Keď je vo vzťahu jeden veriaci, druhý neveriaci
Ahojte, zaujímalo by ma, ako to máte vo vzťahu, ak jeden je veriaci a druhý nie.
Ide o to, že by mal o mňa záujem jeden chalan (resp. muž, keďže má cca 30r) a je strašne fajn, kedysi aj miništroval.
Ale ja už do kostola nechodím. Mám sviatosti, aj birmovku, aj som kedysi spievala v zbore atd.. ale proste mi to ani nejak nič nedávalo. A ešte v tých chvíľach, keď sa má stať, mi vždy bývalo na odpadnutie (zdravotné problémy).
Nemyslím si, že by mňa nútil chodiť do kostola. A keď premýšľam o budúcnosti, ani sobáš v kostole by mi nevadil, či pokrstené deti. Ale zase by som nechcela, by ich nútil chodiť do kostola a ráno by tu plakali, ako nechcú ísť.
Tak ma zaujíma, ako to máte vy, ak máte takýto vzťah. Či sa to dá zladiť, ak obaja chcú.
Viem síce o pároch, kde napr. ten druhý ani krst nemal, a až pri sobáši v kostole, mu ho urobili, nech ich môžu zosobášiť. Alebo pár, kde jedna síce chodí do kostola, majú deti, ale nevzali sa ešte. No, ale netuším, ako to majú v súkromí.
@anonym_autor byt pokrstený nieje podmienkou sobasa v kostole.
muz je len pokrstený. deti maju všetky sviatosti a nemaju dovod robit caviky, ze do kostola niesu.
inak aj ty si veriaca, ale nepraktizujuca krestanka
Ja by som veriacom chlapom proste nežila. Muž, ktorý je taký ovplyvniteľný, že je ochotný uveriť náboženským rozprávkam a nemá reálne uvažovanie, to nie je nič pre mňa.
@anonym_198506 Ja by som si zas nevedel predstaviť život s (militantnou) ateistkou. Pamätám si, že keď som ešte hľadal ženu na zoznamke, jedna tam mala hneď napísané, že ak si veriaci, tak jej ani nemáš písať. Tak tu som hneď aj preskočil a kontaktoval som hneď inú.