Keď vám rodičia neveria: Ako sa s tým vyrovnať?
Je hrozné to od nich počuť. Niektorí vám to povedia do očí a ďalší poza chrbát, aj keď to vyzerá, že vás podporujú. A niektorí v podnapitom stave. Myslím si, že aj keď ste v minulosti spravili hlúposti, ktoré ste nemali a doteraz to ľutujete, nie je dôvod, aby viera vašich rodičov vo vás, bola na bode mrazu. Stačí úprimná pomoc a podpora, nie hovoriť, že vo vás neveria. Veľmi to bolí. Buď vás to podkopne alebo nakopne. Buď z toho budete smutní tak, že vás to demotivuje alebo tak nasratí, že stratíte hlavu a podniknete riskantné kroky.
Moji rodičia si to možno neuvedomujú, ale rania ma. Na druhej stane viem, že si to zaslúžim. Mali to so mnou v minulosti veľmi ťažké. Čiže ich chápem. Moje sebavedomie je už niekoľko rokov ma bode mrazu, čiže ma to podkoplo. No kvapka hrdosti je naštvaná a hovorí mi "zbaľ sa a choď. riskuj, nemysli na následky".
Jasne,chod a nemysli na následky.. logika jak vysita.. sama píšeš,že si spravila chyby, ľutujes to. Ty si nezabudla,oni tiež nie. Je to ich právo,skúsenosť, zlá skúsenosť... dôveru si získaš nazad len pomaly a musíš im to proste dokázať činmi...
Máte pravdu. Ani neviem, prečo som to tu písala, keď odpoveď som už poznala. Už len ako to sebavedomie zvýšiť? Lebo to mi robí problémy v posúvaní sa vpred.
vies co? nenechaj sa tym zahlusit... rob ako uznas za vhodne...nebudu tu vecne...treba sa odputat...
Zbaľ sa a choď znamená, že bývaš u rodičov? Nuž, najskôr si tú dôveru treba nanovo vybudovať a nie štýlom "požičajte mi ďalšiu stovku a verte mi že tentokrát ju už naozaj vrátim...". Skús sa trochu vžiť do ich pocitov a trošku pokory z tvojej strany. Jasné že to bolí, ale tak sklop uši a nes následky za svoju minulosť. Predpokladám, že si mladý/á, máš ešte dosť času na to, aby si si mohol/la u rodičov napraviť reputáciu, ale nebude to zo dňa na deň, hlavne, keď to zneužitie dôvery z tvojej strany bolo niekoľkonásobné.
No moja skusenost..moji rodicia tiez ma vzdy chceli zrejme inu..ale ja ina nebudem..som aka som...viem ze ma lubia aj ja ich, ale blizky vztah nikdy mat nebudeme..ja uz som si nato zvykla,,taha mi na 40tku mam svoju rodinku, a vzdy budem ta ktora robi problemy a netreba jej pomahat lebo iba prehana..oni svoje presvedcenie nezmenia a mne je to uz jedno..ale bolelo to a sem tam este pichne ale aspon som silnejsia, samostatnejsia a ovela stastnejsia..jj.ak snimi byvas hladaj sposob ako sa osamostatnit..ale nie zbrklo, ale uvazlivo a dlhodobo
Nuž, vzťah bez dôvery nikdy nebude dobrý. Platí to pre ten partnerský a aj pre rodičovský (aj pracovný, priateľský a akýkoľvek iný). Takmer každý človek už v živote urobil nejaký kopanec, ktorý si mohol odpustiť a následne to ľutuje. Opakovane dávať dieťaťu najavo, že mu nedôverujem, je úbohé, manipulatívne a kontraproduktívne. A vedie paradoxne k tomu, že dieťa prestane dôverovať rodičom. Takže pokiaľ autorka nemá 15 a nikoho neohrozovala na živote, nespáchala záväzný trestný čin alebo nepriviedla rodinu na okraj kolapsu, poradila by som jej skôr zdravý odstup a odpútanie sa od rodičov než sa snazit im niečo dokázať.
Sama poznáš najlepšie svoju situáciu. Ak máš možnosť, stabilnú prácu a niečo našetrené, tak sa zbal a choď. Neprerušuj úplne kontakty, ale obom stranám pomôže, keď si od seba na chvíľu oddýchnete..
Samozrejme som to myslela tak, že pokiaľ si dospela tak choď..
Tak v prvom rade ver sama sebe, ak to zvládneš a rodičia uvidia, že sa ti veriť, príde to. No ale veľmi záleží aj na mnohých iných faktoroch, ktoré mi tu o vás nevieme.
sama pises ze maju dovod- ty si narusila to puto viery v teba .. tak im ukazes ze si sa zmenila a ze uz blbosti robit nebude..ukaz im ze na to mas a ze maju byt na co pysny ...