.
Nevzdať sa, alebo vzdať sa?Takáto ,,spiatočka,, je akceptovateľná hneď na ,,prvú,,?